Legacy of Kain: Defiance |
Nosgoth. Krajina po stáročia ochraňovaná Kruhom Deviatich - mocnými čarodejníkmi, ktorý sa zaprisahali, že budú navždy chrániť Piliere Nosgothu – stavbu neznámeho pôvodu, ktorá udržovala pokoj a život na Zemi. Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal. Ariel, strážkyňa rovnováhy, bola zavraždená temnými silami. Vplyvom tejto krutej vraždy boli všetci zostávajúci čarodejníci ovládnutý temnými silami.
PC
pridal Griever 18.9.2007 o 12:45 pod používateľské recenzie
8.0
Nosgoth. Krajina po stáročia ochraňovaná Kruhom Deviatich - mocnými čarodejníkmi, ktorý sa zaprisahali, že budú navždy chrániť Piliere Nosgothu – stavbu neznámeho pôvodu, ktorá udržovala pokoj a život na Zemi. Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal. Ariel, strážkyňa rovnováhy, bola zavraždená temnými silami. Vplyvom tejto krutej vraždy boli všetci zostávajúci čarodejníci ovládnutý temnými silami. Svojimi kúzlami postupne otrávili zvyšok sveta a Piliere sa začali pomaly, ale isto, rozpadávať...
Medzitým sa narodil Kain – namyslený a arogantný šľachtic, ktorý bol odjakživa predurčený stať sa Arieliným nástupcom a odvrátiť tak svet od istej záhuby. Netušiac o svojom osude, ho v jednu osudnú noc zavraždila skupinka zlodejov. Kain však po svojej smrti dostal nezvyčajnú ponuku od necromancera Mortania. Dostal šancu na pomstu, avšak pod jednou malou podmienkou – ako jeden z rasy krvilačných upírov. Po zabití svojich vrahov sa Kain snaží získať liek na svoje novoobjavené prekliatie – nesmiernu túžbu po krvi.
Po Kainových nekonečných potulkách po Nosgothe, zabití všetkých deviatich čarodejníkov a nájdení meču pohlcujúceho duše (Soul Reaver), objavuje Kain samotný stroj, ovládajúci tok času. Je nútený preniesť sa späť v dejinách, kde jedným jediným činom nechtiac rozpúta vojnu proti upírom a spôsobí tak ich zánik. Kain je neskôr ako jediný žijúci upír, postavený pred finálne rozhodnutie. Buď obetovať sám seba a zachrániť tak chátrajúce Piliere (čo spôsobí úplný koniec upírskej rasy) alebo naopak, uprednostniť svoj vlastný život pred životom celého sveta. Kain sa okamžite rozhoduje pre druhú možnosť, čím privodí absolútnu skazu Pilierov a stáva sa jediným vládcom svojej novo vzniknutej ríše. Z mŕtvych tiel starodávnych Sarafanových bojovníkov (ktorý chceli kedysi dávno vyhladiť všetkých upírov) si Kani vytvoril svojich 6 synov, verných prisluhovačov, ktorý mu mali pomôcť so správou jeho obrovskej ríše. Raziel, prvý z Kainových „synov“, po nejakom čase predbehol vo vývoji samotného Kaina. Jeho reakcia nebola práve ohľaduplná. Strhol Razielovi jeho novo vyrastené krídla a nechal ho zhodiť do Jazera Mŕtvych, aby navždy trpel. Po stáročiach útrap Raziel konečne dopadol na dno priepasti – teda podsvetnú ríšu. Od smrti ho zachránil neznámy boh, ktorý ho transformoval na hltača duší a poslal ho späť na svet, aby mohol vykonať svoju pomstu...
Toto všetko (a ešte omnoho viac) sa udialo v prvých štyroch častiach, dnes už dobre známej pentalógie, Legacy Of Kain. Doteraz sa dej stále len zauzľoval, dočkáme sa v poslednej (?) časti konečného odhalenia osudov našich dvoch antihrdinov Raziela a Kaina? Väčšina z vás to už pravdepodobne vie, pretože táto hra má už nejaký ten rok za sebou... No nevadí, čítajte ďalej :). Kain sa snaží tentoraz stať strážcom rovnováhy, ako mu bolo už po stáročia predurčené, pretože iba tak dokáže zachrániť svoju upadnutú ríšu a nastoliť nadvládu upírov. Verí, že práve Raziel je kľúčom k splneniu jeho zámerov. Raziel sa zatiaľ snaží utiecť zo spárov svojho niekdajšieho záchrancu, pretože ho desí vidina nekonečného chytania zatúlaných duší len preto, aby nakrmil hlad svojho pána. Zároveň chce odhaliť, aký je jeho osud a akú má spojitosť s Kainom a Soul Reaverom, ktorého sa má údajne stať súčasťou... Zvyšok tohto epického príbehu však budete musieť zistiť len vy sami.
