Need for Speed: Undercover |
EA a Blackbox nám prinášajú v poradí už dvanásty diel série Need For Speed s podtitulom Undercover. Je naozaj ešte o čo stáť?
Xbox360
pridal DHA 16.1.2009 o 23:27 pod používateľské recenzie
5.0
Need For Speed, Need For Speed, Need For Speed, dokedy ešte? Nenechajte sa zmiasť. Aj keď úvodná rečnícka otázka zanecháva opovrhujúci dojem nad známou značkou, nie je tomu tak, ako by sa mohlo na prvý dojem zdať. Osobné nesympatie a ohŕňanie nosa poukazuje na formu, akou sa v posledných rokoch séria vydala, nie nad samotnou, kedysi všeobecne uznávanou, dnes viac-menej rozporuplnou značkou Need For Speed, ktorá sa postupom času pretransformovala z mladej a vitálnej kravy na starú a chromú rekordérku-dojnicu.
A pretože máme za sebou ďalšiu jeseň, je tu znova aj ďalšie NFS, tentoraz s podtitulom Undercover. Zhrňme si teda, čo všetko nám nové NFS prináša. Z minuloročného ProStreet našťastie nič, z Carbonu Autosculpt a z Most Wanted celkový koncept vrátane speedbreakeru. Čakali ste viac? Máte smolu. Undercover sa vo svojej podstate totiž až príliš okato ponáša na staršieho brata Most Wanted, tentokrát však nebudete ten najhľadanejší, ale naopak, v utajení infiltrujete miestny gang autičkárov a postupne budete pomáhať polícii v dolapení jeho členov. Samozrejme vás opäť celou hrou bude sprevádzať niekoľko nič nehovoriacich prestrihových scén, ktoré by vás mali viesť v príbehu. Nevedú. Ich prítomnosť je pravdu povediac zbytočná a samoúčelná. V prestrihových scénach sa po dvoch rokoch znova objavujú reálny herci na čele s Maggie Q (Naked Weapon, M:I3, Die Hard 4), novou tvárou NFS. Pokiaľ ale mala byť Maggie Q hlavným ťahúňom Undercoveru a vy očakávate jej častú prítomnosť na obrazovke, budete zrejme sklamaní. Zväčša pôjde iba o občasné niekoľko-sekundové zábery, v ktorých synonymicky rozpráva o tom istom a v podstate tu nie je priestor pre nejaké výraznejšie hranie. Za zmienku stojí tiež prítomnosť sympatickej Christiny Milian a prekvapujúco charizmatického Davida Reesa Snella v úlohe G-Maca. Zbytok hereckého ansámblu tvorí už len partia metrosexuálov a jednej wannabe gothic girl, snažiacich sa tváriť aspoň trocha drsno, nasrato alebo drsno & nasrato™.
Keď sa prevára prevarené, chuťové zložky sa vyparujú a v konečnom dôsledku vzniká výsledok bez chuti a zápachu. OK, ale ako to súvisí s novým NFS? Veľmi úzko. Tento jav totiž dokonale charakterizuje Undercover. Blackbox jednoducho zobral trojročný (!) Most Wanted, amputoval mu všetky končatiny, polial pozáručnou sladkokyslou omáčkou a celé to zabalil do nového obalu.
Po vzore Rockportu sa nám predstavuje súčasné, slnkom zaliate mesto Tri-City ponorené do melancholických jesenných farieb, rozdelené na štyri časti – klasický downtown s výškovými budovami Palm Harbor, industriálnu zónu Port Crescent, vidiecku oblasť Sunset Hills a horské prostredie nazvané Gold Coast Mountains. Do melanchólie žiaľbohu upadnú zrejme aj samotní hráči po zistení, že klasické a obľúbené módy drift a drag sa porúčali a nahrádzajú ich nové, resp. staronové. Jedným z nich je Outrun, ktorý sme mali možnosť skúsiť už v Underground 2, kde cieľom je udržať sa pred súperom do vypršania časového limitu. Druhým, podstatne zábavnejším módom je Highway Battle, variácia Outrunu s tým rozdielom, že závod sa koná výlučne na diaľničných úsekoch počas hustej premávky. Víťazom sa stávam opäť ten, kto sa udrží na čele závodu do uplynutia časového limitu, prípadne sa vzdiali od svojho súpera na viac ako 300 metrov. Tým by sme menovanie nových módov ukončili. Zvyšnú časť závodnej ponuky dopĺňajú klasické šprinty, okruhy a checkpointy.
