Gothic 3: Forsaken Gods

Poviem Vám, Gothic 1 som miloval. Jeho neopakovateľná atmosféra a originálny príbeh ma proste dostali, aj keď som ho hral v dobe, keď už bola dvojka aj s datadiskom na svete. Grafika nebola proste pre mňa nikdy to hlavné. Pri jednotke, rovnako ako aj pri dvojke som sa kráľovsky bavil. Trojka v tomto vysoko nasadenom tempe nedokázala pokračovať, a vďaka súbojovému systému sa prepadla herne poriadne hlboko. Autori, pomerne neznáma firma Trine Games, sa všetko pokúšajú napraviť datadiskom, v ktorom nám sľubujú oveľa prepracovanejší súbojový systém, nápaditejšie questy, a tak ďalej a tak podobne. Koľko zo svojich sľubov autori naozaj splnili? Poďme sa na to pozrieť.

Príbeh pokračuje presne tam, kde v Gothic 3 skončil, a to konkrétne nadväzuje na neutrálny koniec, kde zbavíte Myrtanu vplyvu bohov. Zem je rozdrobená na menšie frakcie, a Vaši niekdajší priatelia sa rozdelili na nikoľko táborov. Thorus vedie rozdrobené zbytky orkov za víťazstvom proti Gornovým silám ľudí, Inog a Anog sa snažia držať od tejto vojny ďalej a Vy budete mať s Xardasom ostrú výmenu názorov, ohľadom toho, ku komu sa pridať. Náš bezmenný hrdina po tuhom boji víťazí, a veľmi oslabený prichádza zjednotiť Myrtanu. V tomto bode príbehu sa ovládania ujmete vy, a je len na Vás, aby ste tento šľachetný (?) cieľ naplnili. Hrdina sa stal ešte arogantnejším a namyslenejším, ako mal vo zvyku v predchádzajúcich dieloch (áno, tiež som to pokladal za nemožné), ale konieckoncov to bol aj zámer autorov hry. Prečo, budete musieť zistiť sami. Nechcem Vám kaziť pôžitok z hrania.

Po grafickej stránke hra beží na mierne vylepšenom engine z trojky, čiže aj HW požiadavky ostávajú zhruba rovnaké. Grafika je stále pekná, a prírodou sa dá kochať aj celé hodiny. Lenže tu narazíte na prvý nedostatok hry. Datadisk je hrateľný samostatne, a tak je svet prerobený od základov, aby zodpovedal aktuálnym pomerom. Ono nejako veľmi prerobený nieje, len mestá sú trochu pozmenené, a nejako čudne prázdne. A to nie je len problém miest. Kde sa kedysi po lúkach preháňali stáda jeleňov, diviakov či nedajbože svorky vlkov je teraz prázdno. V trojke som mal strach vyjsť za múry mesta, pretože všade na mňa niečo číhalo, tu je tomu naopak. Lúky sú prázdne, lesy tiež, a aby nemali autori veľa práce s pôvodne rozsiahlymi jaskyňami, spravili v nich umelé závaly. Inými slovami, v datadisku je mŕtvo. A to nie je dobre. Keď niečo museli aj tí najzarytejší kritici trojke uznať, bol to prepracovaný a živý svet. Tu autori vlastnou vinou ochudobnili hru o jej najvačší klad. No nič, kiež by to bola jediná chyba datadisku.

Umelá inteligencia. 2 slová, ktoré hru zhodili veľmi hlboko. Vo Forsaken Gods ide skôr o demenciu, ako inteligenciu. Nenapadá ma slušnejší výraz. Boh Vás ochraňuj, keď prijmete quest niekoho niekam dopraviť. Každá postava má inteligenciu slabšiu ako vo wolfenstein 3d. Keď som prvýkrát odprevádzal NPC, ani som si neuvedomil, kde mi zmizlo. Uprostred cesty som sa obzrel, a zrazu ho nebolo. Cesta však bola rovná, bez jediného kamienka. No nič, povedal som si, nasledoval (stále rovnako dlhý) loading a išlo sa odznovu. Tentoraz som už ale maníka nepustil z očí. Kľudne si ma nasleduje, a zrazu sa v strede cesty zasekne. Presne na mieste, ktorým som ja pred pár sekundami prešiel. Snaží sa, koľko mu to jeho malý mozoček dovolí, prekážku obísť, no nedarí sa. Ako by aj mohlo, keď tam žiadna nie je. Zrazu sa asi rozhodol, že bude lepšie utiecť. Miesto toho aby ma nasledoval, začal predomnou cúvať. Kým som sa spamätal vbehol medzi svorku vlkov, a nasledoval ďalší load. A tak ďalej, až kým som ho do cieľa doslova nedotlačil. Poviem Vám, znesiem síce veľa, ale toto nie. Pri 5. loade si to odniesla klávesnica a hru som preventívne vypol. Aby som nezabudol, o tých nápaditejších questoch z úvodu sa dá polemizovať. Niektoré sú naozaj zapamätaniahodné, ako napríklad vystopovanie milovníka vtákov, ktorý robí jednému rybárovi zo života peklo, no v podstate nič prevratné v tomto ohľade nečakajte. Ale vráťme sa k tomu, čo je na hre dobré.

Hudba, aj keď nápadne kopírujúca Gothic 3, dokonca mám podozrenie, že je nezmenená, znie ušiam priam lahodne, a autorov za ňu možno len pochváliť. Rovnako dobre je na tom hracia doba, kde nemusíte ľutovať zbytočne vyhodených peňazí, pretože hra Vám zaberie pekných 20 hodín. A nakoniec asi jediné významné plus u Forsaken Gods - súbojový systém. Konečne autori splnili, čo sľúbili, a súboje prešli razantnými zmenami. Endurance už nie je len na okrasu, ale naozaj ovplyvňuje, koľko úderov dokážete protivníkovi uštedriť, alebo koľko z jeho úderov zblokovať štítom. Krásne je, že to konečne funguje aj obrátene. Systém automatického zameriavania síce stále potrebuje poriadne doladiť, aby ste počas boja stále nezasahovali vašich kolegov, ale inak je to OK.

Zhrnutie na záver: Gothic zakončil svoje rozprávanie o bezmennom hrdinovi pomerne pomerne solídne, samostatne spustiteľný datadisk, kopa nových vecí, vylepšený súbojový systém, to všetko poriadneho fanúšika RPG poteší, no množstvo bugov (hru ani neskúšajte hrať bez najnovšieho patchu), absolútne nulová umelá inteligencia a celková mŕtvosť sveta uberajú z, vo výsledku celkom, kladného hodnotenia pekných pár bodov. Škoda. Ale každému, komu séria Gothic niečo hovorí, odporúčam si tento datadisk aj napriek jeho chybám zadovážiť. Predsa len to vo výsledku stojí za to. A určite chcete vedieť, ako to s Myrtanou nakoniec dopadne, no nie? ;)