The Blackwell Legacy

Písal sa rok 2006 a na svetlo sveta vkročila hra. Toto nie je samozrejme nič neobvyklé, hier v tom roku samozrejme vzniklo množstvo, ale určite nie každá z nich sa predstavila ako adventúra a v grafickom kabáte s rozlíšením 320x240. Ale, čo to? Počkajte, neutekajte... No nič, dalo sa čakať, že niektoré slabšie povahy túto správu nezvládnu, vy ostatní sa so mnou dúfam vyberiete na krátky výlet do histórie. Nebojte sa, bude ozaj len veľmi krátky, pozrieme sa na 3 staršie tituly.

Výlet do minulosti
Tým prvým je hra Gabriel Knight, príbeh majiteľa kníhkupectva a nie veľmi úspešného spisovateľa, ktorého dostihne dedičstvo jeho rodiny a stáva sa z neho bojovník proti nadprirodzeným bytostiam, ako sú upíry, vlkodlaci a čarodejnice. Pri jeho dobrodružstvách mu pomáha jeho asistentka Grace. Ďalším titulom, vydaným v roku 1999, je Discworld Noir, tretia adventúra zo série príbehov situovaných do Pratchettovej Plochozeme. V tejto hre preberáte úlohu súkromného detektíva, ktorý okrem iných postupov zapisuje získané poznatky do svojho notesu, rôzne ich kombinuje a využíva ich ako témy rozhovoru s postavami v hre. Posledným titulom, ktorý je nutné spomenúť, než sa pustíme do skúmania samotnej recenzovanej hry je hra Bestowers of Eternity (BoE), freeware adventúra, ktorú v roku 2003 širokej verejnosti ponúkol pán menom Dave Gilbert. Táto hra mala malú chybičku – bola nedokončená.

Návrat do súčasnosti
Prečo sme si pripomenuli práve tieto 3 adventúry z toho mora adventúr, ktoré nám herný trh za tie roky ponúkol? Odpoveď je jasná, bolo to preto, že všetky boli inšpiráciou pre The Blackwell Legacy – z Gabriel Knighta si hra tak trochu požičala hlavnú postavu (len jej zmenila pohlavie), Discworld Noir bol základom poznámkových puzzlov a BoE...nuž, Bestowers of Eternity JE The Blackwell Legacy...svojím spôsobom. Popularita, ktorú si BoE získala vnukla Gilbertovi myšlienku. Hru dokončil, upravil a vydal komerčne. Dokonca sa rozhodol pre systém epizód, kde v každej epizóde budeme riešiť nový prípad a pomaly odhaľovať ďalšie a ďalšie kúsky mozaiky, z ktorej sa skladá celý príbeh rodiny Blackwellovcov.

