Svet Koní: Já chci skákat

Séria Rider´s World, alebo ak chcete, tak aj Svet Koní, nie je taká populárna a ani kvalitná, aby sa vlastne rozrástla na sériu. O prvej časti ste si už niečo málo prečítať mohli, teraz sa vrhnem na časť druhú. Tak ako sa zmenila téma hry, tak aj ja zmením štýl písania. Ono mi vlastne po zahratí tejto hry nejako zničilo bunky a mám taký pocit, že tá hra intelektuálne degeneruje. Že mám v tomto úvodnom texte trocha chaosu? Nečudujte sa, to je zapríčinené kvalitami tohto pokusu o hru. Ak som si v predchádzajúcej recenzii dovolil povedať niečo zlé na hru „Já chci jezdit“, tak teraz to beriem späť. Medzi jeden z mála kladov som uviedol, že sa to dá hrať, bohužiaľ to isté neplatí v prípade tohto experimentu. Záverečný verdikt by prišiel priskoro v tomto prípade, tak to budem musieť trocha rozšíriť, aj keď ma pri myšlienke na hru naťahuje k zblitiu.

Po prechádzajúcom staraní sa o koníkov, poníkov a podobnú háveď sa nás autori rozhodli oboznámiť s prekážkami, ktoré kone často musia absolvovať na nejedných dostihoch predtým ako dôjdu do cieľa. Aj keď musím priznať, že názov je značne zavádzajúci, keďže počas celej hry nie ste nijak nútený, čo i len raz aspoň trošičku podskočiť. Nie, že by v hre neboli prekážky; sú a je ich dostatok, hra vás ale nijak nenúti cez ne skákať. Ako by aj mohla, keď cesta má 4 metre do šírky, z toho prekážka zaberá ledva jeden. Aby som tomu už konečne dal nejaký poriadok, tak začnem ako zvyčajne.

Po inštalácií hry ju spustíte (ak sa chcete vystaviť riziku mentálnej poruchy), nasledujú obrazovky firiem, ktoré stvorili túto „hru“ (chýba tam už len Satan a.s.) a dostávame sa do menu. Menu je...odporné, krajšie by som nakreslil ľavou rukou za chrbtom v microsofťom Painte. Vytvárate si profil, dokonca si môžete vybrať aj pohlavie vašej postavy (no neviem, oboje vypadá ako hermafrodit), pekne si postavu oblečiete a nakoniec si môžete vybrať aj z množstva koní, koníkov, poníkov, kobyliek...kobyliek vlastne nie. Môžete mu dať krásnučkú ružovučkú uzdičku a ružovučné sedielko a to je tak všetko, čo môžete. Samozrejme farieb je viac, dokonca niekoľko odtieňov ružovej, čo sa fakt cení.
No, som zas v menu, čo teraz. Klasické Nastavenia a Credits vynechám, vlastne jediné, čo stojí za spomenutie je voľba „Opustiť hru“. Keďže by som už asi ďalšiu originálku na zrecenzovanie nedostal, tak tento článok musím chce-nechce udržať v čitateľnej podobe a aj ho nejako dokončiť. Takže na výber máte rôzne módy hry, či už je to Arkáda (asi hlavný), time trial, alebo multiplayer po sieti, alebo v splitscreene, jednoznačne nemáte o čo stáť. Radšej tu mohli dať fotky skutočných koní, taký Furioso je určite zaujímavejší.
Ako som už spomínal, tak hlavným módom hry je Arkáda. Tu si zajazdíte s vami vytvoreným jazdcom a koňom v piatich krajinách: USA, Francúzsko, Japonsko, Brazília a Nemecko. Tieto krajiny, prosím, neberte vážne. Tak isto by to mohlo byť aj Austrália, Maďarsko, Uzbekistan a podobné. Trate majú s miestami, do ktorých sú situované spoločné pramálo. V každej zo spomínaných krajín sa nachádzajú 4 trate, tie isté trate sa opakujú na všetkých obtiažnostiach, tie sú zas 3: ľahká, ešte ľahšia, úplne najľahšia. Toto tu musíte postupne prechádzať (ak sa ku hre vrátite po prvých 5, tak gratulujem). K tomu ako sa to vlastne hrá prejdem o malinkú chvíľu.
Time Trial je pretek s časom. Vyberiete si trať a snažíte sa dobehnúť v stanovenom čase, neskôr môžete ešte prekonávať vlastné rekordy, ktoré vytvoríte (aj v spánku). Tu ako v jedinom ste na trati sám.
Multiplayer je pravdupovediac nehrateľný. Som myslel, že aspoň split-screen dokáže hru ako tak zachrániť, bohužiaľ som sa mýlil a hrozne. Naraz môžu na jednom PC hrať až 4 hráči, obrazovka je pri tom rozštvorčekovaná, ale radšej si ani netrúfam predstaviť ako by to vydržalo a ako by sa to vlastne hralo. Totiž už keď ste dvaja, tak si moc nezahráte, keďže na obrazovke vidíte akurát tak konskú riť. Prepáčte mi nie-práve-vyberaný výraz, ale tak o je v skutočnosti, cez konské pozadie, ktoré je na polovici monitoru dominantné skoro nič neuvidíte. A to ešte nehovorím o tom, že je celkovo nehrateľný.

