The Hell in Vietnam |
Vietnamský konflikt sa rokmi stal vďačným námetom hlavne pre filmový priemysel. Samozrejme, pozadu nechceli ostať ani vývojári počítačových hier. Ani tí zo City Interactive. A tak nám naservírovali strieľačku z vietnamskej džungle. A ako chutilo ich pekelné vietnamské sústo?
PC
pridal guardia1 8.8.2007 o 17:58 pod používateľské recenzie
5.6
Vietcong. Každý fanúšik FPS strieľačiek zbystrí pozornosť. Hra, ktorá na človela dýchne neopakovateľnou atmosférou. Hra, v ktorej si schuti zastrieľate a zároveň sa dobre zabavíte. Vzácna zhoda, čosi ako krása a inteligencia...
Pri písaní tejto recenzie som sa chcel vyhnúť priamej konfrontácii s Vietcongom. Nedá sa. The Hell in Vietnam je hra natoľko podobná (alebo chcela byť), že sa tomu ťažko dá vyhnúť. A tak s chuťou konfrontujem. Zvlášť, keď zo štúdií City Interactive nezvyknú, vo všetkej úcte, vypúšťať zrovna kvalitné tituly.
...všechny vás postřílím, z***i...!
Tak takýmito a podobnými hláškami nás zásoboval ramboidný hromotĺk Hornster vo vietnamskej džungli. Aj vďaka nim príbeh Vietcongu žije takmer vlastným životom. V Hell in Vietnam však ťažko zažijete niečo podobné. To je prvá vec (z dlhého zoznamu), ktorou sa tieto dve hry odlišujú.
K dispozícii sú len základné nastavenia grafiky a ovládania. Pohrať sa podrobne s grafickým nastavením sa nedá, rovnako márne budete hľadať multiplayer. Nemilo ma prekvapila krátkosť hry. Peklom vo
Vietname som sa totiž prestrieľal asi za päť-šesť hodín, vďaka sejvom a tvrdej linearite. Na najťažšej úrovni...a to sú k dispozícii len dve. Ak vás náhodou aj zastrelia, žiadne strachy, nepriatelia sú vždy na tých istých miestach alebo vybehnú vždy z tých istých dvier ako desaťkrát predtým. Stačí mať len lepšiu pamäť.
...k***a, já jsem dobrej, udělal jsem z hovna vojáky!...
V Hell in Vietnam nemá kto z vás spraviť vojaka. Chýba akýkoľvek tréningový mód. Hru začnete pekne
zostra. Bez zasvätenia do veci, bez intra.
Dej sa odohráva ku koncu roka 1967. Z výcvikového tábora ste hodení rovno do džungle, s krátkym textovým brífingom, v ktorom sa dozviete vaše postrehy a úlohy. Tých skúsenejších ale neohúria. Presun odtiaľto-tam, obsadenie osady, bránenie tábora, pri ktorom si zalietate vo vrtuľníku, preveziete sa v riečnom člne s guľometom, potom sa vrhnete medzi ruiny mesta Hue a nakoniec zdupkáte domov. Nerobili sme náhodou to isté aj vo Vietcongu?
...jak se vám to (grafika) líbí, z***i...?
Nelíbí...súčasný trend je už niekde inde. Chýbajú hlavne detaily. Hlavne v džungli, ruiny mesta by si tiež zaslúžili dopracovať. Voda sa nehýbe, vyzerá ako zrkadlo a aj sa tak po nej chodí. Zbrane sú už vypracované o poznanie lepšie. Život mi znepríjemňovalo aj zopár bugov. Protivníci, ktorých som zastrelil, občas ostali zapichnutí hlavou v múre. Alebo zostali v neprirodzených polohách visieť v lufte. Pri streľbe nevyletujú zo zbraní nábojnice (okrem PPSh41 a pištole), čo je teda slušne povedané, trapas. Pri chodení po vode (v budhistickej svätyni) namiesto čľapotu bolo počuť buchot topánok, problém bol aj s hádzaním granátov spoza prekážok. Často sa od nej odrazil, hoci som mieril vysoko nad. Pravidelne som inkasoval zásahy aj za úkrytom, alebo dokonca za stenou. Počasie je stále to isté. Neprší, nefúka. Páni vývojári si nedali ani toľko práce, aby sa aspoň jedna misia odohrávala v noci. V predposlednej misii som narazil na dve guľometné hniezda, ktoré sa nedali zničiť paľbou, ani granátom. Vnútri totiž nebol vojak a guľomet strieľal sám. Musel som použiť iba výbušninu, keďže to bola jedna z úloh misie. Geniálne...