Naháňačky s políciou tiež nedoznali žiadnych zmien, kedy v danom časovom limite treba napáchať určitú škodu (Cost To State), zneškodniť policajné vozy (Cop Takeout) alebo jednoducho utiecť (Escape). Posledným, možno povedať príbehovým módom je Job. Opäť náplň nie je nijak originálna – buď doručujete kradnuté auto z jednej časti mesta do druhej a dávate si pri tom pozor, aby vás nechytila polícia a auto ste doručili čo najmenej poškodené alebo idete po krku jednému z členov gangu a musíte mu uštedriť takedown, čo síce počas hry nie je až tak ojedinelá situácia, napriek tomu je spracovaná vskutku žalostne a katastrofálne.
S ponukou vozového parku je na tom Undercover o čosi lepšie. Celkovo je k dispozícii 54 vozidiel v štyroch výkonnostných kategóriách rozdelených podľa regiónu pôvodu – Amerika, Európa, Japonsko. Okrem už tradičných vozidiel, s ktorými máme česť takmer v každom z posledných NFS (Supra, RX-7, 240SX, Golf, GT500) zaujmú hlavne novinky v rámci série ako Nissan 370Z, Renault Mégane Coupé, Bugatti Veyron či Pontiac Solstice. Tuning, ktorý sprevádza sériu NFS už od roku 2003, je ale jedným slovom odfláknutý a pokiaľ ste boli zvyknutí na pestré možnosti z predchádzajúcich dielov ostanete výsostne sklamaní. Vizuálne úpravy sa drasticky zúžili k chudobnému výberu z niekoľkých bodykitov, diskov, spojlerov, výfukov a kapôt. Spomínaný Autosculpt ostal bezo zmeny a ani nadšenci rôznych polepov sa nevybláznia zo širšej, ale za to nudnej ponuky vinylov. Výkonnostné úpravy takisto ostali pri starom – zakúpite súčiastku, mierne poskočí štatistika vozidla a ide sa ďalej.
Jednou z mála noviniek je vylepšenie vlastností a s ním spojená úroveň vodiča, inak povedané RPG prvok, ktorý v hre tohto druhu akosi stráca zmysel a v prípade Undercoveru aj účel. Dosiahnutie vyššej úrovne prebieha po určitom množstve vyhraných závodov, čím sa odomykajú nové možnosti úprav a nové závody. S každou novou úrovňou sa vylepšujú aj vlastnosti vodiča. Body do štatistiky vlastností sa ale dajú získať aj ovládnutím závodu, čo nie je nič iné, ako prekonanie stanoveného rekordu. Tu však celý RPG systém padá ako šanca Slovenska na obnovenie dodávok plynu. Pokiaľ totiž závod ovládnete a zlepší sa napríklad akcelerácia o 1%, maximálne 3%, nemáte šancu spozorovať zmenu. Postupne sa tak vaše štatistiky síce budú zlepšovať, ale rozdiely nezaregistrujete de facto žiadne.
Heroic Driving Engine bol prezentovaný ako ďalšia novinka v NFS Undercover. Opäť ide o niečo, čo sme tu už v podstate mali. Je to systém hodnotenia spôsobu jazdy previazaný s vylepšovaním vlastností vodiča a s jazdným modelom. V praxi to znamená, že body sa vám sypú za čisté jazdenie, tesné míňanie, skoky, draftovanie, driftovanie a rôzne štýlové parádičky, ktoré sa vďaka HDE prevádzajú veľmi jednoducho. Výsledný sumár sa na konci závodu zaráta do zjavne nefungujúceho systému vylepšenia vlastností a vám docvakne, že to celé vlastne nemá žiadny zmysel.
