Turtle Odyssey 2

Bol chladný jarný podvečer a ja som si popri hraní na počítači spomenul na tie staré časy, keď som hrával Mária na staručkej hre na kazetky, aj keď som namiesto toho mal spať, lebo som mal iba päť rokov. Takto som trávil kvantum hodín z môjho detstva a vždy, keď som uvidel štyri rozbité joysticky, kopu kazetiek a krabicu od hernej platformy pod mojou posteľou, spomenul som si na ten nádherný pocit vzrušenia z objavenia novej hry, novej funkcie, prejdenia ťažkej pasáže, či vzrušenia z víťazstva. Naposledy bol vo mne evokovaný tento pocit pri náhodnom zhliadnutí obrázkov do hry Turtle Odyssey 2. Nemohol som si pomôcť, preto som túto hru nainštaloval a obratom som ju aj spustil.


Privítalo ma pekné logo hry a príjemná a uvoľňujúca hudba. Nemohol som sa dočkať spustenia, preto som sa nezaoberal žiadnymi nastaveniami a ani ničím iným, iba kliknutím na položku Štart. Hneď na prvý pohľad ma zaujala milá 2D grafika, ktorú dopĺňala už vyššie spomínaná relaxujúca hudba, ktorá lahodila mojím ušným bubienkom. Zaujal som svoju pozíciu pri počítači, pripravil sa a ...


Na začiatku sa dostanete ku prezeraniu knihy, v ktorej je napísaný príbeh asi z predchádzajúceho diela a zároveň sa postupom v hre dopĺňa ďalej. Je potrebná aspoň základná znalosť angličtiny, aby ste čo to porozumeli. Neskôr si môžete knihu prelistovať a tak si pozrieť celý príbeh hlavného hrdinu, ktorý sa volá jednoducho Turtle.


Prvých pár levelov je len náučných, aby ste sa naučili ovládať postavu a získali dostatočné vedomosti. V každom leveli, kde sa nachádzajú nové potvorky alebo získate novú schopnosť, máte rozmiestnené otázniky, pomocou ktorých vyvoláte nápovedu. Táto možnosť sa dá našťastie vypnúť, pretože časom mi začala dosť zavadzať. K prejdeniu každého levelu je najdôležitejšie vyzbierať všetkých päť obrovských kameňov, ktoré svietia jasne načerveno, teda usudzujem, že sú to rubíny. K ich nájdeniu nepotrebujete prekutrať všetky zákutia hry, resp. levelu, pretože vám pomáha červená šípka, ktorá vám cestu k najbližšiemu rubínu pekne uľahčí. Keď všetky rubíny vyzbierate, stačí nájisť dvere, teda exit pre postup do ďaľšej úrovne. Po prejdení jedného levelu sa vždy ocitáte na mape súostrovia a pomocou čiarok na mape vám ukazuje vašu aktuálnu pozíciu. Takto máte vždy prehľad a viete čo môžete približne očakávať.


Systém levelov je spravený tradičným štýlom pre plošinovku, teda prejisť cez nepriateľov, vyzbierať všetky poklady a nájisť kľúče, v tomto prípade diamanty, ktoré poslúžia k postupu.
V každom leveli je niekoľko tajných častí, ktoré sa nie vždy dajú ľahko objaviť. Poväčšine sú v nich ukryté poklady, zlaté poháre, mince, a iné vzácnosti, ktoré pridávajú body, ktoré sú na konci sčítané. Motivácia pre nájdenie všetkých tajných miestností a vyzbierania víťazných pohárov, ktoré sú tiež rozmiestnené po pasážach, je záverečné, po každom leveli sčítavané skóre, počet nájdených secretov a pohárov. Ak spĺňate všetky podmienky budete odmenený možnosťou točenia na kolese, ktoré vám vybere jeden z mnohých bonusov ako je ďalší život, nejaké tie body alebo nejaké hviezdičky, pre ktorých funkčnosť a zmysel v hre som nenašiel žiadne uplatnenie.


Levelov v celej hre je úctihodný počet, avšak hracia doba bola aj tak iba necelých 5 hodín čistého času, čo mohlo byť zapríčinené vekovou kategóriou, pre ktorú bola primárne celá hra určená. V hre je niekoľko bossov, avšak ani tí nezachránili hrateľnosť, a celá hra bola až nezvykle a neprimerane ľahká.



O grafickom spracovaní sa myslím netreba moc zmieňovať, stačí povedať, že nato v akej dobe hra vyšla je jej grafické spracovanie veľmi pekné a žiadnu inú, tým myslím lepšiu grafiku som si pri nej nevedel predstaviť, pretože táto bola postačujúca a nijako nekazila dojem z celého prvku hrania.



Treba povedať, že na dobu môjho ranného detstva budem spomínať asi až do Altzheimera, a vždy si ho budem spájať s jedinou hrou, ktorou je Mario. V tejto hre som hľadal vrátenie sa do času, keď bol svet gombička a netrápilo ma nič iné ako hranie a myslenie ako sa dostanem cez súpera, oproti ktorému práve hrám. Moje tušenie sa nepotvrdilo a musím uznať, že táto hra síce má niečo v sebe, ale nieje to nič, čo by ju vyvýšilo do mojej pomyselnej vytríny k legendám herného priemyslu.