Duchovia minulosti a ďalší duchovia
Prejdime už k hre samotnej. Hlavnou postavou príbehu je Rosa Blackwell, mladá novinárka a spisovateľka, ktorá žije sama v New Yorku a prácou novinárky na voľnej nohe pomáha financovať svoje písanie. V úvode hry Rosa vysype z New Yorkského mosta popol svojej tety, jej donedávna poslednej žijúcej príbuznej a vyberie sa do svojho bytu. Pred vchodom do bloku ju však zastaví nový vrátnik, ktorý tvrdí, že ju nikdy nevidel, a že mu musí nejako dokázať fakt, že tam vážne býva. Tu preberáte hru do rúk vy môžete sa do nej zahryznúť. Rosa neskôr, po útrapách s dobíjaním sa do vlastného bytu, získaním reportáže pre noviny, v ktorých pracuje a celodennej migréne zažije veľký šok – zistí, že dokáže vidieť duchov. Ako sa neskôr dozvie, túto schopnosť majú všetky Blackwellovské ženy a dedia ju po smrti predstaviteľky predchádzajúcej generácie. A tak sa stane, že jeden duch menom Joey Malone pekne krásne príde za Rosou a oznámi jej, že od dnešného dňa sa stáva vyšetrovateľkou paranormálnych javov, ktorej úlohou je pomôcť duchom vysporiadať sa so smrťou a odprevadiť ich na večnosť. A on jej v tejto neľahkej úlohe bude pomáhať. Príbeh, i keď nie veľmi originálny, je vcelku pútavý a v niektorých fázach aj veľmi napínavý. Ide o mix drámy a humoru, ale humor je v hre podávaný skôr formou sarkazmu a sladkokyslých vtipov, než vyslovene úsmevných situácií. Na záver hra ponúkne 2 možné konce – zlý a horší. Alebo skôr smutný a tragický? Nuž, to už nechám na posúdení hráčov, ja len podotknem, že som sa pri hre po celú dobu bavil a jeden z koncov ma potešil viac.
Hrateľnosť zredukovaná na minimum
Ovládanie je jednoduché – point´n´click systém, kde pravým tlačítkom hotspot preskúmate a ľavým spravíte všetko ostatné. Predmety v inventári možno spolu kombinovať, ale postava ich potom používa automaticky, po kliknutí na hotspot, na ktorý sa majú použiť. Rozhovory sú riešené štýlom „povedz vtip“, „sarkastická odpoveď“, „úprimná odpoveď“, teda nevyberáte presné vety, čo postava povie, iba si zvolíte druh odpovede, či reakcie. Otázky zadávate pomocou poznámkového bloku, do ktorého si Rosa zapisuje významné mená a udalosti, o ktorých sa potom môže s ostatnými osobami rozprávať. Poznámky môže taktiež aj kombinovať medzi sebou, čím môže získať nové dôkazy, ktoré si poznačí do svojho notesa. Už nepotrebné poznámky sa z notesa sami vymažú, čo spolu s automatickým používaním vecí z inventára a zjednodušenými dialógmi prispieva k veľmi nízkej obtiažnosti celej hry. Miernym sklamaním pre mňa bolo najmä to, že Joey Malone nepoužije takmer žiadne svoje špeciálne schopnosti a aj keď spomenie, že vie prechádzať cez steny, ani raz to v hre nevyužijete (ale osobne verím, že autor pridá nejaké finesy do ďalšej epizódy). Dokonca sa za neho ani nedá normálne hrať, iba občas si v dialógoch prehodí pár viet, ktoré si hráč môže vybrať spôsobom, ako keď vedie rozhovory Rosa.

Hudba, zvuky, hlasy
Minimum zvukov, vcelku pútavá, pokojná hudba a výborný dabing postáv, 3 slovné spojenia stačia na opísanie zvukovej stránky hry. Postavy sú ozaj nahovorené kvalitne, zvlášť ak uvážime, že sa jedná o malý projekt. U hudby som si všimol 2 základné motívy, ktoré sa mi počúvali príjemne a v Rosinom byte sa do jedného motívu ešte primiešali akési bubny, čím tú zvučku mierne spestrili. Ale vážne, nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, nespomínam si na nejaké zvuky v hre, okrem psieho brechania (a to by sa možno dalo zaradiť aj k dabingu  ).

Záverečné zhrnutie
Gabriel Knight v sukni, miesto Grace duch, ktorý vyzerá a správa sa ako súkromný detektív zo 60. rokov, využívajúci dektektívne postupy známe v Discworld Noir a to všetko zabalené do jednoduchosti grafiky zo starej školy a hrateľnosti na úrovni naprostej jednoduchosti, v príbehu, ktorý je síce plný cliché a prezradí iba málo z pozadia postáv (hlbšiu sondu do duší členov rodiny Blackwellovcov a Malona si autori zrejme nechávajú na ďalšie epizódy) ale napriek tomu je zaujímavý a pútavý. Tak takáto je hra The Blackwell Legacy. Ja ako fanúšik adventúrnych klasík, z ktorých Gilbert čerpal inšpiráciu nemôžem nebyť spokojný. Nebyť prílišnej jednoduchosti hry, či už na poli hrateľnosti, grafiky, linearity...šiel by som s hodnotením ešte vyššie, takto je to na projekt prakticky neznámeho štúdia akým je Widget Eye Games a samotného Davea Gilberta útyhodných 68%. Ak vo svojej snahe nepoľaví, očakávam, že prequel Blackwell Unbound, ktorý priblíži život Rosinej tety by mohol prekročiť 70%nú hrnanicu. Mimochodom, dátum vydania bol stanovený na august tohto roku.