Dark Sector

"Prvé slová"

Nájsť v dnešnej dobe hru, ktorá v sebe nesie naozaj originálny námet, prvky či príbeh, sa stáva pomaly už nemožnou úlohou. Tvorcovia Dark Sectoru, majúci na svedomí legendárnu Unreal sériu ale aj menej známe počiny ako Pariah alebo Warpath, samozrejme nechceli byť tak drzí, aby boli práve oni tou malou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, takže dostávame od nich mix viac-menej už stokrát videných ingrediencií, teda až na jednu svetlú výnimku, ku ktorej sa samozrejme dostaneme neskôr. Najväčší podiel v tomto výdatnom kokteile zaujíma v súčasnosti už snáď legenda – Gears of War a tak trošku vzdialene aj pre niektorých menej známa akcia Infernal, vo svojej dobe značne prezentujúca možnosti súčasného fenoménu PhysX.

Takže „Wo co go?“

Narozdiel od do hernej podoby pretvorenej reklamy na steroidy menom Gears of War, tentoraz sa stávate ústrednou postavou reklamy na vlasové kondicionéry a fitness, čo v preklade znamená asi toľko, že od fešákov z GoW so 150kg čistej svalovej hmoty sa dostanete na krásnych cca 100kg čistej svalovej hmoty (čo je inak aj moja osobná váha ). Dej začína v malebnom prostredí Ruska v ešte malebnejšom období roku 1987, kedy sa svet ešte stále teší Studenej vojne, aby sa následne preniesol o 20 rokov napred, kedy vás prostredníctvom čiernobieleho prológu hra zoznámi s hlavným hrdinom, vládnym agentom poetického mena, ako vystrihnutého zo Shakespearových sonetov – Hayden Tenno. Po roku od vydania konzolovej verzie sa nad tým samozrejme už málokto pozastaví, ale pre tých viac znalých pôvodného vývoja hry, je to zásadná zmena reálii z prvotne nadupaného high-tech sci-fi thrilleru do hororovej akcie, samozrejme aj s prítomnosťou vždy vďačnej sorty nepriateľov, ktorú tvoria zombie. Takže ešte raz „Wo co go?“. Rusko, Lasria 1987. Za pekného morského vánku sa z hlbín vynára ponorka s tajomným obsahom. Skok v čase o 20 rokov do budúcnosti, teda vlastne v dobe vydania hry do súčasnosti a v súčasnosti už do minulosti... . Vašou úlohou je zlikvidovať hrozbu v podobe zloducha Meznera. Pre vás, ako špeciálneho agenta by to nemal byť až tak veľký problém, keby ale... keby ale „pán“ Mezner nemal prsty v tajnom projekte zaoberajúcim sa experimentovaním s ľudskou DNA. Ako to vždy býva, všetko sa vymklo spod kontroly, vytvorený vírus sa nezadržateľne šíri, napadnuté obete podliehajú rôznym mutáciám, ktoré z nich robia zombie, beštie s kovovou pokožkou a ďalšie krvilačné tvory dobrovoľne sa hlásiace na odstrel atď. Aby toho nebolo samozrejme málo, tak vírus napadne aj vás a začne pretvárať vašu DNA k obrazu svojmu, t.j. obrazu kovovoľudskomechanoidnému. Takže je na vás, aby ste sa vydali cestou-necestou s batohom cez hory a prišli na to, o čo ide, ako to zastaviť, medzitým aj prežiť atď. až kým nezazvoní zvonec a rozprávke bude koniec. To by sme teda mali námet a príbeh. Samozrejme nemal nikdy Oscarové ambície, jeho najlepšie texty v konečnom dôsledku majú tak hlboký význam ako pre filmových fanúšikov jedna z množstva viet už legendárneho Foresta Gumpa „Buba je můj úplne nejlepší kamarád“, ale to asi ani nikto nečakal. Problém je v jeho prezentácii, resp. nereprezentácii. Väčšinu vecí spoznáte len s chabých náznakov, medzi misiami absentujú aspoň aké-také súvislosti a náväznosti a aby toho nebolo málo, rozlúčte sa aj s HUD displejom, ktorý sa zobrazuje automaticky len v prípade nutnosti, ale aj tak nezobrazuje smer ďalšieho postupu a sprievodné infošky. Samozrejme sa to hra snaží ako tak zakryť svojou lineárnosťou podobne ako najnovší 50Centov herný počin, ktorý mimochodom tiež dopadol k počudovaniu nadmieru úspešne, ale aj tak je to málo, čo sa dozviete a tak namiesto toho, aby vás k napredovaniu motivoval príbeh, postupujete ďalej väčšinou len preto, aby ste zistili, ako ďaleko až zájde mutácia vašej DNA a čo všetko kvôli tomu dokážete. Ale popravde, hier ktoré majú skutočný príbeh, je v dnešnej dobe ako počet nefajčiarov na základnej škole od štvrého ročníka hore.

