Warhammer 40K: Dawn of War 2

Nikdy som nebol nejakým veľkým fanúšikom Warhammer univerza. Poznal som maximálne tak staručkú hru Space Hulk a to bolo akurát tak všetko. Ohlásenie stratégie Dawn of War ma nejako moc nezaujímalo aj napriek tomu, že v mojej izbe visel skoro rok plagát s vojakom s bojovým výkrikom na perách, ktorý drží v ruke veľmi zaujímavý meč. Po veľmi pozitívnych recenziách na pokračovanie pre mňa neznámej hry som sa rozhodol, že si obe hry pekne postupne zahrajem. Počas hrania DoW som ľutoval. Ľutoval som , že som na túto geniálnu hry nenarazil skôr. Epický príbeh o vojne medzi štyrmi rasami ma prinútil aby som konečne spustil jeho pokračovanie. Očakával som ešte epickejší príbeh, kopu cut-scén a dych vyrážajúce renderové sekvencie a ešte chytľavejšiu hrateľnosť. Splnili sa moje očakávania, alebo je iba DoW II pre mňa sklamanie na celej čiare?

Príbeh sa točí o vojne medzi Impériom, Orkmi a Eldarmi v zapadnutom kúte galaxie. A ako býva zvykom, keď sa traja bijú, štvrtý ich všetkých zje. Po určitom čase na scénu prichádza nová, agresívna rasa, ktorá obsadí všetky tri hrateľné planéty. Invázia sa šíri a životy mladých potencionálnych vojakov sú ohrozené. Imperátor hlása „Atomovku na nich!“. Príbeh možno nesrší originalitou, ale časté dejové zvraty Vás aspoň trocha držia pri živote aby ste sa vôbec spamätali a poskladali si jednotlivé časti príbehu do trocha plytkého celku. Brífingy tvoria rozhovory medzi jednotlivými veliteľmi jednotiek o súčasnej situácii a ich minulosti. Niekedy sa ich rozhovory dajú počúvať a dozviete sa čo-to o jednotlivých planétach a minulosti. Bohužiaľ, niektoré dialógy sa tak strašne nasilu snažia byť čo najviac vážne, že to nakoniec vyzerá ako poobedná seansa homosexuálov v červených oblekoch.

Ako som pomaly zisťoval, DoW a Dow II sú diametrálne odlišné hry. A to hlavne v herných mechanizmoch. Klasická schéma z mnohých RTS „vyťaž-postav-vycvič-znič“ nahradil ešte málo používaný štýl hry. Na začiatku každej mapy efektne pristanete na určené miesto a postupne vyčistíte celú oblasť od toho, čo nepozná Imperátora. Stavanie je úplne vynechané a hlavnou bojovou silou sú malé jednotky s veliteľmi. Dokopy máte k dispozícii štyroch veliteľov, ktorí majú so sebou dvoch-troch radových vojakov. Každý veliteľ a jeho jednotka majú určitú špecializáciu a sú vhodný na iný typ taktiky. Spomedzi expertov na výbušniny a ťažké zbrane, odstreľovačov, špeciálnych vojakov a vojakov so špeciálnymi lietajúcimi abilitami si určite nájdete svojho obľúbenca, ktorého budete najčastejšie používať. Okrem veliteľov ste tu ešte Vy. Autori sa moc nehrali s hlavnou postavou, tak vytvorili úspešného mladíka, ktorému zadáte svoje meno a spolu s ním budete viesť Vašu skromnú armádu. Hlavná postava môže vyvolávať rôzne časovo obmedzené bonusy, ktoré ovplyvňujú napr. výdrž vojakov. A naozajstnou lahôdkou je obrnený robot Dreadgnout, ktorý na bojisku vytvorí tú správnu atmosféru.

Hra Vám dáva menšiu voľnosť v rozhodovaní, akú misiu spravíte skôr. Na výber máte väčšinou z troch sektorov, ktoré musíte vyčistiť. V hre sa nachádza približne 15 sektorov na troch odlišných planétach. Púšť, džungľa a urbanizovaná planéta sú vhodné oblasti na originálne a prepracované mapy. Design sektorov sa naozaj podaril a asi najviac sa mi pozdávala vždy upršaná džungľa. Každá časť je prepracovaná do najmenšieho detailu. Navyše Vám design sektorov umožňuje vybrať si iný typ taktiky. Ako som spomínal, sektory sú naozaj podarené, ale všetkého veľa škodí. To, že som bol dvakrát v tom istom sektore som ešte celkom pochopil a vôbec mi to nevadilo. Keď už však človek piaty krát robí ten istý sektor s nepriateľmi, ktorí už piaty krát rovnako rozmiestnený, tak mu to začína trocha liezť na nervy a oddychové hrania sa stáva iba nervovým vydieraním. V každom sektore sa nachádza nejaká budova, ktorá Vám dodáva určitý bonus a Vy ju musíte obsadiť. To je ešte ako-tak prijateľný dôvod pre znovu vstúpenie do sektoru, ale dva krát za sebou ísť do sektoru aby som zobral druhú vzorku od úplne identického bossa je trocha choré. Potešenie vystriedal smútok. Po úvode hry, ktorý ma chytil ako kliešť som po dvoch hodinách intenzívneho hrania znechutene vypol hru a následne som hru som prechádzal už len kvôli záverečným titulkom.