Ako som už napovedal, v hre dostanete tento krát pod kontrolu obe postavy – Raziela aj Kaina. Hranie za nich sa bude pravidelne striedať v podobe kapitol. S obidvomi budete prechádzať prakticky tie isté lokácie, vždy však v inom časovom rozmedzí. Na svojej ceste budete stretávať kopy a kopy nepriateľov, s čím jednoznačne súvisí aj bojový systém. Ten je spravený skvele a ani ku koncu hry sa pri ňom nebudete nudiť. Neobsahuje žiadne závratné množstva komb, o to lepšie sa však pamätajú a používajú. Úplne postačia dve základné tlačídlá pre obyčajný útok a lift attack + výskok. Neskôr dostanete aj špeciálnejšie útoky, pri ktorých je potrebné stlačiť aj smerovú šípku, nejde však o nič, čo by ste si nezapamätali. Okrem toho tvorcovia do hry zakomponovali aj používanie telekinézy, takže môžete svojich protivníkov napichnúť na bodce, zhodiť z priepasti, alebo zapáliť na okolitých fakľach. Taktiež ak sa chcete v zápale boja sústrediť len na jedného protivníka, pokojne môžete všetkých postupne odpinkávať nabok. Porazených nepriateľov môžete potom ešte doraziť buď vysaním jeho krvi/duše alebo nabodnutím na meč, čím sa vám naplní ukazovateľ špeciálneho útoku. Ten je pre Kaina aj Raziela, taktiež pre každý typ Reaveru úplne rozdielny, takže môžete napríklad zapáliť/zamraziť všetkých naokolo alebo nachvíľu spomaliť čas. Toto všetko tvorí spolu veľmi dobre hrateľný bojový systém, ktorý ani neskôr v hre zaručene nestráca nič, zo svojej zábavnosti. Trochu je však škoda, že obidve hrateľné postavy ovládajú úplne identické pohyby a útoky, nevadilo by trochu viac variability.
Cestou budete musieť tíšiť svoj neutíchajúci hlad krvou/dušami zo zabitých nepriateľov alebo zbieraním nádobiek s identickým obsahom. Keď tak neurobíte, ukazovateľ zdravia začne postupne klesať, u Raziela však len v hmotnom svete. Tak ako v predošlých častiach, aj tu sa môže Raziel premiestňovať medzi dvomi svetmi: spektrálnym a hmotným. Hmotný je reálny svet, kde môžete používať predmety, riešiť hádanky, atď. V spektrálnom svete ste obmedzení nemožnosťou interaktivity s prostredím, avšak môžete prechádzať cez mreže, pohybovať sa po dne zatopených miestností a iné vylepšenia. Taktiež niektoré prekážky ako stĺpy a steny sa tu zobrazujú úplne inak ako v hmotnom svete, takže môžete prekonať zdanlivo neprekonateľné prekážky. Spektrálny svet je vlastne istým spôsobom podsvetie, všetko je jemne rozmazané, celý obraz sa sfarbuje do zelena, všade naokolo lietajú zatúlané duše a počuť od nich zúfalé náreky a výkriky o pomoc, skrátka podsvetie, ako má byť. Do spektrálneho sveta sa môžete prepnúť vždy, naopak to už ale nejde. Zakaždým musíte vyhľadať špeciálny bod, ktorý vás hodí späť.