Odretý lak a popraskané sklá. To bol kvázi deštrukčný model v doterajších NFS hrách. ProStreet preto prišiel s kompletným aj keď diskutabilným deštrukčným modelom. Undercover ale stavil na kompromis a prináša len vizuálne poškodenie vozidla, čo sa však u hry ako Need For Speed javí ako relatívne najvhodnejšie riešenie. S ostatnými technickými stránkami to ale tak optimisticky nevyzerá. Civilná doprava je hádam najdebilnejšia z celej doterajšej série, keďže vozidlá bezmyšlienkovito prechádzajú z jedného jazdného pruhu do druhého, ako sa im to zapáči, t.j. hlavne vtedy, keď to najmenej očakávate. Protivníci na tom nie sú o nič lepšie a s radosťou vám počas závodu dajú „takedown“ aj keby sa pri tom mali rozpadnúť do posledného polygónu. Obzvlášť frustrujúce sú potom prípady, keď sa na vás súper nalepí ako mucha na hovno, zatlačí vás k mantinelu, kedy nemôžete pridať, ubrzdiť ani zmeniť smer, len čakať, kým si to dotyčný nerozmyslí.
Jazdný model ostáva pri starom s minimálnymi zmenami. Ruku si však nepodáva s fyzikálnym modelom, ostatne ako je už zvykom. Výsledkom bývajú zrážky končiace piruetou v dvadsiatich metroch nad zemou či určitý pocit obmedzenej kontroly nad vozidlom vo vysokých rýchlostiach, čo je častým javom hlavne v poslednej tretine hry. Možno si poviete, že to je neopodstatnený argument, lenže práve na tom sa hra zakladá a pokiaľ máte pocit, že auto viac letí vzduchom ako ide po ceste, niečo nie je v poriadku.
V prípade grafického enginu mi bohužiaľ neostáva nič iné ako sa znova opakovať. Po vizuálnej stránke sa hra ponáša na starší Most Wanted (civilné krab... ehm, vozidlá pravdepodobne pamätajú ešte prvý Underground) s detailnejšími závodnými vozidlami a krajšími grafickými efektmi. O to viac zarazí fakt, že framerate častokrát padá pod prijateľnú hranicu a problém nerieši ani inštalácia hry na HDD. Hre dobré meno nerobia ani občasné bugy v podobe oneskoreného načítavania textúr, jazdenia mimo hernej plochy alebo náhlych neočakávaných resetov vozidla, z pravidla v tej najnevhodnejšej chvíli.
Ako je u NFS zvykom, na zvukovú stránku sa kladie veľký dôraz, pričom ani Undercover nie je výnimkou. Každé vozidlo v hre má svoj špecifický zvuk motora a v rovnakej kvalite sa nesie aj zvyšok zvukových efektov vrátane policajného vrtuľníku, škrípania plechov či pišťania pneumatík. Soundtrack patrí jednoznačne k silnejším stránkami hry, tentokrát pozostávajúci zo skladieb od Pendulum, Nine Inch Nails, Recoil, Puscifer, Supergrass, Airborne atď. Vytknúť by sa dala absencia playlistu a zobrazenia názvu interpreta a skladby počas hry. To znamená, pokiaľ danú skladbu nepoznáte, budete len tápať.
Dovolím si s kľudným svedomím napísať, že Need For Speed Undercover by sa mohol „pýšiť“ aj názvom Need For Speed Light. Väčšina vecí bola totiž odstránená alebo okopírovaná z predchádzajúcich dielov. Niet tu sľubovanej filmovosti, niet poriadnych možností tuningu a niet ani žiadnych pozoruhodných noviniek. Namiesto toho tu máme herné mechanizmy, ktoré nefungujú - zbytočný koncept otvoreného mesta a vývoj vlastností vodiča, alebo základné mechanizmy, ktoré nefungujú tak ako by mali – grafický engine a fyzikálny model. O policajných SUV bezproblémovo jazdiacich rýchlosťou nad 400km/h sa tiež nemá cenu baviť. Napriek tomu musím priznať, že som sa pri hraní celkom bavil a aj napriek klesajúcej kvalite série má táto hra stále niečo do seba. Technické problémy by mohol vyriešiť pripravovaný patch, avšak aj napriek tomu si netrúfam hru niekomu odporučiť. Na trhu sú momentálne atraktívnejšie tituly a tak má Undercover šancu zaujať len nových hráčov alebo skalných fanúšikov. I keď aj tam som na pochybách...
