Doom 3: Resurrection of Evil

Denník pekelného Impa, Mars, deň OPB (Otvorenie Pekelnej Brány)

Milý denníček, dnešný deň bol najhorším dňom od doby, keď ten pozemský červ zabil nášho milovaného Cyberdemona (boss v Doom 3). Mysleli sme si, že po smrti nášho šéfa nám dajú tí nepekelníci pokoj. Ale nie! Oni si jednoducho museli vymyslieť, že z našej rodnej planéty prichádza signál a to sa len nejaký fagan hral s vysielačkou. Aby toho nebolo málo, poslali k nám celú jednotku po zuby ozbrojených vojakov. Tí barbari dokonca ani nevedeli, ako sa majú na návšteve správať! Nič im nebolo sväté, dokonca ani chrám, ktorý sme tak dlho a pracne stavali. Prebúrali stenu a ich zraku neunikla ani naša pekelná vitrína. Keď ale jeden z nich „znepekelnil“ (opak znesvätil) náš pekelný artefakt, museli sme zasiahnuť. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám zabiť ich všetkých.

Viacerí nám unikli, ale aspoň sme ich rozdelili. Tak sme sa aspoň mohli niektorým vojakom pohrať s myšlienkami a poslať ich na svojich bývalých kolegov. Jeden vojak bol ale nesmierne odolný. Nereagoval na žiadne varovania, skúšali sme naňho všetko – zhasínať svetlo, meniť svet pred jeho očami, ukazovali sme mu tie najpekelnejšie výjavy, ale nič nepomáhalo. Jeden z našich starších povedal, že je úplne bez mozgu a že jeho kroky ovláda vyššia moc. Spočiatku sme ho vysmiali a roztrhali, ale postupne sme si začali uvedomovať, že mohol hovoriť pravdu. Sám som bol svedkom, že po smrti tohto smrteľníka sa vrátil čas dozadu a všetko sa zopakovalo, ale on išiel už inou cestou. Buď je šaman, alebo mu naozaj pomáha vyššia moc. Dokonca ani sám Maledict (boss v D3: ROE) nevedel rozlúštiť túto záhadu.


Denník pekelného Impa, Mars, deň OPB+1

Celú noc som nemohol spať kvôli tomu smrteľníkovi. Včera postrieľal polovicu mojich spolužiakov zo školy. Bojím sa, že aj na mňa príde rad. Včera večer bola bojová porada. Dohodli sme sa na nej, že najprv skúsime tohto votrelca odohnať po dobrom. Ale triky so zhasínaním svetla, hlasmi zo záhrobia, sčervenaním vzduchu, kreslením pentagramov – ani jedno z toho naňho nezabralo. Dokonca sme ho skúšali vyhnať aj smradom, ale on vôbec nereagoval. Akoby nič necítil. Keďže nič nepomohlo, nasadili sme ťažší kaliber. Zhodli sme sa, že najprv pošleme impov (aj keď to bolo proti mojej vôli), potom pošleme bývalých príslušníkov jeho rasy, ale ten bastard nechcel vôbec komunikovať! Postrieľal nás ešte skôr než sme k nemu prišli. Nestihli sme ani povedať ahoj. Tak sme sa rozhodli, že pošleme silnejších kolegov, že sa možno zľakne a utečie. Poslali sme naňho aj démonov, ktorých predtým nevidel, ale nikoho sa nezľakol. Dokonca skolil aj Bruisera, nášho najsilnejšieho bojovníka.

Jemu to ale bolo málo, dokonca som mal pocit, že nás hľadá, aby nás mohol všetkých postrieľať. Nedal pokoj ani Lovcom. Vbehol za nimi a všetkých troch postrieľal. A aby toho nebolo málo, vysal z nich životnú energiu a využíva ju proti nám.


Denník pekelného Impa, Peklo, deň OPB+2

Druhá noc bez spánku, dnes som mal ale iný dôvod. Už sa ani nebojím, ale viem, že koniec je blízko. Zo školy som ostal jediný nažive. Votrelec sa v noci dostal do pekla, tak nás všetkých povolali – preto som nemohol spať. Už je tu, cítim, že je za dverami. Zbohom, môj denník.....


Denník vesmírneho mariňáka, Zem, deň OPB-1

Dnes sme zachytili signál s Marsu, niečo sa tam určite zasa deje. Cítim v kostiach, že niečo sa stane a ja budem musieť zasa zachraňovať svet. Ale čo už, dostanem za to medaily, tak neprotestujem. Za hodinu odlietam.


Denník vesmírneho mariňáka, Mars, deň OPB

Práve sme prileteli. Nech nájdeme čokoľvek, my sme elita, nás nikto neporazí. Zatiaľ sme síce nič nenašli (dokonca si myslím, že si z nás niekto vystrelil), ale kým nenájdeme niečo cenné, neodletíme. Musíme predsa nejako zaplatiť to palivo.

Našli sme akýsi chrám. Nechceli sa nám hľadať dvere, tak sme si ich spravili sami do steny. Potom som niečo spozoroval. Zvláštny objekt, akési srdce, tak som si pomyslel, že to musí mať riadnu cenu. Ale keď som ho zobral, stalo sa čosi divné. Zhasli svetlá, kolegovia zmizli, začali sa objavovať pentagramy, ale ja som im na to nenaletel. Ja viem, že moji kolegovia majú radi kanadské žartíky.