S tým súvisia aj početné hádanky a rébusy, ktoré vám neraz dajú poriadne zabrať. Nie že by boli nejak zložité, sú až triviálne jednoduché, ale problémom zostáva prísť na to, čo máte v danom momente robiť. Žiadna nápoveda, nič. Častokrát ma vôbec nenapadlo, že sa mám v danom momente prepnúť do spektr. sveta, veľakrát som nemal ani len tušenie, čo odo mňa hra chce. Takto len zúrivo blúdite po nespočte rovnakých chodieb a izieb, sem tam ešte viac stratíte nervy pri respawnujúcich sa nepriateľoch. Kamera je asi niekde na dovolenke, veľakrát by mohla pomôcť malým otočením pohľadu, ale ona nie. Aby som nezabudol aj na obsahovú stránku týchto hádaniek. Väčšinou budete používať rôzne typy Reaverov (ľad, oheň, tma, svetlo, zem,...) na otváranie dverí, rozsvecovanie pochodní, zamrazovanie vodopádov a kopu iných. Dosť často sa budete aj premieňať do spektr. sveta, presúvať predmety alebo zbierať kľúče od zatvorených dverí.
V poslednej časti sa autori rozhodli úplne odpíliť otvorený svet a voľnosť kamery, ako tomu bolo v SR1 a SR2. Hra je striktne lineárna (to však neznamená, že sa nestratíte), otáčanie kamerou sa taktiež stalo minulosťou. Budete sa musieť uspokojiť s fixnými pohľadmi. Po čase si nato síce už zvyknete, ale aj tak vám čas od času ukáže namiesto vášho efektného vraždiaceho komba, krásne murovanú stenu. S ovládaním je to už oveľa lepšie. Samozrejme na klávesnici pôsobí dosť neohrabane, hra je totiž primárne určená na gamepad. Všimnete si to hlavne pri skákacích pasážach, kde budete s klávesnicou padať častejšie, ako by ste si to predstavovali. Technické spracovanie sa môže kľudne porovnávať aj s niektorými (ale fakt len niektorými :)) dnešnými titulmi. Grafika je na svoju dobu jednoducho parádna. Nezaostávajú ani prostredia (obrovské piliere, krásne lesy, hory a chrámy) a plynulé animácie postáv, ako pri boji, tak aj v cut-scénach. Zo zvukovej kulisy vyniká najmä podarený dabing, ktorým sa séria LoK vždy vedela pochváliť.
Všetci fanúšikovia tejto upírskej ságy túto hru už určite majú, ostatným (aj tým čo nehrali predošlé diely) ju môžem len odporúčiť. Defiance je aj na pár chýb a chuti tvorcov experimentovať určite dôstojným zakončením tejto kvalitnej série. Ak prekusnete poriadnu dávku linearity, obmedzenú kameru a prežijete niektoré nudné hádanky, určite neoľutujete. Hra sa vám odmení kvalitným príbehom a chytľavými bojmi, spolu s (aj na dnešnú dobu pomerne peknou) grafikou.
Plusy
+ príbeh
+ Raziel & Kain
+ hrateľnosť
+ technické spracovanie
Mínusy
- nie práve najlepšia kamera
- nudné a zdĺhavé riešenie niektorých hádaniek
Medzitým sa narodil Kain – namyslený a arogantný šľachtic, ktorý bol odjakživa predurčený stať sa Arieliným nástupcom a odvrátiť tak svet od istej záhuby. Netušiac o svojom osude, ho v jednu osudnú noc zavraždila skupinka zlodejov. Kain však po svojej smrti dostal nezvyčajnú ponuku od necromancera Mortania. Dostal šancu na pomstu, avšak pod jednou malou podmienkou – ako jeden z rasy krvilačných upírov. Po zabití svojich vrahov sa Kain snaží získať liek na svoje novoobjavené prekliatie – nesmiernu túžbu po krvi.
Po Kainových nekonečných potulkách po Nosgothe, zabití všetkých deviatich čarodejníkov a nájdení meču pohlcujúceho duše (Soul Reaver), objavuje Kain samotný stroj, ovládajúci tok času. Je nútený preniesť sa späť v dejinách, kde jedným jediným činom nechtiac rozpúta vojnu proti upírom a spôsobí tak ich zánik. Kain je neskôr ako jediný žijúci upír, postavený pred finálne rozhodnutie. Buď obetovať sám seba a zachrániť tak chátrajúce Piliere (čo spôsobí úplný koniec upírskej rasy) alebo naopak, uprednostniť svoj vlastný život pred životom celého sveta. Kain sa okamžite rozhoduje pre druhú možnosť, čím privodí absolútnu skazu Pilierov a stáva sa jediným vládcom svojej novo vzniknutej ríše. Z mŕtvych tiel starodávnych Sarafanových bojovníkov (ktorý chceli kedysi dávno vyhladiť všetkých upírov) si Kani vytvoril svojich 6 synov, verných prisluhovačov, ktorý mu mali pomôcť so správou jeho obrovskej ríše. Raziel, prvý z Kainových „synov“, po nejakom čase predbehol vo vývoji samotného Kaina. Jeho reakcia nebola práve ohľaduplná. Strhol Razielovi jeho novo vyrastené krídla a nechal ho zhodiť do Jazera Mŕtvych, aby navždy trpel. Po stáročiach útrap Raziel konečne dopadol na dno priepasti – teda podsvetnú ríšu. Od smrti ho zachránil neznámy boh, ktorý ho transformoval na hltača duší a poslal ho späť na svet, aby mohol vykonať svoju pomstu...