Plusy
+ Highway Battle mód
+ zaujímavá ponuka vozidiel
+ soundtrack
+ stále je to ako-tak hrateľné NFS
Mínusy
- technická stránka hry a bugy
- starý koncept s minimom noviniek
- prakticky bezúčelný systém vlastností vodiča
- značne obmedzené možnosti tuningu
- kolísavá obtiažnosť
A pretože máme za sebou ďalšiu jeseň, je tu znova aj ďalšie NFS, tentoraz s podtitulom Undercover. Zhrňme si teda, čo všetko nám nové NFS prináša. Z minuloročného ProStreet našťastie nič, z Carbonu Autosculpt a z Most Wanted celkový koncept vrátane speedbreakeru. Čakali ste viac? Máte smolu. Undercover sa vo svojej podstate totiž až príliš okato ponáša na staršieho brata Most Wanted, tentokrát však nebudete ten najhľadanejší, ale naopak, v utajení infiltrujete miestny gang autičkárov a postupne budete pomáhať polícii v dolapení jeho členov. Samozrejme vás opäť celou hrou bude sprevádzať niekoľko nič nehovoriacich prestrihových scén, ktoré by vás mali viesť v príbehu. Nevedú. Ich prítomnosť je pravdu povediac zbytočná a samoúčelná. V prestrihových scénach sa po dvoch rokoch znova objavujú reálny herci na čele s Maggie Q (Naked Weapon, M:I3, Die Hard 4), novou tvárou NFS. Pokiaľ ale mala byť Maggie Q hlavným ťahúňom Undercoveru a vy očakávate jej častú prítomnosť na obrazovke, budete zrejme sklamaní. Zväčša pôjde iba o občasné niekoľko-sekundové zábery, v ktorých synonymicky rozpráva o tom istom a v podstate tu nie je priestor pre nejaké výraznejšie hranie. Za zmienku stojí tiež prítomnosť sympatickej Christiny Milian a prekvapujúco charizmatického Davida Reesa Snella v úlohe G-Maca. Zbytok hereckého ansámblu tvorí už len partia metrosexuálov a jednej wannabe gothic girl, snažiacich sa tváriť aspoň trocha drsno, nasrato alebo drsno & nasrato™.
Keď sa prevára prevarené, chuťové zložky sa vyparujú a v konečnom dôsledku vzniká výsledok bez chuti a zápachu. OK, ale ako to súvisí s novým NFS? Veľmi úzko. Tento jav totiž dokonale charakterizuje Undercover. Blackbox jednoducho zobral trojročný (!) Most Wanted, amputoval mu všetky končatiny, polial pozáručnou sladkokyslou omáčkou a celé to zabalil do nového obalu.
Po vzore Rockportu sa nám predstavuje súčasné, slnkom zaliate mesto Tri-City ponorené do melancholických jesenných farieb, rozdelené na štyri časti – klasický downtown s výškovými budovami Palm Harbor, industriálnu zónu Port Crescent, vidiecku oblasť Sunset Hills a horské prostredie nazvané Gold Coast Mountains. Do melanchólie žiaľbohu upadnú zrejme aj samotní hráči po zistení, že klasické a obľúbené módy drift a drag sa porúčali a nahrádzajú ich nové, resp. staronové. Jedným z nich je Outrun, ktorý sme mali možnosť skúsiť už v Underground 2, kde cieľom je udržať sa pred súperom do vypršania časového limitu. Druhým, podstatne zábavnejším módom je Highway Battle, variácia Outrunu s tým rozdielom, že závod sa koná výlučne na diaľničných úsekoch počas hustej premávky. Víťazom sa stávam opäť ten, kto sa udrží na čele závodu do uplynutia časového limitu, prípadne sa vzdiali od svojho súpera na viac ako 300 metrov. Tým by sme menovanie nových módov ukončili. Zvyšnú časť závodnej ponuky dopĺňajú klasické šprinty, okruhy a checkpointy.
