Cube

Play Station Portable je zemou zasľúbenou pre logické hry. Celkovo handheldy vytvárajú priaznivé podmienky pre tento typ hier. Vcelku sa im tu darí, tešia sa veľkej popularite a je ich pomerne veľké množstvo. Svoje miestečko v tejto skrumáži sa bude snažiť nájsť si aj tento zaujímavý počin. Názov hovorí za všetko, tak sa teda pozrieme na Cube.

Ak niekto videl nízkorozpočtový (nasledovali 2 vyššie rozpočtové mizerné pokračovania) vynikajúci kanadský film Cube (Kocka), tak mu bude prostredie hry známe. Teda kocky, kocky v hre sú totiž vernou kópiou tých filmových. Tu celá náhodná podobnosť s filmom končí a vy sa zoznamujete s hrou.
Vy ovládate kocku (to sa dalo vytušiť z názvu) a na začiatok sa ocitáte na štartovacej platforme, ktorá tvorí vlastne aj menu. Nutno dodať, že vcelku vydarené. Pred vami sa vám ponúka možnosť Easy, vedľa vás Medium a Hard a za vami je tréning a bonusy. Platforma je poskladaná z množstva kociek a to vlastne vytvára neskôr celý level. Vy sa so svojou kockou po leveli gúľate (nikoho asi nenapadlo, že by to bolo vcelku problematické) a po platforme sa s ňou pohybujete vo všetkých možných smeroch zo všetkých možných strán, nič viac vaša kocka nedokáže. Po zoznámení s pohybom by som radšej hneď odporúčal dogúľať sa k možnosti tréning. Ten vás už zoznámi s princípmi hry.

Nachádzate sa teda na platforme a máte daný cieľ, do ktorého sa máte dostať. Počas vašej púte k nemu, by bolo dobré zozbierať aj nejaké tie kľúče, bohužiaľ level sa dá prejsť aj bez ich úplného zozbierania? Prečo bohužiaľ? Ono vás totiž potom nič nemotivuje a snažíte sa dostať do cieľa v čo najkratšom čase. Vašou najväčšou prekážkou bude časový limit, na ocenenie „zlatom“ musíte nazbierať všetky kľúče a ešte to aj stihnúť v tom prísnejšom časovom limite, po jeho uplynutí vám beží druhý, ten už na vás tak časovo netlačí, ale ak chcete mať všetko na 100%, tak jednoducho musíte mať všetko na zlato. Ďalej okrem času na vás striehnu aj iné nástrahy. Ide o rôzne míny, neprechodné steny, mostíky, rozpadávajúce sa kocky a rôzne iné. Vecí, čo sa vám snažia zmariť postup je nehorázna kopa a vám pomáha len máločo. Nájdete tu však pár pomocných mechanizmov, napríklad šípky, ktoré zmenia smer pohybu pohyblivých mín (pozor, je treba ich používať s rozvahou a radšej si to dopredu 2x premyslieť). Potom už len tlačidlá, ktoré vám spustia mostík alebo otvoria stenu. Princípy sú zjavne jednoduché a naučíte sa ich skutočne rýchlo.
V každej obtiažnosti sú 3 rôzne, farebne odlíšené sub-kategórie. Dávkujú vám obtiažnosť postupne, začínate na najľahších platformách a postupne prechádzate na krkolomnejšie a členitejšie. V každej kategórii je 15 kôl, čo dohromady dáva 135 levelov bez bonusov a to je už úctyhodné číslo, bohužiaľ sa asi len málo komu podarí prepracovať až k úplnému prejdeniu všetkých.

Ono už hneď po pár leveloch v Easy je vám jasné, že hra sa neradí medzi tie ľahšie. Osobne si nemyslím, že by bola nejako moc náročná na logiku, skôr ide o šikovnosť a stačí si dobre prezrieť platformu v úvodnej prezentácii. Trošku si premyslíte aspoň približnú cestu a idete na vec. V praxi to však je trošku zložitejšie, latka náročnosti je totiž už od začiatku nastavená dosť vysoko a veľkú úlohu zohráva aj náhoda. Dosť často stroskotáte na tom, že vám to jednoducho nevyjde. Kocka vám sadne na zlú stranu (a nedokážete umiestniť na zem šípku tak, ako potrebujete), spravíte nejakú chybu (ktoré sa často nedajú zvrátiť, napríklad, že mínu pošlete do zlej strany a vybuchne na inom mieste), alebo sa proste stane nejaká sprostá chyba a môžete ísť odznova. Spomínaná vysoká obtiažnosť spočíva práve v tom, že niektoré kroky počas hry musíte robiť v správnom poradí, alebo nedokážete dobre postaviť kocku. Časom si na náročnosť aj trošku privyknete a isté časti sa začnú opakovať, aj tak ale bude problém dokončiť kolo na prvý pokus a ďalšie opakovanie hry len zbytočne lezie na nervy a odrádza vás od nej. Hra má tú zlú vlastnosť, že sama vás dokáže odradiť už po pár hodinách a vydržia len tí s najpevnejšími nervami.

Vynikajúce zvládnutou stránkou hry je ale kamera, väčšinou problémová časť. Automaticky je nastavená za „chrbtom“ kocky, váš prehľad o platforme je vynikajúci a podľa toho, ako chcete pohnúť s kockou si ju môžete nastaviť tak, ako vám to v aktuálnej situácii najviac vyhovuje. Bohužiaľ niekedy ani nečakáte, že by sa na danom mieste mohla nachádzať hrozba, tak si nezmeníte kameru (lebo takto vám vyhovuje) a skončíte. Jednoducho hra je prehľadná, kamera bezproblémová a stále máte dobrý výhľad na situáciu okolo vás.

Technické spracovanie vás zaujme, samozrejme v takejto nemá čím excelovať. Modely kociek sú jednoduché a efektov v takejto hre netreba. Napriek jednoduchosti zaujme, hlavne farebnosťou a ladeným levelov. Každá sub-kategória má svoju farbu a tá sa ťahá všetkými 15 kolami v nej.
Zvuky sú naopak...no...neviem, asi žiadne. Ja fakt neviem, musím sa ísť pozrieť...á áno, pár melódií sa tu nájde, ale ako som naznačil, tak bez nich je hra rovnaká ako s nimi.

Hra nie je zlá, to vôbec nie. Nápad je tiež dobrý, spracovanie obstojné, hra je pomerne dosť dlhá a človek na nej nájde aj viac iných kladných vlastností vrátane jednoduchosti. Problém je len v trošku vyššej náročnosti a opakovaní konceptu stále dookola. Čiže postupne sa nevyhnete nude a stereotypu. Ťažko sa mi hodnotí tento počin, navyše mám pocit, že som už niekedy niečo podobného hral na PC ako freeware (alebo shareware, už neviem teraz) a práve v tejto podobe by som si hru naozaj vedel predstaviť. Maximálne ešte sa budgetovú cenu by to šlo. Takto ide len o ľahko prehliadnuteľný počin, ktorý pravdepodobne aj napriek svojim nesporným kvalitám zapadne prachom skôr ako dopíšem tento článok. Je to dosť na škodu, určite by som každému odporúčal minimálne skúsiť, dlhšie si ju držať v zbierke dokáže však ale iba máloktorý jedinec. Ak vás tento článok presvedčil na kúpu, tak prajem pevné nervy.

+ nápad
+ spracovanie
+ kamera
+ dĺžka

- nie je dodávaná žiadna antistresová pomôcka
- repetitívnosť
- vysoká náročnosť
- nie je to plnohodnotný titul