Wanted: Weapons of Fate

Hry podľa filmu. Poznáte to určite sami. Na hernom trhu pôsobia ako dobrá príležitosť pre nenažraných distribútorov, ktorí si chcú okrem ich úspešného či neúspešného filmového snímku, namastiť bruchá nielen na poli kinematografie, ale aj na ostatných bojových poliach, napríklad na tom hernom. Mnohokrát sa tým pádom stáva z takýchto hier čisté béčko, ktoré má za úlohu hlavne vyčistiť dná našich mešcov, respektíve peňaženiek, česť výnimkám potvrdzujúcich pravidlo (napríklad Chronicles of Riddick). Hra Wanted: Weapons of Fate, od vývojarského tímu GRIN sa medzi tieto číre výnimky doplazila s krvavými a odretými kolenami, ale predsa len pretrhla cieľovú pásku. Aj keď si na rovinu priznajme, že to ešte ani zďaleka nemusí znamenať veľkú slávu. "Zbrane osudu" prichádzajú do hernej brandže zhruba rok po filmovej premiére (tým pádom získali páni z GRINu čas a nemuseli ochudobňovať samotnú hru na úkor času a tým aj nás - hráčov) hollywoodskej prvotiny ruského režiséra Timura Bekmambetova. Navzdory svojmu možno (pre vás) nesympatickému priezvisku však nakrútil filmový snímok, ktorý netrpel núdzou o originálne nápady a napriek výhradám fanúšikov, hollywoodsko-debutujúci pán režisér si hanbu určite neurobil. Jeho herný kolega je na tom podobne.

Keď sa dá niečo urobiť dobre, prečo to neurobiť zle?

Film ako taký totiž pojednáva o mladom mužovi Wesleym Gibsonovi, skutočne patetickej ukážke ľudstva. Pri filme si najmenej užila myseľ. Príbeh bez odbočiek, ale jednoduchý a lineárny, komplikovanosť skrátka mala pri castingu jasnú červenú. Rozprávka premeny hlavnej postavy z radového chudáka na zabijaka, nech už bola prerozprávaná akokoľvek, bola najmä uveriteľná a bez prestreleného pátosu. Skrátka klišé ako hrom. Pripočítajte si k tomu komiksové pozadie, R-kový rating, kúzla na spôsob zakrivenia dráh striel (páni fyzici, zatvorte si pre istotu oči) a hotový popoludňajší a myšlienkovo nenáročný oddych môže začať. Pred spustením samotnej hry vám však odporúčam pozrieť si film, inak budete mať z príbehu veľké gulové. Story hry začína de facto po konci filmu a behom hrania sa dočkáte postáv, poväčšinou známych z filmu, pár zaujímavých zvratov a stereotyp eliminujúcich flashbackov do minulosti, kde sa ako hráč vtelíte do kože Wesleyho otca.

Zmena trajektórie vystreleného projektilu? Nevidím prekážku.

Príbehová linka sama o sebe však v hre viditeľne hrá na slabšiu strunu a rozhodne nie je tým najdôležitejším. Najdôležitejšia je samotná akcia a strieľanie. Strieľanie pri ktorom by aj taký velikán fyziky, akým je Albert Einstein, zozelenel od závisti aj s jeho teóriou relativity a Isaac Newton by mohol kľudne pokračovať so svojím legendárnym pokusom s kyvadlom. Strieľanie tak zbesilé, že i Jet Lee oproti nemu patrí už dávno do domova dôchodcov a strieľanie tak presné, že i Jackie Chan mal už dávno sedieť doma pri vyhriatom kozube a močiť si nohy v teplej vode. K dispozícii totiž nebude len bullet-time (Max Payne), ale podľa vzoru strieborného plátna zistíte, že vám prakticky nič nebráni zakrivovať dráhu letu vystrelenej guľky a bez najmenších problémov trafiť do spánku nepriateľa čupiaceho napríklad za bedňou, bez toho, aby vôbec vystrčil zadok zo svojho úkrytu. Prifarbené? V tomto prípade sa zákony prírody tvrdo ignorujú (opäť páni fyzici, ak len bezmocne škrýpete zubami, táto hra jednoducho nie je pre vás). Trajektóriu projektilu je možné oklamať silou vôle a vďaka tomu je možné zneškodniť protivníkov, ktorých nevidíme. V samotnej praxi to prebieha tak, že efektnou streľbou (headshoty vládnu) si podľa možnosti, čo najviac zvýšite adrenalín v krvi a následne tlačidlom vyberiete vami určený cieľ. Kurzorom myši zvolíte vhodnosť trajekórie (ak pred vami nestojí neprekonateľná prekážka) a môžete sa začať zalizovať nad pohľadnou a spomalenou animačkou, keď projektil slastne prevŕtava protivníkovu hlavu. Tento herný prvok je až prekvapivo funkčný a prispieva k zábavnosti hry. Kameň úrazu však vidím v tom, že vopred nastavený cieľ už nie je možné zmeniť a akcia už bohužiaľ nejde ukončiť. Skrátka musíte sa rozhodnúť, buď-alebo.