Naháňačky s políciou tiež nedoznali žiadnych zmien, kedy v danom časovom limite treba napáchať určitú škodu (Cost To State), zneškodniť policajné vozy (Cop Takeout) alebo jednoducho utiecť (Escape). Posledným, možno povedať príbehovým módom je Job. Opäť náplň nie je nijak originálna – buď doručujete kradnuté auto z jednej časti mesta do druhej a dávate si pri tom pozor, aby vás nechytila polícia a auto ste doručili čo najmenej poškodené alebo idete po krku jednému z členov gangu a musíte mu uštedriť takedown, čo síce počas hry nie je až tak ojedinelá situácia, napriek tomu je spracovaná vskutku žalostne a katastrofálne.
S ponukou vozového parku je na tom Undercover o čosi lepšie. Celkovo je k dispozícii 54 vozidiel v štyroch výkonnostných kategóriách rozdelených podľa regiónu pôvodu – Amerika, Európa, Japonsko. Okrem už tradičných vozidiel, s ktorými máme česť takmer v každom z posledných NFS (Supra, RX-7, 240SX, Golf, GT500) zaujmú hlavne novinky v rámci série ako Nissan 370Z, Renault Mégane Coupé, Bugatti Veyron či Pontiac Solstice. Tuning, ktorý sprevádza sériu NFS už od roku 2003, je ale jedným slovom odfláknutý a pokiaľ ste boli zvyknutí na pestré možnosti z predchádzajúcich dielov ostanete výsostne sklamaní. Vizuálne úpravy sa drasticky zúžili k chudobnému výberu z niekoľkých bodykitov, diskov, spojlerov, výfukov a kapôt. Spomínaný Autosculpt ostal bezo zmeny a ani nadšenci rôznych polepov sa nevybláznia zo širšej, ale za to nudnej ponuky vinylov. Výkonnostné úpravy takisto ostali pri starom – zakúpite súčiastku, mierne poskočí štatistika vozidla a ide sa ďalej.
Jednou z mála noviniek je vylepšenie vlastností a s ním spojená úroveň vodiča, inak povedané RPG prvok, ktorý v hre tohto druhu akosi stráca zmysel a v prípade Undercoveru aj účel. Dosiahnutie vyššej úrovne prebieha po určitom množstve vyhraných závodov, čím sa odomykajú nové možnosti úprav a nové závody. S každou novou úrovňou sa vylepšujú aj vlastnosti vodiča. Body do štatistiky vlastností sa ale dajú získať aj ovládnutím závodu, čo nie je nič iné, ako prekonanie stanoveného rekordu. Tu však celý RPG systém padá ako šanca Slovenska na obnovenie dodávok plynu. Pokiaľ totiž závod ovládnete a zlepší sa napríklad akcelerácia o 1%, maximálne 3%, nemáte šancu spozorovať zmenu. Postupne sa tak vaše štatistiky síce budú zlepšovať, ale rozdiely nezaregistrujete de facto žiadne.
Heroic Driving Engine bol prezentovaný ako ďalšia novinka v NFS Undercover. Opäť ide o niečo, čo sme tu už v podstate mali. Je to systém hodnotenia spôsobu jazdy previazaný s vylepšovaním vlastností vodiča a s jazdným modelom. V praxi to znamená, že body sa vám sypú za čisté jazdenie, tesné míňanie, skoky, draftovanie, driftovanie a rôzne štýlové parádičky, ktoré sa vďaka HDE prevádzajú veľmi jednoducho. Výsledný sumár sa na konci závodu zaráta do zjavne nefungujúceho systému vylepšenia vlastností a vám docvakne, že to celé vlastne nemá žiadny zmysel.
Odretý lak a popraskané sklá. To bol kvázi deštrukčný model v doterajších NFS hrách. ProStreet preto prišiel s kompletným aj keď diskutabilným deštrukčným modelom. Undercover ale stavil na kompromis a prináša len vizuálne poškodenie vozidla, čo sa však u hry ako Need For Speed javí ako relatívne najvhodnejšie riešenie. S ostatnými technickými stránkami to ale tak optimisticky nevyzerá. Civilná doprava je hádam najdebilnejšia z celej doterajšej série, keďže vozidlá bezmyšlienkovito prechádzajú z jedného jazdného pruhu do druhého, ako sa im to zapáči, t.j. hlavne vtedy, keď to najmenej očakávate. Protivníci na tom nie sú o nič lepšie a s radosťou vám počas závodu dajú „takedown“ aj keby sa pri tom mali rozpadnúť do posledného polygónu. Obzvlášť frustrujúce sú potom prípady, keď sa na vás súper nalepí ako mucha na hovno, zatlačí vás k mantinelu, kedy nemôžete pridať, ubrzdiť ani zmeniť smer, len čakať, kým si to dotyčný nerozmyslí.