„Kto, čo? S kým, s čím? Alebo len s čím?“

Do prvého priameho kontaktu s vírusom na vlastnej koži ste boli len bežný možno trošku lepší téjéá=TJA=tajný vládny agent . Ale po jeho vniknutí do vášho tela sa z vás stáva na obmedzený čas určitým spôsobom Hero (nemýliť si s menom Hiro Nakamura zo seriálu Heroes). Na obmedzený čas preto, lebo ako infekcia postupuje a získavate nové a nové schopnosti, spolu s týmto prichádza otázka, ako ďaleko to až zájde, čo sa s vami stane a či vôbec prežijete. Takže poďme k tej modifikácii DNA. Spoznáte ju tak, že vaša pravá ruka začne (ne)pekne „kovovatieť“, čo okrem skvelého vizuálneho spracovania (ide o jednu končatinu, takže to berte s rezervou) prináša aj toľko ospevovanú super zbraň – Glaive, čo je vlastne rotujúci trojzubec (zbožňujem chladné zbrane). Nakoľko je geneticky prepojený s vašim ramenom, jeho funkcia sa dá prirovnať k bumerangu, pretože sa vždy po použití vráti späť. Zo začiatku máte len tri možnosti: jednoduchý hod po útočníkovi, klasický melee úder nablízko a stealthkill t.j. zneškodnenie protivníka zozadu a pekne potichu v štýle Sama Fishera. Časom ale zvyšovaním vášho skillu dôjde k ďalším modifikáciám, ako je možnosť silnejšieho hodu, možnosť ovládania zbrane počas letu v spomalenom režime, prípadne aportovanie označeného predmetu/zbrane do vašich rúk. Ak sa vám aj tak jeho účinky zdajú byť slabé, môžte ich na krátky čas zvýšiť nabitím ohňom, elektrickým prúdom alebo ľadom. Tieto funkcie Glaivu nevyužijete len proti súperovi, ale aj na prekonávanie prekážok a jednoduchých logických hádaniek, napr. ohnivý Glaive zlikviduje organické prekážky, ľadový Glaive zmrazuje vodu a hasí oheň, prípadne vytvorí ľadový kryt, elektrický Glaive dokáže na čas ochromiť robotických nepriateľov atď., možností je naozaj dosť. Časom sa dokonca dostanete aj k mojej obľúbenej vychytávke – Silovému štítu, ktorý dokáže na krátky čas zastaviť takmer každý útok, ale všetko samozrejme neprezradím. Takže vplyvom (ne)nápadnej genetickej odchýlky dostávate do rúk naozaj veľmi silnú a ničivú zbraň. Ak by vám predsa stále bolo málo, môžte pre ďalšie spestrenie využívať aj konvenčné strelné zbrane. Ale pozor, pokiaľ zbierate zbrane po protivníkoch, majú časovo obmedzené použitie, pretože po pár výstreloch ich znefunkční implantovaná DNA poistka. Pomedzi výlety za krásami Ruska máte možnosť a v podstate aj povinnosť zbierať finančnú hotovosť, pokiaľ si teda chcete za ňu zadovážiť obchodoch (bez najmenšieho vysvetlenia umiestnených v mestskej kanalizácii) vlastné zbrane, ktoré už poznajú váš DNA profil, takže ich používanie je obmedzené len počtom streliva, ktorého nedostatok moc nepocítite ani v tých najťažších chvíľach. Taktiež môžte využívať rôzne upgrady pre každý kúsok vašej osobnej zbrojnice, ktoré taktiež zbierate v kufríkoch ukrytých kade-tade po leveloch. Aby hra nezaostávala, keď ostatná konkurencia vždy poskytne aspoň nejaké to vozidlo počas hry, tak aj tu dostanete jedno k dispozícii, ale až keď sa vám podarí zneškodniť jeho pôvodného vodiča. Je to robot Jackal, ktorý vám bude nejeden raz strpčovať život svojím arzenálom, preto prechádzka v jeho koži, resp. pancieri poteší, aj keď len na krátku chvíľu. K tomuto všetkému si pripočítajte funkciu Cover. Áno. Dostávame sa k druhému najzákladnejšiemu prvku Dark Sectoru, ktorým je totálna kópia Gears of War cover systému. Možno to vyznieva na prvý raz ako zápor, ale v skutočnosti je to veľké plus. Je jasné, že originalita sa cení, ale aj na princípe „keď to funguje u nich, tak to musí fungovať aj u nás“ niečo je. Tu to platí takmer stopercentne. Klasický cover, strieľanie spoza prekážky, skoky z krytu do krytu, to všetko tu nájdete. Nie v tak dokonalom prevedení, ako v GoW, kryt za nižšie prekážky niekedy nefunguje, použitie jednej klávesy pre šprint aj pre cover môže neraz spôsobiť situáciu, keď k vám letí granát a vy namiesto toho, aby ste šprintovali preč, plesknete sebou o stenu a amen-cma, ale predsa len v konečnom dôsledku môžem potvrdiť, že všetko je kupodivu až nadmieru úspešne implementované. Trošku zamrzí, že chýba streľba z krytu naslepo, ale nebuďme zasa moc nároční. Dark Sector dokonca ide s kopírovaním GoW systému tak ďaleko, že nájdete v ňom aj klasický Marcusovský šprint a jeho kameru, ale taktiež aj zápory ako nemožnosť spadnúť do priepastí, jám, vody atď. Jednoducho povedané, kombinácia Gears of War cover systému a „pekelnej“ ruky ála Infernal dovolilo vzniknúť skvelej kombinácii, ktorej na chuť príde každý.