Bullet-time, alebo krycí názov pre spomalené headshoty.

Vo Weapons of Fate sa s ním stretnete v dvoch rovinách. Prvý je stará dobrá klasika, ten druhý formou minihry. Ku klasickej forme bullet-time vedie (opäť ako pri zakrivovaní trajektórie projektilu) naplnenie ukazovateľa adrenalínu, čiže zabitím dostatočného počtu nepriateľov, aby ste tlačidlom spomalili celú hru a s kľudom Old Shatterhanda prestrelili pár hláv. Z času na čas však zažijete akčnú scénku, kde sa vám odpočítava čas, počas ktorého v spomalenom režime musíte vystrieľať celé tlupy nepriateľov. V týchto okamihoch sa hra blíži najviac predlohe, keďže je všeobecne známe, že film bol typický nadpriemerným používaním bullet-time. V hre naopak bullet-time v porovnaní s ostatnými mechanizmami prekvapivo hrá len druhé husle.

Všetky prekážky sú váš priateľ.

Weapons of Fate ponúka veľmi efektný a prepracovaný systém krytia, ktorý sa len tak nevidí. Ide o tzv. systém bleskurýchlych presunov medzi prekážkami. Wesley sa takmer vždy medzerníkom dokáže schovať za prekážku, aby sa tak skryl pred smrťou, ktorá má v tomto prípade symbol hrdinských činov alias Rambo gameplayu. Kedykoľvek je Wesley schovaný, objaví sa vám na okraji možnosť presunu, poprípade spomaleného presunu, ktorý viditeľne nahradzuje klasický bullet-time. Po následnom vybraní prekážky už len stačí slačiť tlačidlo a hurá, Wesley urobí nejakú frajerinu alá kotúľ, preskok, sklz, čo vyzerá celkovo veľmi efektne. Celý tento systém je nadesignovaný, tak aby sa nonstop počas celej hry dal používať a bez neho sa prakticky uloadujete k smrti. Krytie za prekážkami jednoducho tvorí jadro celej tejto hry a dovolím si tvrdiť, že je dotiahnuté do zdarného konca. Predovšetkým vďaka spomínanému pohybu medzi prekážkami, ktoré spočíva vo vyklonení, pomocou kurzora vybratím ďalšej skrýše a uvoľnením tlačidla spustením animácie preskočiť o kúsok vpred. Podotýkam, že ak dostanete odvahu, tak môžete sa premiestniť až k prekážke za ktorou sa skrýva váš nepriateľ a naskytne sa vám skvelá príležitosť ho efektne prešpikovať čepeľou noža. Tento herný prvok sa spolu so strieľaním po krivkách jednoznačne podaril. Stačí sa len uvoľniť.

Tvrdý dopad na pevnú zem.

Behom celej hry sa vám dostanú do rúk iba dve zbrane, to nie je zrovna mnoho a keď si ešte k tomu pripočítate fakt, že ide iba o rôzne druhy pištolí, je to naozaj chabé množstvo, aby zabavilo aj tých z vás, ktorí sú odchovaní strieľačkami, kde sa zbrane počítajú na kvantá. Variabilitu samotnej akcie, ale tvoria spomínané špeciálne schopnosti. Na druhú stranu si priznajme, že tieto herné mechanizmy nemajú šancu zabaviť na viac ako pár hodín. Toho všetkého si boli páni z GRINu s najväčšou pravdepodobnosťou aj vedomí a preto aj celá hra tých pár hodín aj trvá. Weapons of Fate dokončíte približne za päť hodín (záleží na vašej šikovnosti), o znovuhrateľnosti nemôže byť zďaleka ani reč, keďže sa jedná o hru striktne lineárnu (nesmierne striktne lineárnu), bez akýchkoľvek odbočiek a celé to úplne zadupáva do zeme absencia multiplayeru. Toto všetko sa vývojári snažili vykompenzovať bonusovým obsahom, takže po dohraní si môžete v menu pozrieť videá, trailery, artworky a taktiež rôzne tapety, ktoré ste počas vašej cesty nazbierali, prípadne, že vás hra naozaj chytila (čo je veľmi nepravdepodobné), môžete hru skúsiť prejsť na ťažkej obtiažnosti. Autori vám síce budú špeciálne schopnosti počas hry servírovať postupne (napr. bullet-time nebude k dispozícii hneď od samotného počiatku hry), ale jedná sa o pomerne lacný klam a obávam sa, že keby hra trvala o len jednu hodinku naviac, neubránila by sa nastupujúcej monotónnosti. Hra okrem toho pre tých ostrieľanejších z vás nebude predstavovať takmer žiadnu výzvu, keďže herným mechanizmom prídete na kĺb švihnutím čarovného prútika a záseky v jednotlivých pasážach hry nehrozia ani na okamih.

