Call of Duty 5: World at War

Skúšali ste už niekedy vyrobiť „sneh“ na koláč? Do šľahača na sneh hodíte pár vajec, zavriete a krútite mlynčekom dovtedy, kým neušľaháte hustý, nadýchaný sneh. Ako však spoznať, kedy je výsledok ideálny? Ešte pokrútim, poviete si, potom sa zadívate do útrob šľahača, a skúsite ešte pár krát otočiť mlynčekom. A je to. Máme krásny, nadýchaný a hustý sneh. Povedzme si však na rovinu, čo by sa stalo, ak by ste pokrútili ešte tak dva, či tri krát? Tak ja vám to prezradím. Vôbec nič.

Vsadíme si na Treyarch

Po veľmi úspešnom štvrtom diely, už teraz legendárnej série Call of Duty bolo jasné, ako ťažké bude nadviazať kvalitou pre prípadného ďalšieho pokračovateľa. Treyarch nemá za sebou príliš svetlú minulosť, na rozdiel od Infinity Ward, a bolo preto otázne, či voľba na vývoj piateho dielu padla šťastne a vhodne do rúk chlapcom zo Santa Monicy. Dobrá správa pre fanúšikov, všetko dopadlo dobre, nie však bez výhrad.

Druhá svetová po stý krát, stále zábavná?

Áno, opäť sa vraciame do obdobia, kedy sa guľky sypali a krv liala, znova budeme bojovať proti nacistom, našťastie vhodne doplneným o Japoncov v krvavom pacifiku. Špecialitou, ktorou sa vývojári oháňali na každom screene sú práve pacifické misie, kde vyniká Japonská maniakálnosť a fanatizmus. Pripravte sa na rôzne pasce vytvorené zo živých tiel, kamikadze a iné absurdnosti či špeciality tohto národa. Krvou sa nešetrí. Nové Call of Duty dostalo surovejší nádych, tak ako vojna sama. Časti tiel sa trhajú, po zásahu ostávajú na zemi ležať zúbožené torzá tiel. Zabahnenými hráčovými rukami prejdú klasické zbrane z tohto obdobia a ako býva u CoD hier zvykom, bežnú kadenciu radšej umocnite na tretiu. Zaujali ma aj jednotlivé loadingové briefingy, ktoré síce na samotnú hru vplyv nemajú, pôsobia však príjemným a nabudzujúcim dojmom.

Rambo a tí druhí

O klasickú filmovú atmosféru sa starajú skvelé scripty, a World at War nezaostáva v tejto oblasti sérii nič dlžný. Čo sériu vytrháva z pazúrov nudnej a bezmyšlienkovitej arkády, budú určite veľmi podarené momenty, kedy zabudnete, či hráte stále hru a tep vám bude skákať ako na trampolíne. Opäť naplno boduje misia za ruského odstreľovača, krušné chvíle zažijete i v Berlíne, alebo v hustých pralesoch, plných krvou posadnutých japonských vojakov. Dizajn misií však nemá rovnakú kvalitu po celý čas hry, občas vás jednoducho napadne, prečo je Infinity Ward tak úspešná firma. Štvrtý diel držal latku vysoko takmer celú hru, na rozdiel od WoW, kde mi občas chýbala väčšia nápaditosť, či atmosféra.

Zlozvyk je železná košeľa

Ani teraz sa nič nemení na hlavnom koncepte hry. Postupujete koridorom, strieľate nabiehajúcich nepriateľov ako na bežiacom páse a je to slušná zábava, presne tak, ako sme pri sérii CoD zvyknutý. Akúkoľvek inteligenciu si protivníci nechávajú doma na horšie časy a tak kosíte zástupy bežiacich terčov, respavnujúcich sa takmer do nekonečna, alebo pokiaľ nepostúpite o kúsok vpred, pričom samotný postup celej armády závisí znova iba na vašom počínaní. Tu hra padá na ústa rovnako, ako jej predchodcovia a pomaličky to začína byť aj pekná otrava. Všetko scripty udržať nemôžu a tento diel by už vážne mohol byť posledný mohykán v ponúkanom koncepte alebo zaužívanom /zlo/zvyku v hrateľnosti, kedy každý jeden pokrok v hre závisí od hráčovho rozhodnutia. Rovnaký je aj spôsob uzdravenia, stačí počkať v úkryte, vyhnúť sa pri extrémnom sčervenaní obrazovky dobiedzajúcim guľkám, odpiť si s kávičky a frčí sa ďalej. Autohealing je hold v móde a pri arkádovom pojatí Cal of Duty to vôbec nevadí.

Nádhera!

World at War vyzerá už na prvý pohľad strhujúco. Vynikajú svetlice, ktoré za tmy oslepujú oči svojim prenikavým svetlom, zvlášť podarené je stvárnenie ohňa. Celkovo s je s touto doteraz nespomenutou novinkou v hre veľká zábava, a smaženie protivníka bude patriť určite medzi obľúbenú zábavku počas bežného zabíjania. Naviac oheň podlieha poveternostným podmienkam a nádherne sa vyníma na palmách, či iných prerastených tropických rastlinách. A ak náhodou v korune niektorej palmy našiel vhodný útočný úkryt aj protivník, zabijete hneď dve muchy jednou ranou. CoD WoW teda nesklamal ani po tejto stránke, stále je to veľmi slušná „podívaná“.

Kyslíkový dlh

Napriek celkovému dobrému dojmu z nového dielu jasne vidieť, že sérii proste dochádza dych. Nadšenie hráčov z rýchlej a frenetickej akcie, plnej filmových scriptov opadá, a z hľadiska začína prenikať občasné bučanie. Na jednu stranu ide naozaj ešte stále o nadpriemerný a hlavne zábavný kúsok, Treyarch svoju úlohu zvládli podľa môjho názoru veľmi dobre, hanbu menu Call of Duty neurobili, ale je čas posunúť sa vpred. Metafora z úvodu teda jasne vraví, ako to v praxi funguje. Z dobrého nápadu možno dostať naozaj veľa, po ideálnej porcii, ktorou rozumiem štvrtý diel, otočiť kolieskom ešte raz, možno dva krát a nič sa nestane. Ale treba dávať pozor, fanúšikovia nie sú sneh na koláč a trpezlivosť pomaly, ale isto dochádza. Pamätníci prvého dielu s mojím hodnotením súhlasiť akiste nebudú, ja si však myslím, že World at War prinieslo podobný zážitok, ako Modern Warfare, v iných reáliách a o niečo menej kvalitným level designom. A to nie je zlý výsledok.