Menším úvodným prekvapením bol boss na konci každého sektoru. Každá rasa má minimálne 3 druhy bossov, na ktorých platia odlišné taktiky. Zo začiatku úchvatne spracované a dych vyrážajúce súboje sa zmenili na nudnú rutinu potrebnú na ukončenie sektoru. Okrem radových bossov sa samozrejme nájdu aj príležitostní špeciálni bossovia, ako napríklad tank, alebo vysoký robot rasy Eldar. Spočiatku sa likvidácia zdá náročná, ale uvedomíte si, že granáty a koncentrovaná paľba na jeden cieľ sú najúčinnejšou taktikou. Designéri sa o trocha viac pohrali s radovými nepriateľmi a ich vzhľadom. Perfektné animácie a celkom slušná umelá inteligencia tvoria základ pre úsmev na tvári keď zlikvidujete jednu skupinku nepriateľov. Boje sú vcelku zaujímavé. Na výber máte z rôznych špeciálnych útokov, ktoré pekne „načnú“ nič netušiacu jednotku. Taktika schovania sa za rôzne objekty, známa z Company of Heroes a DoW takisto aj tu exceluje a upevňuje vynikajúcu atmosféru bojov (až pokiaľ Vás to neprestanie baviť). Tak ako za bossov, tak aj za radových nepriateľov dostanete XP body.

DoW II sa môže pochváliť vynikajúcim skĺbením RPG prvkov do hry. Za určitý počet XP bodov sa zvýši level určitej jednotky a máte na výber zdokonalenia jednej zo štyroch elementárnych abilít. Po dosiahnutí určitého stupňa v nejakej schopnosti, sa Vám sprístupní špeciálna vlastnosť, alebo schopnosť. Po ukončení sektoru dostanete odmenu v podobe novej zbrane, brnenia či špeciálnych granátov. Tieto predmety môžete náhodne nájsť ako korisť po mŕtvych nepriateľoch, alebo len tak pohodené na zemi. V brífingovej časti hry môžete jednotlivé predmety dávať Vaším jednotkám, alebo ich za XP body predať. Nájdu sa však aj rôzne sväté predmety, ktoré nemôžete predať. Za to ich použitie Vám pridá kopu výhod. Takže implementovanie RPG prvkov dopadlo na výbornú a ja spokojne zdvíham palec.

Essence engine známy z Company of Heroes, robí tak ako aj z Company of Heroes graficky vysoko nadpriemernú hru. Nádherné nasvietenie robí grafiku veľmi reálnu. Skvelá farebná škála vynikne hlavne v pralese. Relatívne nízke hardwarové nároky Vám dovoľujú zahrať si hru aj na slabších strojoch. Ale úprimne povedané, bez farebnej stopy, ktoré zanechávajú zbrane rasy Eldar a bez skvelých výbuchov by to nebolo ono.

Hudobná stránka je docela nevýrazná. Nikdy som sa pri hraní nezastavil a nepočúval som melódie, ktoré mi hra ponúkala. Hudba v tuhých bojoch nemá správne grády a mnohokrát som hudbu ani len nezaregistroval.

V hlavnom hernom režime môžete iba hrať za Space Marines. V mulitplayeri máte na výber už zo všetkých rás, ktoré si môžete tak ako v DoW pomaľovať Vášmu oku lahodiacim farbám. Celkový štýl hry v multiplayeri je úplne odlišný od toho v singleplayeri. Máte k dispozícii jednu jedinú budovu, ktorá produkuje Vami zvolené jednotky. Na to však potrebujete suroviny a po vzore DoW musíte obsadzovať kontrolné body, ktoré Vám pridávajú rekvizíciu. Jednotky existujú v troch stupňoch a môžete si k existujúcim jednotkách priradiť aj veliteľa. Menší počet máp je pri vysoko návykovom multiplayeri troška sklamaním, ale autori do budúcna sľubujú nové mapy. Multiplayer sa veľmi podaril a môžem len odporučiť, na zimné večery ako stvorené.

Dawn of War II je pre mňa menším sklamaním, hlavne v singleplayerovej časti, ktorá až príliš rýchlo omrzí. Slabý príbeh trocha oživujú dejové zvraty a podarená atmosféra. Vynikajúco zasadený RPG prvok je jedným z mála pozitív singleplayerovej časti. Multiplayer je na tom omnoho lepšie a úprimne povedané, singleplayer mal vyzerať radšej takto.
P.S. ak Vám nevadí, že opakujete jeden sektor štyri krát tak si jeden bodík pripočítajte.

Plusy

Vizuálne spracovanie s ňou spojená atmosféra

Dokonalé implementovanie RPG prvkov

Dynamické boje

Multiplayer

Mínusy :

Slabý príbeh a singleplayer

Nevýrazná hudba

Opakujúce sa mapy