A prečo je to vlastne až také nehrateľné? Hra je neskutočná nuda obohatená stereotypom, chybami a ďalšími vrstvami rôzneho humusu (tento ale nepriniesol žiadnu dobrú úrodu), čo z nej robí niečo ako boží trest. Tak ako som písal niekde vyššie, tak prechádzate pekne trate jednu za druhou. Na štarte okrem vás stoja ešte traja súperi, ktorých okrem štartu celý pretek neuvidíte, je to jednoduchšie ako ísť do obchodu a kúpiť si povestnú lízanku (na čo ju brať dieťaťu, moc zložité). Na spestrenie hra obsahuje špeciálnu vymoženosť, ktorou sa veľkohubo chváli na obale – v hre sú skratky. Fíha, to je mi novinka. Bohužiaľ za ich použitia je hra ešte primitívnejšia. Ďalšou vymoženosťou je „nitro“, ktoré sa aktivuje pri zobratí mrkvy (fazuľu by som ešte ako tak pochopil), cesta je mrkvami priam posiata, takže je ťažšie sa mrkvám vyhýbať, ako chytiť ich. Ďalšou skvelou novinkou je vychytávka, ktorá sa objavila už minule – zasekávanie koní všade možne. Akurát, že tu to už dosiahlo neznesiteľnej hranice. Inak sa to povedať nedá, pri jazde z kopca sa mi kôň na prelome roviny a kopca zasekol do zeme do polovice dĺžky nôh. Fakt výsmech. Podobné situácie nie sú neobvyklé a niekedy sa stane, že kôň narazí na neviditeľnú prekážku, ktorú treba obísť a podobne.

A teraz pozor, citát z krabice pri položke HRA OBSAHUJE: „fantastická grafika, stylový hudební doprovod“ – toto je ešte len vtip. Musím uznať, že týmto ma naozaj pobavili a to veľmi dobre. Grafika je na úrovni minulej časti – niekoľko (desiatok) rokov dozadu. Čo je vážne moc, je animácia pohybu koňa, ktorý pohybuje oboma zadnými nohami naraz a rovnako!!! Realizovateľné iba ak by mal obe v jednej sadre. V kontraste s týmto sú zas tiene o niečo vyššie nie len spracovaním, ale aj animáciou pohybu, ktoré absolútne nesúhlasí s tým, čo vidíte na koňovi. O hudbe sa radšej ani vyjadrovať nejdem, mam slabé srdce.

Toto nie je hra, toto je ukážka neschopnosti pracovníkov istej nemeckej firmy. Chápal by som to, keby to slúžilo pri psychotestoch, kto pri tom nepodľahne agresivite, tak je pravý flegmatik. Nápis na hranici „dostihová hra“ by som zmenil na „postihová“, je to kruté takto napísať, ale hra vážne môže spôsobovať psychické poruchy, viď. autor recenzie. Zatiaľ čo predchádzajúca bola aspoň ako-tak hrateľná pre malé dievčatká, ktorých obrovskou záľubou sú kone, tak táto nie je hrateľná v žiadnom prípade.

+

- vyšlo to