Zvuk je na tom o čosi lepšie. Zvuky džungle sú tak akurát, zbrane strieľajú trošku monotónne, ale závery cvakajú pekne. Chýbal mi však cinkot nábojníc na dlažbe a hudba je len zbytočným, ušidrásajúcim elementom. Zabudnite na Doors a melanchonické gitarové vybrnkávačky, v Hell in Vietnam vás obťažuje nejaká priblblá sláčiková orchestrálka kombinovaná s ázijským motívom, ktorá sem vôbec nezapadá a zaslúži si len jedno: vypnúť.
S optimalizáciou to tiež nie je všetko na poriadku. Hoci moja zostava (pretaktovaný Athlon 3200, 1 GB RAM, pretaktovaná GeForce 7600 GS) s rezervou spĺňa požiadavky, hra napriek deklarovaným nižším hardwarovým nárokom v niektorých pasážach dosť sekala (okolo 8-10 FPS). Pomohlo až zníženie kvaliy detailov, hoci som ich nemal na maxime. Majitelia pomalších strojov asi teda občas zatnú zuby.
...ste jenom tupé hovada s inteligencí hnědých skvrn na mých spodkách...
Takto krásne vystihol výcvikový dôstojník z Vietcongu inteligenciu protivníkov v Hell in Vietnam. Asi ani netušil, chudák, akú má pravdu.
Tupé hovada sa totiž nechávajú strieľať ako kurence. Občas sa aj kryjú, ale väčšinou sa pekne postavia a pália na vás ako blbí. Stačí len zamieriť...a potom sa teatrálne zložia k zemi. Chytia sa za srdce a klesnú k zemi ako geroji v ruských filmoch o druhej svetovej. Paráda. Taktiku nemajú žiadnu, sem-tam hodia po vás granát, pred ktorým sa vždy dá ujsť. Ak vás zbadajú, okamžite na vás zarevú „yankeeeee“, takže viete hneď, kam páliť. Zato je ich habadej. Kvalita nahradená kvantitou. Niekedy vedia ale prekvapiť. Párkrát som ani netušil, odkiaľ na mňa pália. Ticho som sa zakrádal džunglou a odrazu som pozeral do neba. Niekedy ma až zázračne dostali spoza kríkov, alebo z veľkej diaľky so samopalom vystrčeným spoza prekážky streľbou na slepo. Inokedy som sa im postavil pekne na dohľad a oni nič. Vaši spolubojovníci nie sú na tom o nič lepšie. Občas som si pripadal ako posledný člen týmu. Idú pekne po svojom a keď zaostanete, počkajú na vás. Nekryjú sa, neútočia, zato občas sa vám postavia priamo pred hlaveň a občas neskutočne zavadzajú. Zato strieľajú o dušu, ale málokedy niečo trafia. A tak pôsobia v podstate len ako estetický doplnok.
...ratatata, k***a, ratatata...!
Asi takto sa dá vyjadriť postup v hre. Stačí len strieľať. Zúfalá linearita vám nedovolí niekde zablúdiť, v podstate len pokračujete ďalej a likvidujete "rákosníkov" ako na páse. Niekedy mi to pripomínalo beh koridorom, hra vás proste nepustí nikde inde, len tam, kam musíte ísť. O spolubojovníkov sa starať nemusíte, keďže ich nemôžete ovládať, dokonca ani zastreliť sa nedajú. Beztak sa len motajú okolo vás. Našťastie, strieľať je čím. Ak mám niečo pochváliť, tak asi zbraňový arzenál. Začína „klasikou“, M16-tkou, potom M-14, samozrejme nemôže chýbať kalašnikov, Remingtonka s optikou, pištoľ, granáty, nejaké ľahké guľomety, granátomet, PPSh 41 a končí pri RPG-čku, ktoré sa hodí proti obrneným transportérom BRDM a vrtuľníkom. Občas sa tu totiž mihnú Mi-4. K dispozícii máte mapu, ktorá ale za veľa nestojí, je len akási orientačná. Chýbal mi však ďalekohľad, čo mi pripadá ako pekný lapsus. Ťažko si viem predstaviť veliteľa, ktorý by šiel s jednotkou do ostrej akcie bez neho. S výbavou zbraní a muníciou si lámať hlavu pritom nemusíte. Stačí prebehnúť cez mŕtvolu protivníka a hneď vám do inventára naskáču zbrane a náboje. Za chvíľu si tak nesiete zo sebou celý zbrojný sklad. Lekárničky sa váľajú na každom rohu, stačí sa k nim len priblíži a automaticky sa vyliečite. Keď toto všetko zhrniem, The Hell in Vietnam jednoznačne spadá do kategórie hier „blbuvzdorných“. Od začiatku ste vedení za ručičku, všetko potrebné máte k dispozícii bez hľadania, okrem automatického ukladania si môžete hru „sejvnúť“ kedykoľvek, čiže ku koncu sa bez problémov dopracuje aj absolvent pomocnej školy. A samotný koniec je „čerešničkou“ na torte. Skončíte misiu, nejaký hlas vám oznámi, že letíte domov a usmeje sa na vás nápis END. Spolu s úvodom, ktorý ani neexistuje, to vyvoláva v dnešnej dobe dojem pekne odfláknutej práce.