A čo technické záležitosti? Utápame sa vo vodách priemeru?

Dobrý pocit zo streľby vám budú počas hrania umocňovať kvalitné zvuky, kamera je spomalená v tých správnych momentoch a hudba využívajúca zopár motívov z pôvodného filmu, mnohokrát dobre kompletizuje práve prebiehajúcu situáciu na vašom monitore. Hlasy postavám prepožičali samotní filmoví protagonisti, ktorí spolu s Wesleyho všadeprítomnými ostrými hláškami pôsobia veľmi podarene. Vcelku podarenú umelú inteligenciu nepriateľov kazí naozaj pochybný rytmus streľby. Všetci protivníci sa bez najmenších problémov dokážu kryť, presúvajú sa z jedného krytu do druhého a pokiaľ je Wesley schovaný za prekážkou (čo je veľmi časté vzhľadom na štýl aký si hra vybrala), môžete kľudne a obratne vykukovať z krytu, situácii, že vás niekto trafí bude ako šafránu. Akonáhle sa však odlepíte od krytu, čaká vás hotová kanonáda a istá pozvánka do rakvy, takže vďaka tomu vás hra až príliš okato doslova núti hrať systémom krytie alebo smrť. Vizuálna stránka Wanted na tom nie je o nič lepšie a nechýba mu istá rozporuplnosť. Niektoré lokácie v hre sú zvládnuté pohľadne, naopak efekty výbuchov a ohňa sú odfláknuté a postavám chýba detail asi ako tuková vrstva na kosť vychudnutej Angeliny Jolie a ani svetlom zaliate priestranstva spolu s interiérmi sa rozhodne nemajú čím chváliť. Tieto značne odfláknuté aspekty hry aspoň trochu vynahrádzajú adrenalínové pasáže a animácie, ktoré sú zvládnuté na jednotku na čele so skvele spracovaným pohybom.

Kolená máme už krvavé, už sa stačí len doplaziť do cieľa.

"Zbrane osudu" dieru do sveta rozhodne neurobili, a myslím, že to hocikto normálne uvažujúci od nich ani čakať nemohol. Predstavuje zhruba päť hodín slušnej zábavy, avšak ako celok pôsobí celá hra skôr ako neprofesionálne odvedená práca štúdia GRIN, pre ktoré bola hra predovšetkým prostriedok na získanie finančných prostriedkov, ako vecou, ktorú by si skutočne zobrali k srdcu a s pokorou a citom vybrúsili do lepšieho a hlavne efektnejšieho výsledku. Wanted: Weapons of Fate je rozhodne príjemná odbočka na poli third person akcií, ktorá nenadchne, ale ani neurazí. Vyprázdňovať však kvôli nemu peňaženku vám odporučiť rozhodne nemôžem, jednak je na trhu omnoho viac hier, ktoré sú na tom kvalitatívne podstatne lepšie a jednak ponúkne veľmi krátke dobrodružstvo za cenu AAA titulu.

Klady

+ systém krytia
+ snaha o inováciu
+ interaktívne cut-scény
+ pre fanúšikov filmu slušný prídavok

Zápory

- za veľa peňazí málo muziky (krátkosť)
- veľká zviazanosť
- rozporuplná grafika
- bez potenciálu hlbšie zaujať

VERDIKT

Wanted: Weapons of Fate je veľmi slušná, koridorová a dynamická akcia, ktorá už len vďaka vcelku podarenej snahe o inováciu stojí za vyskúšanie prinajmenšom dema, a pokiaľ sa vám aspoň trochu páčil film, bude pre vás exkurzia medzi elitných zabijakov celkom chutný a okorenený prídavok. Hra prináša zopár neodkukaných prvkov, sympatickú a slušnú akciu, ktorá má aspoň aký-taký spád, ale aj zážitok, ktorý trvá maximálne jedno popoludnie. Wanted síce pretrhol cieľovú pásku v spoločnosti tých lepších hier podľa filmu, ale napriek tomu naň pľuje áčková konkurencia z výšky newyorského Empire State Buildingu.