„Koho, čo? Komu, čomu?“

Protivníci. Čo k nim napísať, aby som to správne vystihol. Na Menzu sa zapísať nestihli, ale do ústavu tiež nepatria. Sú to takí kríženci na polceste, aj vzhľadom aj úrovňou svojho IQ. Spoločným znakom je dosť vysoká odolnosť, kedy sa vám podarí natrhnúť im úsmev až niekoľkými hodmi Glaivom, takže nepadajú ako muchy. Ale horšie je to už s ich pohybovými možnosťami. Dokážu síce samozrejme viac než len stáť na mieste a čakať na milostivú ranu do hlavy, presúvajú sa z krytu do krytu, ale práve ten kryt nie je vždy dokonalý. A tak si niekedy pri lepšom mierení hádžete jeden headshot za druhým, samozrejme pokiaľ na to za sústredenej nepriateľskej, niekedy až príliš presnej, paľby máte čas. Ono celkovo mám dojem, že nepriatelia pravdepodobne pred nasadením do vojnového konfliktu trénovali na olympiádu v streľbe a hode granátom do diaľky, pretože ich presnosť niekedy hraničí až zo šialenstvom. To by boli bežní vojaci, ktorých ja viacero druhov, ale v podstate sa odlišujú len použitým „ratata železom“. Týchto sopliakov poriešite v kombinácii Glaive a strelná zbraň bez problémov aj na diaľku aj na blízko. Určite si však k telu nepúšťajte maníkov so štítmi. Na prvý pohľad vyzerajú neškodne, postupujú pomaly v kryte, ale akonáhle sa k vám dostanú, tak sa z pôvodného slimáka vykľuje profesionálny mäsiar, ktorému trvá len okamih, aby z vás urobil tatársky biftek. Najmenej inteligentnú skupinu zastupujú už spomínaní „zombíci“, kto by ich nemal rád. S nimi nejaký väčší problém nezažijete, pokiaľ sa k vám nedostane na kožu viacero „kúskov“ naraz. Ďalej nájdete rôzne vybuchujúce monštrá, mechanoidov a kadejaké iné milé obludky. Spoločným znakom tejto skupiny okrem nižšej inteligencie je ich dosť výrazná podobnosť s inými titulmi. Sem tam si to k vám namieri aj nejaký ten boss, pri ktorom to už chce trošku taktiky a trpezlivosti. Síce schému jeho pohybu a útokov pochopíte hneď, jeho výdrž je však väčšinou viac než len úctyhodná, takže sa sem tam aj zapotíte. A zabudnite na kempovanie, aj ten najväčší „balvan“ vás dokáže bez problémov zneškodniť behom okamihu vašej nepozornosti.

