RoboCop

Milé deti, bude sa vám to zdať veľmi podivné, ale hry existovali už veľmi dávno. A niekedy v týchto dobách aj existovali kybernetické organizmy chrániace zákon pred rôznymi pouličnými šmejdami a podobnými kriminálnymi živlami. Niektorí už asi vytušia (najme tí skôr narodení) o kom/čom hovorím.

V 80. rokov minulého storočia vznikol nespočet kultov, prelom 80. a 90. bol kultovými postavami priam presýtený, dokonca ich bolo viac ako ľudí, ktorých zachraňovali. Medzi ne patrí určite aj policajt Alex Murphy z policajného oddelenia v Detroite. Ten sa predstavil v nesmrteľnom filme RoboCop a odtiaľ sa dostal aj do hier.
Bol obyčajným rádovým príslušníkom polície, nebol ničím špeciálny a klasicky si plnil svoje každodenné úlohy. Po práci sa šťastný vracal domov k manželke a dieťaťu. Jedného dňa sa ale pár šmejdov rozhodlo, že mu túto príjemnú idylku trošku narušia a ušetria štátu aj peniaze, čo by šli na jeho penziu. V prvom filme sme sa stretli s vtedy nezvyčajne brutálnou scénou s postupnou amputáciou jeho končatín. Čuduj sa svete on to prežil, teda sčasti a ako sa to vezme. Posledné zbytky jeho tela a jeho vedomie bolo zachránené a obohatené o pár vedeckých vymožeností. Takto vznikol neohrozený ochranca nevinných, kybernetický hrdina RoboCop. Na úspech vynikajúceho prvého dielu nadviazala druhá časť, nepodarilo sa jej napodobniť svojho predchodcu, ale kasový úspech sa dostavil. Po nej nasledovala časť tretia a číslicu 3 v názve obsahuje aj práve táto hra. Aby bol zoznam kompletný, tak niekedy v roku 2001 stihli vzniknúť aj asi 4 ďalšie mizerné pokračovania z kanadskej produkcie, ktoré legendu už úplne pochovali.
Povesť filmového prevedenia postupne upadala, hernú adaptáciu sa v roku 2003 pokúsila vzkriesiť priemerná PC hra z roku pána 2003, to sa nestalo a nám nostalgikom neostáva nič iné, len sa vrátiť pár rokov dozadu a zaspomínať si pri tejto legende.

RoboCop 3 bol vyvíjaný ďalšou legendou(ktorá bohužiaľ už dnes neexistuje a spomenie si na ňu málo ľudí), firmou Ocean. V roku 1992 spolu s filmom zaútočil na naše TV obrazovky, pod ktorými bilo srdce legendárnej konzoly NES. Prvá časť bola vynikajúca, druhá slabšia, ale táto bola priam geniálna. Po pár úvodných obrazovkách s logami sa nám ukáže ešte aj dnes obstojne vyzerajúce jednoduché menu. Ešte dnes si veľmi dobre pamätám, ako som vždy celý nadšený dával Start a pozeral na loadovaciu obrazovku (nahrávanie BIOSu) kým nezačne hra. Od chvíle kedy začala sa odvíja jeden neopakovateľný zážitok. Ste vrhnutý do gangami preplnených ulíc a jedinou vašou úlohou je vyčistiť ich (taká plechová verzia Mr. Propera).
Na celú akciu nazeráte z boku, ide o vtedy klasickú ráznu a jednoduchú akciu a prvkami skákania. Okrem obrazovky, kde sa všetko deje, sú hore aj malé okienka kde je zobrazený váš stav života, body, zbrane a život nepriateľa, na ktorého práve mierite. Vy si len chodíte, eliminujete, zbierate power-upy a prechádzate do ďalšej úrovne. Úrovne sú z pravidla dizajnované vynikajúco, nie vak práve najľahšie. Nepriatelia vás neprevyšujú len kvantitatívne, ale aj lepším krytím (kryjú sa, keď ste k nim čelom a potom vám vypália do chrbta) a postavením. Ich podoby sú rozmanité a výzbroj tiež. Narazíte na obyčajných s klasickou pištoľou, potom s granátmi, bazukou a aj „bossov“, s ktorými je potrebné zviesť dosť ťažký súboj (nechápem, kedysi som to prechádzal ako nič). Okrem nepriateľov sa vám do cesty postaví aj obrovská hromada prekážok, plošín na skákanie a iných nepríjemností. Hra nie je práve najľahšia, ale ani dnes nie je nudná.
Dĺžka hry je viac než dostačujúca, keď si to dáte dohromady s náročnosťou, tak dostávate pekných pár hodín nekompromisne vynikajúcej akcie. Prostredia vôbec nie sú stereotypné (dnes by si z toho mohli brať príklad) sú pestré a dostatočne členité (množstvo už spomínaných plošín...).
Po úspešnom prejdení si môžete za získaný obnos peňazí troška opraviť vaše metalické telo. Ak ste niekde utrpeli vážnejšie poškodenia, tak na prehľadnej obrazovke si vyberiete časť tela (rozdelené na hlavu, ruky, hruď a nohy) a vyberiete si ako veľmi si ju chcete opraviť. Neskôr budete s plným životom do levelu nastupovať málokedy.

Grafická stránka bola na rok 1992 a platformu NES nečakane dobrá. Dokonca ponúkla slabý náznak 3D! Levely boli príjemne pestrofarebné, sem-tam sa vyskytol aj grafický náznak výbuchu, pohyby boli plynulé a skrolovanie takmer netrhané. Grafická stránka bola jednou z najlepších častí hry.
Zvuky boli tiež špičkové, teda na tú dobu. Od hudby až po zvukové efekty všetko excelovalo.

Hra jednoducho excelovala, oproti svojim predchodcom ponúkla množstvo nových nápadov, skvelé spracovanie a štandardne (pre sériu RoboCop) vynikajúcu hrateľnosť. No aj napriek tomu všetkému sa hre nepodarilo prekonať diel prvý, ktorý sprevádzala neopakovateľná filmová atmosféra.

Kedysi na 99%, dnes „iba“...