Final Fantasy Tactics A2: Grimoire of the Rift |
V svojej prvej recenzii na Sectore som sa rozplýval nad tým, ako tvorcovia z Square Enix skvele využili univerzum Final Fantasy pri tvorbe ťahovej stratégie Final Fantasy Tactics a dnes mám tu česť vám predstaviť jej pokračovanie.
DS
pridal dickie 25.1.2009 o 20:01 pod používateľské recenzie
7.8
Square Enix asi miluje, keď može svoje hry úpne a niekedy až bez rozmyslu presúvať napriek platformami. Ako inak si vysvetliť, že FF Tactics vyšiel pôvodne na PSOne, o desať rokov ako remake na PSP a pokračovanie pod krkolomným názvom Final Fantasy Tactics A2:Grimoire of the Rift vychádza pre zmenu na Nintendo DS. Neviem koľko milovníkov prvej časti vlastniacich PSP vlastní aj NDS, ale veľa ich asi nebude (ešte že moja priateľka miluje NDS a za malý úplatok mi ho požičala).
Fantastické šachy v digitálnej podobe
Keďže ide o pokračovanie, tí ktorí hrali už prvý diel vedia, že sa môžu opäť tešiť na skvelú turn-base stratégiu z universa Final Fantasy, aj keď tento raz nebude tak hard-core, ako časť prvá. Poďme však pekne porade.
Základ hrateľnosti nám ostáva v postate nezmenený a čaká nás obligátna jednoduchá izometrická mapka, ktorá je rozdelená mriežkou na štvorce. Vľavo, hore alebo dole (zvláštne, že nikdy nie v pravo) rozložíte svojich hrdinov (zvyčajne ide o tím 5-6 bojovníkov a na výber máte zhruba raz toľko štartovných políčok) a presne na opačnej strane (toto však neplatí na 100%) stoja tí zlí, ktorí nakoniec určite prehrajú.
Náš team môže môže obsahovať hrdinov rôznych povolaní. Tu sa oba diely mierne líšia, nakoľko autori pre nás pripravili nejaké tie nové. Okrem starých známych white a black mágov, knightov, warriorov, thiefov, ninjov a mnohých dalších sa nám tu objavujú povolania ako red mág, viking, bard a veľa, veľa ďalších. Práve pri povolaniach je jeden z najväčších rozdielov oproti prvej časti. Zatiaľ čo kedysi stačilo splniť podmienky jednotlivého povolania a bolo vymaľované, v novej časti sú povolania zviazané s príslušnou rasou. Nie každý teda môže byť mág a nie každy povedzme assassin. Takže treba plánovať, plánovať a ešte raz plánovať.
Povolaní je okolo päťdesiatky a platí, že hrdina môže používať ibe predmety a schopnosti súvisiace s daným povolaním. Schopnosti môžu byť akčné (rôzne útoky, kúzla, používanie predmetov), reakčné (hrdina môže po utŕženom údere mimo poradia automaticky vykonať určitú akciu), a pasívne (najtypickejší príklad sú rezistencie voči určitým kúzlam). Zatiaľ čo level postavy sa zvyšuje na základe tradičných ”experience points”, schopnosti sa zvyšujú na základe používania predmetu, na ktoré sú viazané (napr. jeden meč naučí bojovníka používať extra útok zatiaľ čo iný mu umožní uzdravovať sa. Netreba dúfam pripomínať, že v priebehu hry každý hrdina vystrieda povolaní viacej, ako priemerný stredoškolák ponožiek do týždňa. Iba tak budete totiž pripravený na záverečný boj.
Nikdy nenechávajte svoju prácu nedorobenú. Nikdy neviete, kto ju bude dokončovať.
FF Tactics držal jednotlivé boje po kope perfekný a dramatický príbeh. O to väčšie však bolo moje sklamanie, keď som zistil, že mladší braček v tomto omnoho zaostáva. Nečakajte teda žiadnu komplikovanú story hodnú mena Final Fantasy. Vystačiť si bude musieť s vatou, že ste malý skoláčik a pred skončením posledného školského dňa vás učiteľ poslal do knižnice poupratovať. Tu však najdete otvorenú záhadnú knihu, ktorá nie je dopísaná. Náš hrdina v rámci detskej zvedavosti prečíta posledné riadky a booom, z ničoho nič za ocitá v rozprávkovej krajine za siedmymi horami. Neskôr, a s pomocou svojich nových priateľov, sa dozvedá, že späť domov sa dostane, iba ak knihu ”dopíše”, respektíve prežije dobrodružstvá, ktoré kniha automaticky popíše na svojich prázdnych stranách. A tak ide od questu ku questu, z dobrodružstva do dobrodružstva a vy čakáte, kedy bude kniha plná. Pre mňa jednoznačne najväčšie sklamanie celej hry.
