Call of Juarez: Bound in Blood

Dovolím si tvrdiť, že na Zemi nejestvuje človek, čo by sa nestretol s príbehmi z divokého západu (...tam kde sa voda sypala a piesok lial..). Po celom svete jestvujú generacie ľudí ovplynené Mayovkami, otcovia odriekavajú posledné slová Winnetua, Siedmi statoční sú tí najstatočnejší akí kedy chodili po svete a nejeden labužník pamätá kultové hlášky Clinta v The Good, the Bad and the Ugly. No v hernom priemysle je táto odnož až smiešne nevyčerpaná. Mali sme tu GUN, ktorý ukázal smer, akým by sa mohli westernové hry uberať, parkrát motyka vystrelila s Desperados, no potom prišli páni z Techlandu a ich Call of Juarez prekvapil na všetkých frontoch. Síce krátke, ale inak nápadité FPS s hraním za dve rôzne postavy si našlo početný tábor fanúšikov. A teraz sa Techland vracia a predkladá nám pokračovanie, z ktorého cítiť vyprahnutú prériu, whiskey a drsných chlapov na míle ďaleko.


Ako to už v moderných hrách býva zvykom, vo filmovom priemysle sa samozrejme tento trik používa už dlhšie, na začiatku máme možnosť vidieť zábery z pokročilej fázy deja, ktoré by sa dali prosto charakterizovať ako "bratovražedná vojna". Jednoduché nastolenie príbehu, tvorcovia nam ukázali kam to neodvratne dospeje a v podstate nám na začiatku naservírovali poriadny cliffhanger. Po ňom sa premiestnime kúsok do minulosti, kde nám William, najmladší z troch bratov, ktorí tvoria gro celej hry, začne rozprávať príbeh, ako sa to celé vlastne začalo.... Dej svojou kvalitou a spracovaním dosahuje, ba dokonca aj predbieha, mnohé filmové klasiky, takže v žanri westernových hier je to priam ukážkovký skvost. Zachováva si stále tempo a hra samotná vás núti napredovať a poodhalovať odpovede na otázky, z jednoduchého námetu naháňania sa za pokladom čerpá úplné maximum. A nebojte sa, nebude chýbať ani femme fattale. No dobre, príbeh to môže mať pekný, ale ako sa to hrá?


Pred každou misiou máte na výber z dvoch bratov, Raya a Thomasa, za ktorých sa rozhodnete danú časť hry hrať. V každej misii si bratia navzájom pomáhajú a hlavne Thomas párkrát Raya vytiahne tam, kde mu telo nedovolí. V celom príbehu figurujú až 3 postavy rovnakej krvi a mena, no William, tretí z bratov je použitý čisto na rozprávanie deja, ako nehrateľná postava, ktorá len sumarizuje a niekedy až s trpkou pravdou hodnotí váš progres v príbehu. Prvé misie sú ale bez možnosti výberu hlavného hrdinu, tvorcovia nám naservírovali povinnú jazdu za každého z bratov, aby sa hráč okukal a zistil, ktorý štýl mu viac vyhovuje. Ray je akčnejši hrdina, dva kolty v rukách, dynamit za opaskom to istia, a v miestnosti plnej nepriateľov dokáže porobiť riadnu paseku. Za to Thomas je taký Indiana Jones z divokého západu, nosí laso s ktorého pomocou sa môže dostať na vyššie miesta, v prestrelkách používa skôr zbrane na väčšiu vzdialenosť, môže hádzať nože a perfektne, za pomoci najzábavnejšieho bullet-timeu od čias Maxa Paynea, strieľa z luku. Každá z týchto postáv je obdarená aj špeciálnym koncentračným módom, v ktorom sa aktivuje bullet time, no streľba je už vyriešená pri každom z bratov inak. Opäť zaváži čo človeku viac vyhovuje, či vám stačí strohé premiestnenie kurzoru nad nepriateľa a jeho následné automatické označenie s tým, že po uplynutí času vám všetkých bad-guyov hra postrieľa sama, ako je to v prípade Raya, alebo síce automatické zamierenie s nutnosťou robiť s myšou improvizované natiahnutie kohútika s následným výstrelom, ktoré vám ponúka hra za Thomasa. Osobne mi oveľa viac vyhovovalo hrať za druhého menovaného, nielen kvôli vysoko návykovej streľbe z luku, no pri hraní za Raya sa na krátku vzdialenosť hra až moc angažovala do ovplyvňovania zážitku a auto-aim je v týchto momentoch permanentne zapnutý, vy ako hráč s tým nič neurobíte, no beriem to ako možné vyriešenie problému hrania s dvoma koltmi, pretože takto vám hra ponúka odstreliť viac nepriateľov naraz.