Divné, odkiaľ tí blázni nabrali toľko falošných mŕtvol? Aj tá krv vyzerá celkom skutočne, sú fakt dobrí.

Je to zvláštne, vidím stále divnejšie veci. Dokonca sa ma pokúšali zabiť aj skvelo spracované modely príšer. Ale kolegovia hádam vedia, čo robia, tak sa nič nestane, keď ich zopár „akože“ zabijem. Vlastne, to zabíjanie sa mi celkom páči, je to zábavné. Stále mám ale taký divný pocit, akoby to všetko ...

BOLO SKUTOČNÉ! Našiel som mŕtveho Fera. Vlastnú smrť by určite nesimuloval. Stalo sa tu niečo zlé a ja musím zistiť čo. Už som našiel aj pár mužov zo svojej jednotky, ale od nikoho som sa nedozvedel nič nové. Zistil som, že na Marse niesom sám, je tu plno príšer. Radšej odtiaľto zdrhnem než sa mi niečo stane, ale problém je, že som zabudol cestu. Tak sa vydávam na cestu a každého, kto sa mi nebude páčiť, odbachnem.


Denník vesmírneho mariňáka, Mars, deň OPB+1

Nikoho nemám rád. Niekedy mám pocit, že sa mi snažia niečo povedať, ale sú takí škaredí, že sa na nich nemôžem ani pozerať, tak ich radšej odstrelím. Postupne nachádzam nové zbrane. Prečo mi nikto nepovedal, že tu bude toľko srandy? Voľne pohodené zbrane, voľne pobehujúce ciele, ale to najlepšie na tom je, že keď mám pocit, že zomieram, čas sa vráti späť a ja opäť žijem! No nie je to skvelé? Raj vesmírneho mariňáka. Cez vysielačku počúvam samé drísty, že vraj som v pekle, ale pre mňa je to raj.

Ráno som našiel novú zbraň – nádhernú dvojhlavňovú brokovnicu. Osobne som si ju nazval „mood maker“, pretože mi vždy dokáže zlepšiť náladu. Jej smrtiacej kráse skoro nikto neodolá. Čo ma ale potešilo ešte viac, bola zbraň, ktorú niekto pomenoval Grabber. Užil som si s ňou kopec srandy – tá zbraň dokáže chytať menšie predmety, menších nepriateľov, ale najlepšie je hrať sa s nepriateľom vybíjanú. Ibaže oni sa ju hrať nechcú, oni nechytajú. Ale o to viac ma to baví.

Cestou som našiel aj pár herných automatov. Doma mám síce lepšie hry, ale na chvíľu som sa pri nich zastavil a zahral. Čoskoro ma to ale omrzelo a tak som obrátil svoju pozornosť späť k mojim „priateľom“.

Párkrát som už narazil aj na akýchsi divných démonov. Chceli mi zobrať môj artefakt, tak som ich radšej zastrelil. Nemám rád ľudí, čo ma obviňujú z krádeže a ešte mi chcú poctivo nájdený predmet zobrať. Dokonca ani nemali policajný preukaz. Po ich smrti sa ale stalo čosi divné – môj artefakt začal vysávať energiu z mŕtvych ľudských tiel a požičal mi zvláštne schopnosti – mohol som spomaliť čas, strieľať silnejšie a nakoniec som sa stal nesmrteľným. Ale, bohužiaľ, artefakt žerie viac energie ako moje auto benzínu, tak som ho nemohol používať stále. Aká škoda, zabíjanie nebolo nikdy také zábavné.


Denník vesmírneho mariňáka, Peklo, deň OPB+2

Dnes sa mi podarilo spojazdniť teleport. Možno ma prenesie domov, kto vie. Veď skúsim, uvidím.

Doparoma, ani doma niesom a nevidím ani žiadnu loď. Naviac sa to tu hemží všetkými druhmi príšer. No nič, pôjdem ďalej, dúfam, že nájdem niekoho kto bude poznať cestu.

Stretol som doktora Betrugera - konečne človek, s ktorým sa dalo porozprávať. Ale vyzeral nejako divne a vôbec mi nechcel poradiť, kde je východ, tak som ho radšej tiež zabil. Pokiaľ nenájdem výhod, tak tu budem asi blúdiť naveky.


Denník hráča, Zem

D3: ROE je datadisk ku hre Doom 3, takže ho potrebuje k svojmu spusteniu. Graficky hra vyzerá rovnako, čiže veľmi dobre. Oproti originálu prináša nové úrovne, zopár nových príšer a pár nových zbraní. Hra je aj pomerne dlhá. Stručne sa dá povedať, že komu sa páčil pôvodný Doom 3, mal by si datadisk zahrať, a komu sa nepáčil D3, toho datadisk určite nezaujme. Ale celkovo ide o veľmi podarený datadisk s pár novými nápadmi, ktoré vám zaručia niekoľko hodín strachu. Naviac hra obsahuje celkom podarený multiplayer, čo nie je na zahodenie.