Jazdný model ostáva pri starom s minimálnymi zmenami. Ruku si však nepodáva s fyzikálnym modelom, ostatne ako je už zvykom. Výsledkom bývajú zrážky končiace piruetou v dvadsiatich metroch nad zemou či určitý pocit obmedzenej kontroly nad vozidlom vo vysokých rýchlostiach, čo je častým javom hlavne v poslednej tretine hry. Možno si poviete, že to je neopodstatnený argument, lenže práve na tom sa hra zakladá a pokiaľ máte pocit, že auto viac letí vzduchom ako ide po ceste, niečo nie je v poriadku.
V prípade grafického enginu mi bohužiaľ neostáva nič iné ako sa znova opakovať. Po vizuálnej stránke sa hra ponáša na starší Most Wanted (civilné krab... ehm, vozidlá pravdepodobne pamätajú ešte prvý Underground) s detailnejšími závodnými vozidlami a krajšími grafickými efektmi. O to viac zarazí fakt, že framerate častokrát padá pod prijateľnú hranicu a problém nerieši ani inštalácia hry na HDD. Hre dobré meno nerobia ani občasné bugy v podobe oneskoreného načítavania textúr, jazdenia mimo hernej plochy alebo náhlych neočakávaných resetov vozidla, z pravidla v tej najnevhodnejšej chvíli.
Ako je u NFS zvykom, na zvukovú stránku sa kladie veľký dôraz, pričom ani Undercover nie je výnimkou. Každé vozidlo v hre má svoj špecifický zvuk motora a v rovnakej kvalite sa nesie aj zvyšok zvukových efektov vrátane policajného vrtuľníku, škrípania plechov či pišťania pneumatík. Soundtrack patrí jednoznačne k silnejším stránkami hry, tentokrát pozostávajúci zo skladieb od Pendulum, Nine Inch Nails, Recoil, Puscifer, Supergrass, Airborne atď. Vytknúť by sa dala absencia playlistu a zobrazenia názvu interpreta a skladby počas hry. To znamená, pokiaľ danú skladbu nepoznáte, budete len tápať.
Dovolím si s kľudným svedomím napísať, že Need For Speed Undercover by sa mohol „pýšiť“ aj názvom Need For Speed Light. Väčšina vecí bola totiž odstránená alebo okopírovaná z predchádzajúcich dielov. Niet tu sľubovanej filmovosti, niet poriadnych možností tuningu a niet ani žiadnych pozoruhodných noviniek. Namiesto toho tu máme herné mechanizmy, ktoré nefungujú - zbytočný koncept otvoreného mesta a vývoj vlastností vodiča, alebo základné mechanizmy, ktoré nefungujú tak ako by mali – grafický engine a fyzikálny model. O policajných SUV bezproblémovo jazdiacich rýchlosťou nad 400km/h sa tiež nemá cenu baviť. Napriek tomu musím priznať, že som sa pri hraní celkom bavil a aj napriek klesajúcej kvalite série má táto hra stále niečo do seba. Technické problémy by mohol vyriešiť pripravovaný patch, avšak aj napriek tomu si netrúfam hru niekomu odporučiť. Na trhu sú momentálne atraktívnejšie tituly a tak má Undercover šancu zaujať len nových hráčov alebo skalných fanúšikov. I keď aj tam som na pochybách...
Plusy
+ Highway Battle mód
+ zaujímavá ponuka vozidiel
+ soundtrack
+ stále je to ako-tak hrateľné NFS
Mínusy
- technická stránka hry a bugy
- starý koncept s minimom noviniek
- prakticky bezúčelný systém vlastností vodiča
- značne obmedzené možnosti tuningu
- kolísavá obtiažnosť
|
|
|
|
|
|
|
|
napísal DHA 16.1.2009
Páči sa mi!
5.0
NEED FOR SPEED: UNDERCOVER