...rákosníci se z toho poserou, až jim to začne bouchat pod prdelí...
Neposerou...V Hell in Vietnam určite nie. Táto hra mala pravdepodobne kráčať v šľapajach Vietcongu, ale nekráča. Zatiaľ len smutne pokrivkáva. A to dosť pozadu. Nebyť Vietcongu, mohla byť zaujímavým kúskom. Ale nie je, hoci mohla. Stačilo len viac času a chuti dotiahnuť peklo vo vietname do lepšie hrateľnej verzie. Takto je len hrou pre nenáročného hráča, alebo začiatočníka, hrou, ktorú po odohraní založíte do police (ak ju rovno nevyhodíte) a len ťažko sa k nej vrátite. Pretože na trhu je kvantum hier, ktoré svojou kvalitou peklo vo vietname strčia s úsmevom do vrecka. No ak máte radi rambovské strieľačky bez nejakého uvažovania a taktizovania, zahrajte si. The Hell in Vietnam vám poslúži ako dobrý tréning na Vietcong. Ak patríte k skalným prívržencom Hawkinsa, Hornstera, Deforta a spol., ruky radšej preč. Len by ste si zbytočne pokazili chuť.
P.S. ...vystřílím ti druhou díru do prdele, z***e!...
Pozn.: Tie vyhviezdičkované písmenká sú autocenzúra. Ak to chcete počuť v plnom znení, zahrajte si Vietcong...
Plusy: zbraňový arzenál
menšie hardwarové nároky
Mínusy: krátke
celková slabá atmosféra
chýba multiplayer
nepríjemné bugy
Minimálne požiadavky
procesor 1,6 GHz
512 MB RAM
GeForce4/Radeon 8500 128 MB
Win Me/2000/XP
DirectX 9.0c
Pri písaní tejto recenzie som sa chcel vyhnúť priamej konfrontácii s Vietcongom. Nedá sa. The Hell in Vietnam je hra natoľko podobná (alebo chcela byť), že sa tomu ťažko dá vyhnúť. A tak s chuťou konfrontujem. Zvlášť, keď zo štúdií City Interactive nezvyknú, vo všetkej úcte, vypúšťať zrovna kvalitné tituly.
...všechny vás postřílím, z***i...!
Tak takýmito a podobnými hláškami nás zásoboval ramboidný hromotĺk Hornster vo vietnamskej džungli. Aj vďaka nim príbeh Vietcongu žije takmer vlastným životom. V Hell in Vietnam však ťažko zažijete niečo podobné. To je prvá vec (z dlhého zoznamu), ktorou sa tieto dve hry odlišujú.
K dispozícii sú len základné nastavenia grafiky a ovládania. Pohrať sa podrobne s grafickým nastavením sa nedá, rovnako márne budete hľadať multiplayer. Nemilo ma prekvapila krátkosť hry. Peklom vo
Vietname som sa totiž prestrieľal asi za päť-šesť hodín, vďaka sejvom a tvrdej linearite. Na najťažšej úrovni...a to sú k dispozícii len dve. Ak vás náhodou aj zastrelia, žiadne strachy, nepriatelia sú vždy na tých istých miestach alebo vybehnú vždy z tých istých dvier ako desaťkrát predtým. Stačí mať len lepšiu pamäť.
...k***a, já jsem dobrej, udělal jsem z hovna vojáky!...
V Hell in Vietnam nemá kto z vás spraviť vojaka. Chýba akýkoľvek tréningový mód. Hru začnete pekne
zostra. Bez zasvätenia do veci, bez intra.
Dej sa odohráva ku koncu roka 1967. Z výcvikového tábora ste hodení rovno do džungle, s krátkym textovým brífingom, v ktorom sa dozviete vaše postrehy a úlohy. Tých skúsenejších ale neohúria. Presun odtiaľto-tam, obsadenie osady, bránenie tábora, pri ktorom si zalietate vo vrtuľníku, preveziete sa v riečnom člne s guľometom, potom sa vrhnete medzi ruiny mesta Hue a nakoniec zdupkáte domov. Nerobili sme náhodou to isté aj vo Vietcongu?