Toto všetko (a ešte omnoho viac) sa udialo v prvých štyroch častiach, dnes už dobre známej pentalógie, Legacy Of Kain. Doteraz sa dej stále len zauzľoval, dočkáme sa v poslednej (?) časti konečného odhalenia osudov našich dvoch antihrdinov Raziela a Kaina? Väčšina z vás to už pravdepodobne vie, pretože táto hra má už nejaký ten rok za sebou... No nevadí, čítajte ďalej :). Kain sa snaží tentoraz stať strážcom rovnováhy, ako mu bolo už po stáročia predurčené, pretože iba tak dokáže zachrániť svoju upadnutú ríšu a nastoliť nadvládu upírov. Verí, že práve Raziel je kľúčom k splneniu jeho zámerov. Raziel sa zatiaľ snaží utiecť zo spárov svojho niekdajšieho záchrancu, pretože ho desí vidina nekonečného chytania zatúlaných duší len preto, aby nakrmil hlad svojho pána. Zároveň chce odhaliť, aký je jeho osud a akú má spojitosť s Kainom a Soul Reaverom, ktorého sa má údajne stať súčasťou... Zvyšok tohto epického príbehu však budete musieť zistiť len vy sami.
Ako som už napovedal, v hre dostanete tento krát pod kontrolu obe postavy – Raziela aj Kaina. Hranie za nich sa bude pravidelne striedať v podobe kapitol. S obidvomi budete prechádzať prakticky tie isté lokácie, vždy však v inom časovom rozmedzí. Na svojej ceste budete stretávať kopy a kopy nepriateľov, s čím jednoznačne súvisí aj bojový systém. Ten je spravený skvele a ani ku koncu hry sa pri ňom nebudete nudiť. Neobsahuje žiadne závratné množstva komb, o to lepšie sa však pamätajú a používajú. Úplne postačia dve základné tlačídlá pre obyčajný útok a lift attack + výskok. Neskôr dostanete aj špeciálnejšie útoky, pri ktorých je potrebné stlačiť aj smerovú šípku, nejde však o nič, čo by ste si nezapamätali. Okrem toho tvorcovia do hry zakomponovali aj používanie telekinézy, takže môžete svojich protivníkov napichnúť na bodce, zhodiť z priepasti, alebo zapáliť na okolitých fakľach. Taktiež ak sa chcete v zápale boja sústrediť len na jedného protivníka, pokojne môžete všetkých postupne odpinkávať nabok. Porazených nepriateľov môžete potom ešte doraziť buď vysaním jeho krvi/duše alebo nabodnutím na meč, čím sa vám naplní ukazovateľ špeciálneho útoku. Ten je pre Kaina aj Raziela, taktiež pre každý typ Reaveru úplne rozdielny, takže môžete napríklad zapáliť/zamraziť všetkých naokolo alebo nachvíľu spomaliť čas. Toto všetko tvorí spolu veľmi dobre hrateľný bojový systém, ktorý ani neskôr v hre zaručene nestráca nič, zo svojej zábavnosti. Trochu je však škoda, že obidve hrateľné postavy ovládajú úplne identické pohyby a útoky, nevadilo by trochu viac variability.
