Silent Hill |
Zakladateľ psychologického hororu uzrel svetlo sveta pred viac ako 10 rokmi. Nazrime aké to bolo báť sa v tom čase.
PS2
pridal Raina Audron 4.3.2009 o 16:13 pod používateľské recenzie
9.3
Zakladateľ psychologického hororu uzrel svetlo sveta pred viac ako 10 rokmi. Nazrime aké to bolo báť sa v tom čase.
Ticho. Sem tam poletujúce snehové vločky. Mesto zahalené v tme. Nikde ani stopa po živej duši. Rana na čele. Takto nejak sa prebudil Harry Mason z nočnej mory. Jeho auto havarovalo a dcéra Cheryl je preč. Neostáva nič iné ako ju nájsť skôr než nastane tma. Vydáva sa po jej stopách do hmly, až na koniec uličky. Zrazu sa stemnie. Zapaľovač odhaľuje kolieskové kreslo, prikryté telá na stoloch...odkiaľ sa to všetko vzalo? Harry však nemal čas premýšľať, príšery sa naňho vrhajú z každej strany a niet úniku. Prichádza smrteľná rana a Harry klesá k zemi.
...
Z ničoho nič sa prebudí v kaviarni. Všetko to bol iba strašný sen. Naozaj?
Nikto nemohol tušiť, že nevinný výlet do mesta Silent Hill sa zvrhne do obludných rozmerov. V kaviarni sa stretávame s policajtkou Cybil, ktorá taktiež netuší, prečo je takmer celé mesto vyľudnené. S Harrym sa podelí o svoju zbraň a vydáva sa zavolať posily, keďže telefóny v celom meste vôbec nefungujú. Tu sa dostávame do hry my. Nôž je dosť neúčinná zbraň, ale baterka a mapa sú veľmi užitočné predmety. Harry si do mapy poznamená všetky dôležité veci ako zatarasené cesty či dvere. Jeho pozornosť upúta ešte čosi – malé vreckové rádio položené na stolíku. Pri odchode z kaviarne znenazdajky začne divne chrčať, Harry sa rozhodne ho vziať a v tom...TRESK! podivná lietajúca kreatúra vletí do kaviarne a nastane čas vyskúšať zbraň od Cybil. Harry vie presne mieriť iba na krátke vzdialenosti, takže nepriateľov je sa najlepšie zbavovať, až keď sú na dohľad. Cieľ Harryho hľadanie je jasný – nájsť Cheryl. Prvá stopa nás zavedie do školy.
Pri Silent Hille sa budete báť. Škola je cez deň miestom výučby a plná detí, ale tu narazíte na všetko iné ako veselé tváre. Pusté chodby, hádanky, zamknuté dvere, a prvý vstup do prízračného sveta. Idú po vás malé príšery s pazúrmi, mŕtvoly sú povešané po stenách, podlahy pozostávajú prevažne z drôtu...Všetky stopy vedú do kotolne.. Tá ale ukrýva strašnejšie veci ako boilery...
Silent Hill (SH) je najlepšie hrať v noci. Vtedy atmosféra samoty a ticha vynikne najviac. A o to v hre ide – strach je tu na dennom poriadku. „Napomáhajú“ v tom hlavne nedostatok munície a malá viditeľnosť. Harryho presnosť streľby sa za tmy ešte viac zhorší, zapnutím baterky ale hrozí, že vás spozorujú nepriatelia. Strelných zbraní je málo (pištoľ, brokovnica, puška) ale užitočné sú zbrane na blízko – sekera, vŕtačka, či motorová píla či dokonca katana stoja za vyskúšanie. Harry je obyčajný civilista, takže so zbraňami narába trochu ťažkopádne, ale stále je tu jedna možnosť – útek. Nie je nutné zabiť každú jednu príšeru, hlavne na ulici sa je možné vyhnúť nepríjemnostiam. Na blízkosť nebezpečenstva upozorní vreckové rádio takže je možné sa včas vzdialiť. Hádanky dajú ale viac zabrať ako samotné boje – hlavolam s klavírom a básničkou sa stal povestným. Presun medzi alternatívnym a normálnym svetom je na dennom poriadku. Prízračný svet je spracovaný „úchvatne“ odporne, s väčším množstvom nepriateľov, takže dostať sa odtiaľ budete chcieť čo najskôr. To však mnohokrát nebude také jednoduché...Nájdenie predmetu ešte neznamená, že viete okamžite kde ho použiť. Niekedy treba dobre popremýšľať na čo by sa asi hodila gumená loptička alebo získaný medailón.