...jak se vám to (grafika) líbí, z***i...?
Nelíbí...súčasný trend je už niekde inde. Chýbajú hlavne detaily. Hlavne v džungli, ruiny mesta by si tiež zaslúžili dopracovať. Voda sa nehýbe, vyzerá ako zrkadlo a aj sa tak po nej chodí. Zbrane sú už vypracované o poznanie lepšie. Život mi znepríjemňovalo aj zopár bugov. Protivníci, ktorých som zastrelil, občas ostali zapichnutí hlavou v múre. Alebo zostali v neprirodzených polohách visieť v lufte. Pri streľbe nevyletujú zo zbraní nábojnice (okrem PPSh41 a pištole), čo je teda slušne povedané, trapas. Pri chodení po vode (v budhistickej svätyni) namiesto čľapotu bolo počuť buchot topánok, problém bol aj s hádzaním granátov spoza prekážok. Často sa od nej odrazil, hoci som mieril vysoko nad. Pravidelne som inkasoval zásahy aj za úkrytom, alebo dokonca za stenou. Počasie je stále to isté. Neprší, nefúka. Páni vývojári si nedali ani toľko práce, aby sa aspoň jedna misia odohrávala v noci. V predposlednej misii som narazil na dve guľometné hniezda, ktoré sa nedali zničiť paľbou, ani granátom. Vnútri totiž nebol vojak a guľomet strieľal sám. Musel som použiť iba výbušninu, keďže to bola jedna z úloh misie. Geniálne...
Zvuk je na tom o čosi lepšie. Zvuky džungle sú tak akurát, zbrane strieľajú trošku monotónne, ale závery cvakajú pekne. Chýbal mi však cinkot nábojníc na dlažbe a hudba je len zbytočným, ušidrásajúcim elementom. Zabudnite na Doors a melanchonické gitarové vybrnkávačky, v Hell in Vietnam vás obťažuje nejaká priblblá sláčiková orchestrálka kombinovaná s ázijským motívom, ktorá sem vôbec nezapadá a zaslúži si len jedno: vypnúť.
S optimalizáciou to tiež nie je všetko na poriadku. Hoci moja zostava (pretaktovaný Athlon 3200, 1 GB RAM, pretaktovaná GeForce 7600 GS) s rezervou spĺňa požiadavky, hra napriek deklarovaným nižším hardwarovým nárokom v niektorých pasážach dosť sekala (okolo 8-10 FPS). Pomohlo až zníženie kvaliy detailov, hoci som ich nemal na maxime. Majitelia pomalších strojov asi teda občas zatnú zuby.
...ste jenom tupé hovada s inteligencí hnědých skvrn na mých spodkách...
Takto krásne vystihol výcvikový dôstojník z Vietcongu inteligenciu protivníkov v Hell in Vietnam. Asi ani netušil, chudák, akú má pravdu.
Tupé hovada sa totiž nechávajú strieľať ako kurence. Občas sa aj kryjú, ale väčšinou sa pekne postavia a pália na vás ako blbí. Stačí len zamieriť...a potom sa teatrálne zložia k zemi. Chytia sa za srdce a klesnú k zemi ako geroji v ruských filmoch o druhej svetovej. Paráda. Taktiku nemajú žiadnu, sem-tam hodia po vás granát, pred ktorým sa vždy dá ujsť. Ak vás zbadajú, okamžite na vás zarevú „yankeeeee“, takže viete hneď, kam páliť. Zato je ich habadej. Kvalita nahradená kvantitou. Niekedy vedia ale prekvapiť. Párkrát som ani netušil, odkiaľ na mňa pália. Ticho som sa zakrádal džunglou a odrazu som pozeral do neba. Niekedy ma až zázračne dostali spoza kríkov, alebo z veľkej diaľky so samopalom vystrčeným spoza prekážky streľbou na slepo. Inokedy som sa im postavil pekne na dohľad a oni nič. Vaši spolubojovníci nie sú na tom o nič lepšie. Občas som si pripadal ako posledný člen týmu. Idú pekne po svojom a keď zaostanete, počkajú na vás. Nekryjú sa, neútočia, zato občas sa vám postavia priamo pred hlaveň a občas neskutočne zavadzajú. Zato strieľajú o dušu, ale málokedy niečo trafia. A tak pôsobia v podstate len ako estetický doplnok.
...ratatata, k***a, ratatata...!
