Mercury

Archer Maclean je herný vývojár, ktorý má na svedomí množstvo biliardov a podobných hier. Spolu s jeho týmom Awsome Studios vytvorili Mercury. Je to akási machula, ktorá má niečo spoločne s fyzikálnymi vlastnosťami . Ako ste už iste pochopili Archer Maclean´s Mercury je logická hra, kde vašou hlavnou úlohou je dostať machuľu z bodu A do bodu B( niekedy aj do bodu C, D atď.). Všetko však nie je také ľahké, pretože na vás čaká množstvo prekážok a vecí, čo sa vás snažia zastaviť, ale poďme pekne od začiatku...

Mercury je zaujímavá hra. Buď vás pritiahne alebo po prvom spustení úplne odradí. Hneď po vložení UMD disku do vášho krásavca zistíte, že hra ponúka aj multiplayer (ku nemu sa vrátim neskôr) a samozrejme single player, ktorému sa autori určite venovali viac, pretože je naozaj prednosťou. Prvé prichádza tutorial, kde sa Awesome Studios snažili ukázať skoro všetko, čo vás čaká ak sa odhodláte hru prejsť až do konca. Čaká na vás 6 rôznych svetov + jeden bonusový, v každom z nich 12 levelov. Každý zo svetov ponúka iné prostredie a samozrejme odlišné prekážky. Ak budete chcieť otvoriť ďalší svet, musíte najprv prejsť všetky leveli v tom už otvorenom. A netreba zabúdať ani na ukážky, keďže ich na vás čaká presne 9. No, možno by som to nejako ukážkami nenazýval, ale skôr nejakými úvodnými videjkami, kde sa s daným svetom bližšie zoznámite (napr. vodný svet, Nano svet atď.)

Dokopy je v hre levelov 72. Sú rozdelené do troch skupín. Jedna skupina je zameraná na rýchlosť za akú dostanete Mercury tam kde má byť, druhá na percentuálny objem Mercury, ktorý treba dostať do bodu B (napríklad minimálne 50 %) a tretia skupina je zameraná na počet cieľov, do ktorých sa musíte dostať (bod C, D, atď.), čiže si musíte dobre rozmyslieť, ako všetko spravíte, aby ste mali na konte čo najviac bodov. Body sa prirátavajú za čas, percentuálny objem Mercury a za počet bodov, do ktorých ste sa museli s Mercury dostať. Pokiaľ nesplníte level za daný čas alebo pokiaľ počas hry stratíte nepovolené množstvo Mercury, máte smolu. Môžete hrať level odznova. Samozrejme si svoje osobné rekordy môžete hocikedy vylepšovať a vracať sa k nim. Jednoduché . S obtiažnosťou sa však moc autori nepohrali. Nevravím, že je to moc ľahké, práve naopak a k tomu postupom času dosť nevyvážené. A práve vtedy odporúčam nervovo slabším povahám PSP vypnúť, ak si ho dostatočne vážite .Niektoré levely (väčšina), totiž fakt dajú zabrať.

Ako som už spomínal, čaká na vás veľké množstvo prekážok. Z tohoto hľadiska je hra naozaj rozmanitá. Sú čoraz ťažšie a nad niektorými treba aspoň trošku porozmýšľať. Takou hlavnou je to, aby ste machuľu udržali na platforme, čo však môže byť niekedy dosť obtiažne. Hlavne keď je machuľa väčšia ako platforma, ale aj to má svoje riešenie. Od samého začiatku sa stretnete s viacerými farbami Mercury. Základné farby sú použité tri : červená, modrá a zelená. Celkovo ich však je sedem. Už sa asi každý dovtípil, že ich bude treba kombinovať. Na začiatku levela máte napríklad machuľu zelenej farby, ale brána ktorou sa potrebujete dostať je farby modrej. Šup s Mercurym pod modrú sprchu (proste sa prefarbíte v akomsi rýchloprefarbovači) a cesta je voľná. Alebo máte pred sebou krúžok žltej farby a dva prefarbovače? Nevadí...Mercury rozdelím na dve časti (zvyčajne tam je rozdvojka, ktorá Mercury rozreže), prefarbím na zeleno a červeno, znova ju spojím a tramtaradá !...Cesta je opäť voľná. No nechajme už oslavy a poďme sa pozrieť na ďalšiu vec, ktorá, sa vám bude snažiť Mercury spapať. Hrali ste už niekedy Pacmana? Ak áno, určite viete o čom hovorím, len v tejto hre má dotyčná stvora veľmi rada hmotu Mercury. Stretnete sa aj s bránami, ktoré sa budú točiť a vy do nich musíte vojsť v tej správnej chvíli alebo ich musíte roztočiť vy, tiež sa s Mercury povozíte na pohyblivých pásoch atď. Proste je toho veľa a ostatné už budete musieť objaviť sami.

Ovládanie je dosť slušné. Machuľa sa ovláda analógovou páčkou tým, že vlastne nakláňate platformu, po ktorej sa pohybuje. Treba povedať, že pohyb je naozaj dostatočne realistický. Pohľad si môžete priblížiť, oddialiť, zmeniť pohľad kamery a hru môžete kedykoľvek pozastaviť (nechcel som napísať pausnúť, aby to neznelo moc cudzo ). Je to naozaj pôsobivé, keď ovládate machuľu s naozaj realistickými vlastnosťami. Nakloníte ju nad priepasť, kúsok spadne. Prechádzate nerovným povrchom, kúsok sa odleje. Polovicu machule omylom posuniete na pohyblivý pás, oddelí sa. Naozaj fyzikálne vyspelá hra. Možno sa aj niečo s fyziky pri Archer Maclean´s Mercury priučíte .

Zvuky v hre idú po odomknutí a prejdení pár levelov dosť na nervy. Hlavne keď hráte jeden level už pätnásty krát, máte také nervy, že keby PSP stálo 100 korún, tak by už bolo pod oknami a ku tomu vám hrá hudba, ktorú počujete pätnásty krát (ak sa to na hudbu podobá). Fakt poteší . Každý pohyb, čo s Mercury urobíte je ozvučený. Proste zvuky sú, ale otravné.

Ako som už spomínal vyššie, hra je robená hlavne pre singleplayer. Multiplayer umožňuje len hru dvoch hráčov cez wi-fi sieť, čo je naozaj slabé. V ňom vidíte len akoby ducha súperovho Mercury a snažíte sa o to, aby ste do cieľa prešli skôr. Nič viac, nič menej.

Archer Maclean´s Mercury je logická hra v správnom slova zmysle. Avšak viac ako jeden krát by som ju prejsť nedokázal, pretože omrzí. Siahnete po nej vždy v nudných chvíľkach, vyložíte nohy na stôl a budete pekne premýšľať kam s tou blbou machuľou teraz alebo kde s ňou skôr. Spracovanie je dobré, jediné čo sa mi nepáčilo bola naozaj nevyvážená obtiažnosť. Ak nie ste aspoň malý priaznivec logiky a pevných nervov, tak sa radšej do hry nepúšťajte. Inak nevidím dôvod prečo nesiahnuť z logických hier práve po Archer Maclean´s Mercury.


+ realistický pohyb Mercury
+ 72 levelov
+ nezvyčajnosť

– nevyvážená obtiažnosť
– otravné zvuky
– po jednom prejdení omrzí