Harry navštívi mimo školy aj kostol, stoky, nemocnicu, maják, či „zábavný“ park, v inom prevedení na aké sme zvyknutí. Nemocnica je obzvlášť dobre spracovaná lokácia. Sestričky a doktori vás v Alchemilla hospital nevyliečia, ale naopak, s nožom v ruke s nimi neradno žartovať. Temné chodby nemocnice za podivných zvukov stoja za to, pri svetle baterky budete pozorne načúvať každému zvuku. Jediné výhrady k poslednej časti hry, ktorá je akási spleť nemocnice a rôznych priestorov. Hádanky sú síce iné, ale chýba mapa, čo činí túto časť trochu neprehľadnou.
Hudba je skôr v úzadí, ale atmosféru dotvára dokonale. Skladby ako Tears of Pain či She sú skvelé. Mnohokrát sa stane, že počujete divné zvuky ale nevidíte ich pôvod, takže vás to dostatočne prišpendlí ku stoličke. Kameru, narozdiel od statickej v starých Resident Eviloch, je možné natáčať pomocou L2 a R2 s výnimkou pár miest.
Pri svojom putovaní nenarazíte iba na nepriateľsky tváriace sa príšery. V Silent Hille sú napodiv i ľudia, ktorí zázrakom ešte nepadli za obeť. Záhadná Dahlia Gillespie vás bude nabádať, aby ste zastavili Alessu, ktorá je podľa Dahlie príčinou všetkého. Sestrička Lisa a Dr. Kaufmann vám pomôžu pochopiť ako došlo k týmto udalostiam. Príbeh je spočiatku nejasný a na prvýkrát len ťažko pochopíte čo sa v hre vlastne udialo. Hra má 5 koncov, takže je dôvod strihnúť si to v režime Next Fear znovu. Každým prejdením hry sa obtiažnosť zvýši o jeden stupeň, až dosiahne stupňa Hard. Za splnenie určitých podmienok ale dostanete bonusové zbrane, napr. taká mimozemská pištoľ s laserom je viac ako zaujímavá.
Inventár je našťastie neobmedzený, a tak môžete zozbierať všetko čo nájdete. Ampulky a fľašky na doplnenie života či náboje. Oplatí sa preskúmať každý kút, pretože predmety nie sú príliš viditeľné v hustej hmle a tme.
Hra je dostatočne dlhá (10 hodín) a pútavý príbeh zabezpečuje, že sa k nej vrátite viackrát. Grafika je zastaraná, keďže hra vyšla na PlayStation v roku 1999, strašidelný zážitok poskytne však i v súčasnosti. Hru oživujú i občasné CGI animácie. Grafika je ladená do tmavých farieb, ktoré vystihujú temnú atmosféru.
Silent Hill niekomu môže pripomínať Resident Evil, ale SH stavia na silný príbeh, hádanky a skvelú atmosféru. Určite stojí za zahratie i toľko rokov po jeho vydaní.
Ticho. Sem tam poletujúce snehové vločky. Mesto zahalené v tme. Nikde ani stopa po živej duši. Rana na čele. Takto nejak sa prebudil Harry Mason z nočnej mory. Jeho auto havarovalo a dcéra Cheryl je preč. Neostáva nič iné ako ju nájsť skôr než nastane tma. Vydáva sa po jej stopách do hmly, až na koniec uličky. Zrazu sa stemnie. Zapaľovač odhaľuje kolieskové kreslo, prikryté telá na stoloch...odkiaľ sa to všetko vzalo? Harry však nemal čas premýšľať, príšery sa naňho vrhajú z každej strany a niet úniku. Prichádza smrteľná rana a Harry klesá k zemi.
...
Z ničoho nič sa prebudí v kaviarni. Všetko to bol iba strašný sen. Naozaj?
Nikto nemohol tušiť, že nevinný výlet do mesta Silent Hill sa zvrhne do obludných rozmerov. V kaviarni sa stretávame s policajtkou Cybil, ktorá taktiež netuší, prečo je takmer celé mesto vyľudnené. S Harrym sa podelí o svoju zbraň a vydáva sa zavolať posily, keďže telefóny v celom meste vôbec nefungujú. Tu sa dostávame do hry my. Nôž je dosť neúčinná zbraň, ale baterka a mapa sú veľmi užitočné predmety. Harry si do mapy poznamená všetky dôležité veci ako zatarasené cesty či dvere. Jeho pozornosť upúta ešte čosi – malé vreckové rádio položené na stolíku. Pri odchode z kaviarne znenazdajky začne divne chrčať, Harry sa rozhodne ho vziať a v tom...TRESK! podivná lietajúca kreatúra vletí do kaviarne a nastane čas vyskúšať zbraň od Cybil. Harry vie presne mieriť iba na krátke vzdialenosti, takže nepriateľov je sa najlepšie zbavovať, až keď sú na dohľad. Cieľ Harryho hľadanie je jasný – nájsť Cheryl. Prvá stopa nás zavedie do školy.