„Kde? Ako?“

Ako som už spomínal, Dark Sector ponúka ako svoje reálie malebné zákutia matky Rus, k čomu viac asi písať netreba. Postupne navštívite všetky možné aj nemožné prostredia od lukratívnych hál, cez rôzny stoky, metrá, námestia, prachom zapadnuté uličky atď. Má to však jeden háčik, resp. niekoľko háčikov. Hra obsahuje viacero do oka bijúcich bugov, ktoré predpokladám už nikto nikdy nejakým prídavným patchom alebo updatom nezapláta, preto budú znepríjemňovať život navždy. Nehral som konzolovú verziu a tak nemôžem porovnať, nakoľko sa v PC verzii podarilo chyby odstrániť, ale predsa sa nájdu miesta v hre, kedy sa z jedného relatívne dokonale spracovaného levelu dostanete do takého, ktorý trpí nekvalitnými textúrami, preblikávajúcimi objektami atď., jednoducho akoby do tej hry vôbec nepatril. Našťastie je množstvo tých naozaj kvalitných väčšie, takže sa to dá prežiť. Čo napísať k celkovému vizuálu a jeho technickému spracovaniu? Konečne ďalšia hra, ktorá dokáže skvele využiť potenciál konzoloidného Unreal 3 Enginu. Blbosť. Nech ste kdekoľvek čítali o hre všeličo, Epic s tým nemá nič spoločné, možno okrem nejakých konzultácii s vývojármi. Dark Sector poháňa vlastný interný Evolution Engine (spočiatky známy ako Sector Engine), ktorý je však na vysokej úrovni a vo väčšine ohľadov je plne zrovnateľný s U3 Enginom, teda aspoň s tým, čo zatiaľ tituly ním obdarené ukázali. Ako analógiu k týmto dvom systémom by som dal pre porovnanie Doom III Engine a Strabreeze Engine. Možno na prvý pohľad vyzerajú identicky, ale to len preto, lebo využívajú súčasné technológie veľmi veľmi podobným štýlom. Efekty sú tiež na nadpriemerne kvalitné, textúry v tých „podarených“ leveloch sú na úrovni bežných AAA titulov a aj keď v súčasnosti hra po roku od svojej konzolovej premiéry už nie je taká výrazná, stále je jej spracovanie vynikajúce. Opäť môžu tí najkritickejší vypichnúť slabšie časticové efekty, ale hra sa naozaj nemá za čo hanbiť. Fyzika je na úrovni akéhokoľvek súčasného titulu, jediné, čo možno zamrzí trošku viac, sú animácie a celkové prevedenie výbuchov a deštrukcii. Ale keď môžu vychádzať hry ako HL2 – Episode 1, 2, ktorých systém má tiež už nejaký ten rok za sebou a predsa je to nadmieru kvalitný titul, prečo by na tom nemohol byť rovnako aj Dark Sector? Keď si k tomu prirátam vhodne vybranú adekvátnu hudobnú kulisu, nemôžem inak, len s čistým svedomím tvrdiť, že technická stránka hry určite bude patriť ku kladom tohto titulu.

„Záverečné slovo.“

Čo viac dodať na záver? Snáď len to, že Dark Sector naozaj odporúčam všetkým, ktorí majú radi akciu, atmosféru, cover systém boja, gore (Glaivom useknuté ruky, nohy, hlavy), stále „príťažlivý“ vizuál a nadpriemernú hraciu dobu (10 - 15 hodín). Hra v sebe obsahuje toľko viac či menej dobre okopírovaných možností od konkurencie, že niečo mi určite uniklo, ale myslím, že podstatu som. Ak Dark Sector vyskúšate, neobanujete. Je pravda, že jeho základom okrem Gears of War cover systému a vzdialenej podobnosti s Infernalom je aj určitá rozporuplnosť, ale kladov je tu naozaj množstvo, takže si pri nájdenej chybe možno povzdychnete, možno sa pousmejete, ale budete hrať ďalej a to je dôležité. Najväčším problémom tohto titulu je jeho oneskorený príchod na PC, pretože v tomto prípade dostanete do rúk hru starú nejaký ten mesiac, takže na tú najnovšiu AAA elitu si už nesiahne, ale predsa bude musieť zniesť s ňou zrovnanie. Ak sa však týmto faktom nenecháte ihneď odradiť a dáte Dark Sectoru šancu, aj keď možno až tak moc nenadchne, rozhodne ale neurazí. Uvidíme, ako bude vyzerať oficiálna európska verzia, či sa bude vôbec líšiť od mnou recenzovanej poangličtenej ruskej verzii. Jedno je však isté. S Glaivom je jednoducho sranda...

Hodnotenie
Plusy
+Glaive
+Cover systém
+Vizuálne spracovanie
+Atmosféra
+po HW stránke skvelý až dokonalý port z konzol
+Znovu Glaive

Mínusy
-bugy
-niektoré odfláknuté levely
-slabá až nulová prezentácia príbehu
Výsledná známka
6/10 (pre náročného hráča)
8/10 (pre hráča fanúšika, majúceho v obľube každú originalitu – Glaive - ako ja)