Okrem questov, ktoré vám zapĺňajú stránky knihy (môžeme im ironicky rozprávať aj príbehové), budete plniť aj questy vedľajšie. Niektoré povolania sa vám totiž sprístupnia až po splnení niektorého z veľkého množstva bočných questov. Niektoré budete plniť iba pre získanie nových surovín (obchody so zbraňami totiž z počiatku zívajú prázdnotou ako tie naše s elektronikou za komunizmu a na vás je, aby ste im dodali suroviny na výrobu tých najsamfantastickejších mečov, lukov, palcátov a boh vie čoho ešte), a niektoré čisto iba pre EXPs. Plnením len hlavných questov sa totiž ďaleko nedostanete. K vedľaším questom sa viaže jedna zvláštnosť. Získavajú sa v hostinci (to ešte nie je nič neobvyklé) a musíte za ne zaplatiť !!! Ide o taký funny inzerát. Zaplatím 3,500 gilov (miestna mena) tomu, kto z môjho poľa vyženie všetky beštie a zaplatí hostinskému 100 gilov za to, že uverejnil tento odkaz.
Keď fantázia tvorcov hardvéru prekonáva fantáziu tvorcou hier
Čakal som na to, ako sa zhostia autori s možnosťami DSka. Grafika je absolútne totožná s prvým dielom a k tomu faktu nemám žiadnu námietku. Všetko je nádherne farebné, nadýchané, plné detailov. Radosť pozrieť na každý jeden pixel.
Horšie už je to z využitím DS-kových predností, a to konkrétne dvoch obrazoviek a stylitusu. Stylitus môžete kľudne nechať zasunutý. Nie že by hra ním nešla ovládať, ale je to zdĺhavé a hlavne nepresné. Než kliknete presne na pixel, kde sa má vaša postava pohnúť, trafí vás. Našťastie ovládanie tlačítkami je absolútne vyhovujúce a bezproblémové. Čo sa týka hornej obrazovky, platí to isté ako pri stylituse. Zabudnite, že tam je. Buď tam sú takmer nepotrebné informácie, alebo len čierno-čierna tma.
Na záver len pár slov o obtiažnosti, ktorá bolo v prvej časti častokrát vybičovaná až na maximum. Druhý diel ponúka na výber z dvoch obtiažností, normal a hard. Tí, ktorí prešli prvý diel jednoznačne odporúčam hard, inak hra nemá pre vás žiadnu výzvu okrem záverečných 3 bojov s bossmi. Hard obtiažnosť neprináša síce žiadne zmeny v AI súperov, ale aspoň majú podstane viacej hit pointov, takže sa predsa len troška zapotíte.
Tak čítať alebo nečítať ?
Ak sa teda rozhodnete prečítať posledné riadky nedopísanej knihy, čaká vás neskutočne chytlavá stratégia s chrumkavou grafikou (pozor, pre veľkých 15 ročných dospelých adolescentov môže byť až moc detská), ktorej však chýba pevné púto medzi jednotlivými súbojmi v podobe zaujímavého príbehu. Pokiaľ vám však stačí prepracovaný bojový systém s veľkým množstvo strategických možností, nemôžete šliapnuť vedľa.
Fantastické šachy v digitálnej podobe
Keďže ide o pokračovanie, tí ktorí hrali už prvý diel vedia, že sa môžu opäť tešiť na skvelú turn-base stratégiu z universa Final Fantasy, aj keď tento raz nebude tak hard-core, ako časť prvá. Poďme však pekne porade.
Základ hrateľnosti nám ostáva v postate nezmenený a čaká nás obligátna jednoduchá izometrická mapka, ktorá je rozdelená mriežkou na štvorce. Vľavo, hore alebo dole (zvláštne, že nikdy nie v pravo) rozložíte svojich hrdinov (zvyčajne ide o tím 5-6 bojovníkov a na výber máte zhruba raz toľko štartovných políčok) a presne na opačnej strane (toto však neplatí na 100%) stoja tí zlí, ktorí nakoniec určite prehrajú.
Náš team môže môže obsahovať hrdinov rôznych povolaní. Tu sa oba diely mierne líšia, nakoľko autori pre nás pripravili nejaké tie nové. Okrem starých známych white a black mágov, knightov, warriorov, thiefov, ninjov a mnohých dalších sa nám tu objavujú povolania ako red mág, viking, bard a veľa, veľa ďalších. Práve pri povolaniach je jeden z najväčších rozdielov oproti prvej časti. Zatiaľ čo kedysi stačilo splniť podmienky jednotlivého povolania a bolo vymaľované, v novej časti sú povolania zviazané s príslušnou rasou. Nie každý teda môže byť mág a nie každy povedzme assassin. Takže treba plánovať, plánovať a ešte raz plánovať.
Povolaní je okolo päťdesiatky a platí, že hrdina môže používať ibe predmety a schopnosti súvisiace s daným povolaním. Schopnosti môžu byť akčné (rôzne útoky, kúzla, používanie predmetov), reakčné (hrdina môže po utŕženom údere mimo poradia automaticky vykonať určitú akciu), a pasívne (najtypickejší príklad sú rezistencie voči určitým kúzlam). Zatiaľ čo level postavy sa zvyšuje na základe tradičných ”experience points”, schopnosti sa zvyšujú na základe používania predmetu, na ktoré sú viazané (napr. jeden meč naučí bojovníka používať extra útok zatiaľ čo iný mu umožní uzdravovať sa. Netreba dúfam pripomínať, že v priebehu hry každý hrdina vystrieda povolaní viacej, ako priemerný stredoškolák ponožiek do týždňa. Iba tak budete totiž pripravený na záverečný boj.