Pri Silent Hille sa budete báť. Škola je cez deň miestom výučby a plná detí, ale tu narazíte na všetko iné ako veselé tváre. Pusté chodby, hádanky, zamknuté dvere, a prvý vstup do prízračného sveta. Idú po vás malé príšery s pazúrmi, mŕtvoly sú povešané po stenách, podlahy pozostávajú prevažne z drôtu...Všetky stopy vedú do kotolne.. Tá ale ukrýva strašnejšie veci ako boilery...
Silent Hill (SH) je najlepšie hrať v noci. Vtedy atmosféra samoty a ticha vynikne najviac. A o to v hre ide – strach je tu na dennom poriadku. „Napomáhajú“ v tom hlavne nedostatok munície a malá viditeľnosť. Harryho presnosť streľby sa za tmy ešte viac zhorší, zapnutím baterky ale hrozí, že vás spozorujú nepriatelia. Strelných zbraní je málo (pištoľ, brokovnica, puška) ale užitočné sú zbrane na blízko – sekera, vŕtačka, či motorová píla či dokonca katana stoja za vyskúšanie. Harry je obyčajný civilista, takže so zbraňami narába trochu ťažkopádne, ale stále je tu jedna možnosť – útek. Nie je nutné zabiť každú jednu príšeru, hlavne na ulici sa je možné vyhnúť nepríjemnostiam. Na blízkosť nebezpečenstva upozorní vreckové rádio takže je možné sa včas vzdialiť. Hádanky dajú ale viac zabrať ako samotné boje – hlavolam s klavírom a básničkou sa stal povestným. Presun medzi alternatívnym a normálnym svetom je na dennom poriadku. Prízračný svet je spracovaný „úchvatne“ odporne, s väčším množstvom nepriateľov, takže dostať sa odtiaľ budete chcieť čo najskôr. To však mnohokrát nebude také jednoduché...Nájdenie predmetu ešte neznamená, že viete okamžite kde ho použiť. Niekedy treba dobre popremýšľať na čo by sa asi hodila gumená loptička alebo získaný medailón.
Harry navštívi mimo školy aj kostol, stoky, nemocnicu, maják, či „zábavný“ park, v inom prevedení na aké sme zvyknutí. Nemocnica je obzvlášť dobre spracovaná lokácia. Sestričky a doktori vás v Alchemilla hospital nevyliečia, ale naopak, s nožom v ruke s nimi neradno žartovať. Temné chodby nemocnice za podivných zvukov stoja za to, pri svetle baterky budete pozorne načúvať každému zvuku. Jediné výhrady k poslednej časti hry, ktorá je akási spleť nemocnice a rôznych priestorov. Hádanky sú síce iné, ale chýba mapa, čo činí túto časť trochu neprehľadnou.
Hudba je skôr v úzadí, ale atmosféru dotvára dokonale. Skladby ako Tears of Pain či She sú skvelé. Mnohokrát sa stane, že počujete divné zvuky ale nevidíte ich pôvod, takže vás to dostatočne prišpendlí ku stoličke. Kameru, narozdiel od statickej v starých Resident Eviloch, je možné natáčať pomocou L2 a R2 s výnimkou pár miest.
Pri svojom putovaní nenarazíte iba na nepriateľsky tváriace sa príšery. V Silent Hille sú napodiv i ľudia, ktorí zázrakom ešte nepadli za obeť. Záhadná Dahlia Gillespie vás bude nabádať, aby ste zastavili Alessu, ktorá je podľa Dahlie príčinou všetkého. Sestrička Lisa a Dr. Kaufmann vám pomôžu pochopiť ako došlo k týmto udalostiam. Príbeh je spočiatku nejasný a na prvýkrát len ťažko pochopíte čo sa v hre vlastne udialo. Hra má 5 koncov, takže je dôvod strihnúť si to v režime Next Fear znovu. Každým prejdením hry sa obtiažnosť zvýši o jeden stupeň, až dosiahne stupňa Hard. Za splnenie určitých podmienok ale dostanete bonusové zbrane, napr. taká mimozemská pištoľ s laserom je viac ako zaujímavá.
Inventár je našťastie neobmedzený, a tak môžete zozbierať všetko čo nájdete. Ampulky a fľašky na doplnenie života či náboje. Oplatí sa preskúmať každý kút, pretože predmety nie sú príliš viditeľné v hustej hmle a tme.
Hra je dostatočne dlhá (10 hodín) a pútavý príbeh zabezpečuje, že sa k nej vrátite viackrát. Grafika je zastaraná, keďže hra vyšla na PlayStation v roku 1999, strašidelný zážitok poskytne však i v súčasnosti. Hru oživujú i občasné CGI animácie. Grafika je ladená do tmavých farieb, ktoré vystihujú temnú atmosféru.
Silent Hill niekomu môže pripomínať Resident Evil, ale SH stavia na silný príbeh, hádanky a skvelú atmosféru. Určite stojí za zahratie i toľko rokov po jeho vydaní.
|
|
|
Cybil
|
|
napísal Raina Audron 4.3.2009
Páči sa mi!
9.3
SILENT HILL