Cestou budete musieť tíšiť svoj neutíchajúci hlad krvou/dušami zo zabitých nepriateľov alebo zbieraním nádobiek s identickým obsahom. Keď tak neurobíte, ukazovateľ zdravia začne postupne klesať, u Raziela však len v hmotnom svete. Tak ako v predošlých častiach, aj tu sa môže Raziel premiestňovať medzi dvomi svetmi: spektrálnym a hmotným. Hmotný je reálny svet, kde môžete používať predmety, riešiť hádanky, atď. V spektrálnom svete ste obmedzení nemožnosťou interaktivity s prostredím, avšak môžete prechádzať cez mreže, pohybovať sa po dne zatopených miestností a iné vylepšenia. Taktiež niektoré prekážky ako stĺpy a steny sa tu zobrazujú úplne inak ako v hmotnom svete, takže môžete prekonať zdanlivo neprekonateľné prekážky. Spektrálny svet je vlastne istým spôsobom podsvetie, všetko je jemne rozmazané, celý obraz sa sfarbuje do zelena, všade naokolo lietajú zatúlané duše a počuť od nich zúfalé náreky a výkriky o pomoc, skrátka podsvetie, ako má byť. Do spektrálneho sveta sa môžete prepnúť vždy, naopak to už ale nejde. Zakaždým musíte vyhľadať špeciálny bod, ktorý vás hodí späť.
S tým súvisia aj početné hádanky a rébusy, ktoré vám neraz dajú poriadne zabrať. Nie že by boli nejak zložité, sú až triviálne jednoduché, ale problémom zostáva prísť na to, čo máte v danom momente robiť. Žiadna nápoveda, nič. Častokrát ma vôbec nenapadlo, že sa mám v danom momente prepnúť do spektr. sveta, veľakrát som nemal ani len tušenie, čo odo mňa hra chce. Takto len zúrivo blúdite po nespočte rovnakých chodieb a izieb, sem tam ešte viac stratíte nervy pri respawnujúcich sa nepriateľoch. Kamera je asi niekde na dovolenke, veľakrát by mohla pomôcť malým otočením pohľadu, ale ona nie. Aby som nezabudol aj na obsahovú stránku týchto hádaniek. Väčšinou budete používať rôzne typy Reaverov (ľad, oheň, tma, svetlo, zem,...) na otváranie dverí, rozsvecovanie pochodní, zamrazovanie vodopádov a kopu iných. Dosť často sa budete aj premieňať do spektr. sveta, presúvať predmety alebo zbierať kľúče od zatvorených dverí.
V poslednej časti sa autori rozhodli úplne odpíliť otvorený svet a voľnosť kamery, ako tomu bolo v SR1 a SR2. Hra je striktne lineárna (to však neznamená, že sa nestratíte), otáčanie kamerou sa taktiež stalo minulosťou. Budete sa musieť uspokojiť s fixnými pohľadmi. Po čase si nato síce už zvyknete, ale aj tak vám čas od času ukáže namiesto vášho efektného vraždiaceho komba, krásne murovanú stenu. S ovládaním je to už oveľa lepšie. Samozrejme na klávesnici pôsobí dosť neohrabane, hra je totiž primárne určená na gamepad. Všimnete si to hlavne pri skákacích pasážach, kde budete s klávesnicou padať častejšie, ako by ste si to predstavovali. Technické spracovanie sa môže kľudne porovnávať aj s niektorými (ale fakt len niektorými :)) dnešnými titulmi. Grafika je na svoju dobu jednoducho parádna. Nezaostávajú ani prostredia (obrovské piliere, krásne lesy, hory a chrámy) a plynulé animácie postáv, ako pri boji, tak aj v cut-scénach. Zo zvukovej kulisy vyniká najmä podarený dabing, ktorým sa séria LoK vždy vedela pochváliť.
Všetci fanúšikovia tejto upírskej ságy túto hru už určite majú, ostatným (aj tým čo nehrali predošlé diely) ju môžem len odporúčiť. Defiance je aj na pár chýb a chuti tvorcov experimentovať určite dôstojným zakončením tejto kvalitnej série. Ak prekusnete poriadnu dávku linearity, obmedzenú kameru a prežijete niektoré nudné hádanky, určite neoľutujete. Hra sa vám odmení kvalitným príbehom a chytľavými bojmi, spolu s (aj na dnešnú dobu pomerne peknou) grafikou.
Plusy
+ príbeh
+ Raziel & Kain
+ hrateľnosť
+ technické spracovanie
Mínusy
- nie práve najlepšia kamera
- nudné a zdĺhavé riešenie niektorých hádaniek
napísal Griever 18.9.2007
Páči sa mi!
8.0
LEGACY OF KAIN: DEFIANCE
PC
Vývoj: Eidos / Crystal Dynamics Štýl: Akcia | |
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|