Nový počin z dielne Techlandu by som si dovolil, čo sa zážitku z hrania týka, prirovnať k posledným dielom Call of Duty. Hra sála filmovou atmosférou a je pamätihodnými momentmi priam presiaknutá, nepriatelia sa spawnujú až po prejdení pomyselnej neviditeľnej čiary, no následné akcie a štýl hry je čisto na hráčovi a i keď ide o priamočiaru záležitosť, tak klaustrofobickych koridorov sa vôbec báť nemusíte. Je to veľmi pekná vizitka a hlavne pre Infinity Ward správa, že aha páni, aj takto by to šlo. Prestrielate sa cez vyprahnuté púšte, hlboké bane, tie najkrajšie ihličnaté lesy, celé to zakončíte v kobke plnej zlata a každý nový level uvítate s otvorenou náručou. AI nemá moc priestoru na predvádzanie sa, ako to už býva, nepriatelia sa dokážu kryť a celkom presne strielať, no zázraky nečakajte, tvorcovia vedia čo od hry chcú a všetko im pekne do seba zapadá. Čistokrvná akcia ako sa patrí. Autorom sa podarilo do hry zakomponovať na pomery FPS veľmi solídny cover systém, ktorý sa ale dá vypnúť priamo v menu, nakoľko nie každému môže vykláňanie sa s myšou spoza priekážky vyhovovať. Sú tu aj súboje s bossmi - prázdna ulica, jeden na jedného a s rukou pri boku čakáte na odbitie hodín na zvonici, pripravení tasiť kolt. V tomto prípade ovládate myšou vašu ruku, s ktorou sa približujete/vzďalujete od púzdra so zbraňou. Hlavne v pokročilejších fázach hry už ide fakt do tuhého, jedna vec je dostatočne skoro siahnuť po zbrani, no ešte sa aj trafit do protivníka, to už chce niekedy dosť umu a sústredenia. Na druhú stranu je celkom komické, keď sa súboj odohráva na mieste, kde o dákom zvone ani len nepočuli a pozerať sa na dvoch ľudí, ktorí očividne čakajú až im začne virtuálne zvoniť v hlave. Okrem single-playeru v hre nájdete aj hru pre viacerých hráčov, obsahujúcu klasické prevarené módy a plus zopár navrch adekvátnych zameraniu hry.


Prezentácia? Five stars! Modely postáv sú dotiahnuté priam do dokonalosti, to čo hra v tomto aspekte predvádza sa kľudne môže zaradiť medzi Half-Life 2 a Crysis. Prostredia sú úplne nádherne spracované, klasický westernový žlto-hnedý filter nesmie chýbať ani tu, a teplo vypriahnutej prérie doprevádzané s vlnením vzduchu priam sála z monitora. Celý vizuál som im zhltol aj s navijakom, hýbe sa to aj na priemerných/podriemerných konfiguraciach veľmi svižne a páni z Poľska bardzo dobrze vedia što to jest optimalizacija. A to ani nehovorím o quickloade, sekundové načítanie hry, som už bohužiaľ (ruku na srdce, kde sú tie časy kde prebliknutie obrazovky bol maximálny delay v načítavaní hry), nezažil dobrých pár rokov a to viac to poteší, keď hru spúšťam na priemernom stroji, kde sa mi môže o podobných výdobytkoch len zdať.


Call of Juarez Bound in Blood má tri veľké tromfy. Jednak je to hra z divokého západu, nevyčerpaná téma plná možností a nových nápadov s veľkou základňou fanúšikov, no zároveň ide o veľmi návykovú, v dobrom smere klasickú, no stále úplne inú FPS, ako sme zvyknutíi s možnosťou hrať za dve odlišné postavy. Je to dobrodružstvo, ktoré by si žiaden poriadny hráč nemal nechať ujsť, o to vzácnejšie v tomto čase prevarených nápadov, rovnakých hier plných cliché, ktoré by sa mohli pribaľovať zdarma k polievkam Vifon.


Plusy
+western ako sa patrí
+lákavé vizuálne spracovanie
+hra za dve postavy
+cover systém

Mínusy
-6 hodín a dosť
-nevypnuteľný auto-aim