Nikdy nenechávajte svoju prácu nedorobenú. Nikdy neviete, kto ju bude dokončovať.
FF Tactics držal jednotlivé boje po kope perfekný a dramatický príbeh. O to väčšie však bolo moje sklamanie, keď som zistil, že mladší braček v tomto omnoho zaostáva. Nečakajte teda žiadnu komplikovanú story hodnú mena Final Fantasy. Vystačiť si bude musieť s vatou, že ste malý skoláčik a pred skončením posledného školského dňa vás učiteľ poslal do knižnice poupratovať. Tu však najdete otvorenú záhadnú knihu, ktorá nie je dopísaná. Náš hrdina v rámci detskej zvedavosti prečíta posledné riadky a booom, z ničoho nič za ocitá v rozprávkovej krajine za siedmymi horami. Neskôr, a s pomocou svojich nových priateľov, sa dozvedá, že späť domov sa dostane, iba ak knihu ”dopíše”, respektíve prežije dobrodružstvá, ktoré kniha automaticky popíše na svojich prázdnych stranách. A tak ide od questu ku questu, z dobrodružstva do dobrodružstva a vy čakáte, kedy bude kniha plná. Pre mňa jednoznačne najväčšie sklamanie celej hry.
Okrem questov, ktoré vám zapĺňajú stránky knihy (môžeme im ironicky rozprávať aj príbehové), budete plniť aj questy vedľajšie. Niektoré povolania sa vám totiž sprístupnia až po splnení niektorého z veľkého množstva bočných questov. Niektoré budete plniť iba pre získanie nových surovín (obchody so zbraňami totiž z počiatku zívajú prázdnotou ako tie naše s elektronikou za komunizmu a na vás je, aby ste im dodali suroviny na výrobu tých najsamfantastickejších mečov, lukov, palcátov a boh vie čoho ešte), a niektoré čisto iba pre EXPs. Plnením len hlavných questov sa totiž ďaleko nedostanete. K vedľaším questom sa viaže jedna zvláštnosť. Získavajú sa v hostinci (to ešte nie je nič neobvyklé) a musíte za ne zaplatiť !!! Ide o taký funny inzerát. Zaplatím 3,500 gilov (miestna mena) tomu, kto z môjho poľa vyženie všetky beštie a zaplatí hostinskému 100 gilov za to, že uverejnil tento odkaz.
Keď fantázia tvorcov hardvéru prekonáva fantáziu tvorcou hier
Čakal som na to, ako sa zhostia autori s možnosťami DSka. Grafika je absolútne totožná s prvým dielom a k tomu faktu nemám žiadnu námietku. Všetko je nádherne farebné, nadýchané, plné detailov. Radosť pozrieť na každý jeden pixel.
Horšie už je to z využitím DS-kových predností, a to konkrétne dvoch obrazoviek a stylitusu. Stylitus môžete kľudne nechať zasunutý. Nie že by hra ním nešla ovládať, ale je to zdĺhavé a hlavne nepresné. Než kliknete presne na pixel, kde sa má vaša postava pohnúť, trafí vás. Našťastie ovládanie tlačítkami je absolútne vyhovujúce a bezproblémové. Čo sa týka hornej obrazovky, platí to isté ako pri stylituse. Zabudnite, že tam je. Buď tam sú takmer nepotrebné informácie, alebo len čierno-čierna tma.
Na záver len pár slov o obtiažnosti, ktorá bolo v prvej časti častokrát vybičovaná až na maximum. Druhý diel ponúka na výber z dvoch obtiažností, normal a hard. Tí, ktorí prešli prvý diel jednoznačne odporúčam hard, inak hra nemá pre vás žiadnu výzvu okrem záverečných 3 bojov s bossmi. Hard obtiažnosť neprináša síce žiadne zmeny v AI súperov, ale aspoň majú podstane viacej hit pointov, takže sa predsa len troška zapotíte.
Tak čítať alebo nečítať ?
Ak sa teda rozhodnete prečítať posledné riadky nedopísanej knihy, čaká vás neskutočne chytlavá stratégia s chrumkavou grafikou (pozor, pre veľkých 15 ročných dospelých adolescentov môže byť až moc detská), ktorej však chýba pevné púto medzi jednotlivými súbojmi v podobe zaujímavého príbehu. Pokiaľ vám však stačí prepracovaný bojový systém s veľkým množstvo strategických možností, nemôžete šliapnuť vedľa.
|
|
|
|
napísal dickie 25.1.2009
Páči sa mi!
7.8
FINAL FANTASY TACTICS A2: GRIMOIRE OF THE RIFT
|
DS
Vývoj: Square Enix / Square Enix Štýl: RPG |
|
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
| |