Asi takto sa dá vyjadriť postup v hre. Stačí len strieľať. Zúfalá linearita vám nedovolí niekde zablúdiť, v podstate len pokračujete ďalej a likvidujete "rákosníkov" ako na páse. Niekedy mi to pripomínalo beh koridorom, hra vás proste nepustí nikde inde, len tam, kam musíte ísť. O spolubojovníkov sa starať nemusíte, keďže ich nemôžete ovládať, dokonca ani zastreliť sa nedajú. Beztak sa len motajú okolo vás. Našťastie, strieľať je čím. Ak mám niečo pochváliť, tak asi zbraňový arzenál. Začína „klasikou“, M16-tkou, potom M-14, samozrejme nemôže chýbať kalašnikov, Remingtonka s optikou, pištoľ, granáty, nejaké ľahké guľomety, granátomet, PPSh 41 a končí pri RPG-čku, ktoré sa hodí proti obrneným transportérom BRDM a vrtuľníkom. Občas sa tu totiž mihnú Mi-4. K dispozícii máte mapu, ktorá ale za veľa nestojí, je len akási orientačná. Chýbal mi však ďalekohľad, čo mi pripadá ako pekný lapsus. Ťažko si viem predstaviť veliteľa, ktorý by šiel s jednotkou do ostrej akcie bez neho. S výbavou zbraní a muníciou si lámať hlavu pritom nemusíte. Stačí prebehnúť cez mŕtvolu protivníka a hneď vám do inventára naskáču zbrane a náboje. Za chvíľu si tak nesiete zo sebou celý zbrojný sklad. Lekárničky sa váľajú na každom rohu, stačí sa k nim len priblíži a automaticky sa vyliečite. Keď toto všetko zhrniem, The Hell in Vietnam jednoznačne spadá do kategórie hier „blbuvzdorných“. Od začiatku ste vedení za ručičku, všetko potrebné máte k dispozícii bez hľadania, okrem automatického ukladania si môžete hru „sejvnúť“ kedykoľvek, čiže ku koncu sa bez problémov dopracuje aj absolvent pomocnej školy. A samotný koniec je „čerešničkou“ na torte. Skončíte misiu, nejaký hlas vám oznámi, že letíte domov a usmeje sa na vás nápis END. Spolu s úvodom, ktorý ani neexistuje, to vyvoláva v dnešnej dobe dojem pekne odfláknutej práce.
...rákosníci se z toho poserou, až jim to začne bouchat pod prdelí...
Neposerou...V Hell in Vietnam určite nie. Táto hra mala pravdepodobne kráčať v šľapajach Vietcongu, ale nekráča. Zatiaľ len smutne pokrivkáva. A to dosť pozadu. Nebyť Vietcongu, mohla byť zaujímavým kúskom. Ale nie je, hoci mohla. Stačilo len viac času a chuti dotiahnuť peklo vo vietname do lepšie hrateľnej verzie. Takto je len hrou pre nenáročného hráča, alebo začiatočníka, hrou, ktorú po odohraní založíte do police (ak ju rovno nevyhodíte) a len ťažko sa k nej vrátite. Pretože na trhu je kvantum hier, ktoré svojou kvalitou peklo vo vietname strčia s úsmevom do vrecka. No ak máte radi rambovské strieľačky bez nejakého uvažovania a taktizovania, zahrajte si. The Hell in Vietnam vám poslúži ako dobrý tréning na Vietcong. Ak patríte k skalným prívržencom Hawkinsa, Hornstera, Deforta a spol., ruky radšej preč. Len by ste si zbytočne pokazili chuť.
P.S. ...vystřílím ti druhou díru do prdele, z***e!...
Pozn.: Tie vyhviezdičkované písmenká sú autocenzúra. Ak to chcete počuť v plnom znení, zahrajte si Vietcong...
Plusy: zbraňový arzenál
menšie hardwarové nároky
Mínusy: krátke
celková slabá atmosféra
chýba multiplayer
nepríjemné bugy
Minimálne požiadavky
procesor 1,6 GHz
512 MB RAM
GeForce4/Radeon 8500 128 MB
Win Me/2000/XP
DirectX 9.0c
voda ako zrkadlo
|
"taktika" protivníkov-stáť
|
mimoriadne nenápadná pasca
|
zásahy som inkasoval aj za úkrytom
|
protivníci často skončili takto-v zemi...
|
...alebo v múre
|
ruiny mesta Hue
|
snajperská akcia z veže vo svätyni
|
tento to už nerozchodil...
|
napísal guardia1 8.8.2007
Páči sa mi!
5.6
THE HELL IN VIETNAM
|
PC
Vývoj: City Interactive Štýl: Akcia |
|
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
| |
