Drakensang: The Dark Eye

Drakensang je RPG starej školy, ktorého základné princípy stoja na pravidlách pôvodom nemeckej stolovej RPG „Das Schwarze Auge“. Pre tých, ktorým terminus technicus – stolová RPG hra (alebo pen and paper hra) nič nehovorí len pripomeňme, že ide hru pri ktorej ľuďom s patričnou dávkou fantázie k prežitiu plnohodnotného „hrdinského“ zážitku stačia – papier, pero a kocky. Počítačové hry na princípoch stolových RPG vznikali už v praveku počítačovej zábavy. Za vzor slúžili väčšinou pravidlá v Amerike najpopulárnejších Dungeons and Dragons (DaD), respektíve Advanced Dungeons and Dragons (ADaD). Z tých prvých známejších hier, ktoré na ich princípoch fungovali spomeniem napríklad sériu The Bards Tale alebo Eye of the Beholder. Po určitom regrese kvalitných titulov vychádzajúcich z (A)DaD prišiel v roku 1998 v podaní štúdií Black Isle a Bioware skutočný zásah do čierneho, keď vytvorili dnes už legendárnu hru Baldurs Gate 1, čím odštartovali novú generáciu hier využívajúcich systém pravidiel (A)DaD. Do nej patrili ďalšie hry z prostredia Faerunu – akčnejšie ladené, no stále vynikajúce Icewind dale I a II a Neverwinter Nights I a predovšetkým dve hry pokladané za skutočný vrchol celého RPG žánru – hry Baldurs Gate 2 – Shadows of Amn a Planescape Torment. Komplexný a vyšperkovaný svet, plný obrovského množstva inovácií a herných perličiek, stojaci však najmä na robustnom príbehu a prezentovaný na svoju dobu v úchvatnom technickom prevedení, dokázal poskytnúť plnohodnotný herný zážitok. Potom však Black Isle zanikol a Bioware sa vybral svojou vlastnou, mimoriadne úspešnou cestou. Kvalitné hardcore RPG hry na princípe pen and paper hier sa prestali vyrábať a stali sa ohrozeným druhom. Trh sa postupne presýtil akčnejšie ladenými, mainstreamovými titulmi, čo trvá dlhé roky až dodnes. Možnou výnimkou z tohto pravidla je nie až tak staré, podľa môjho názoru veľmi nedocenené Neverwinter Nights 2 s vynikajúcim datadiskom Mask of Betrayer.

Verím že aj ludia z Radon Labu tento vývoj poznali a už zo začiatku si uvedomovali hmlistú a nejasnú budúcnosť svojej hry patriacej do žánru, ktorý už len prežíva v tieni svojej bývalej slávy. Preto si povedali, že keď nebude pršať, musí aspoň kvapkať. Nakoľko sprechovali po nemecky rozhodli sa staviť na domácu kartu. Určite mnohý z nich hrávali a veľmi dobre poznali spomínanú stolovú RPG hru Das Schwarze Auge (The Dark Eye). Tá bola a je v Nemecku oveľa populárnejšia než (A)DaD. Vychádza od roku 1984 a za tú dobu prešla mnohými modifikáciami, pričom sa stala mimoriadne komplexnou a do najmenších detailov dotiahnutou. Fantasy svet Arkanie respektíve Aventurie, do ktorého je Das Schwarze Auge zasadená bol preto pre Radon Lab zdá sa jasnou voľbou. Drakensang napokon zaznamenala v nemecky hovoriacich krajinách obrovský úspech a bola v Nemecku označená za hru roka 2008. Vo februári tohto roku naostatok vyšla už aj opatchovaná a doladená, plne lokalizovaná anglická verzia, čím sa hra sprístupnila oveľa väčšej hráčskej základni.
Vráťme sa teda k samotnej hre - tá vám po nainštalovaní na vašom pevnom disku zaberie cca 4,80 GB. Anglická verzia má už v sebe aj tzv. texture pack, ktorý si môžete, pokiaľ máte dostatočne výkonný pc dodatočne nainštalovať, s tým že by mal v hre vylepšiť niektoré animácie a textúry. Ja sa k výkonu svojho pc staviam pomerne skepticky a tak som zostal verný základnej verzii. Po úvodnom intre, v ktorom sa tradične vysvetlí ten najzákladnejší background celej hry týkajúci drakov a ich túžbe po vláde nad svetom, nasleduje malebná úvodná obrazovka. Nastavenia na mediume mi vyhovovali, pragmaticky som jedine vypol funkciu automatického pauzovania (tí, čo poznajú hry, ktoré som spomínal vyššie chápu). Stlačím teda New Game a čakám...
Moje meno je Bahir ben Hamar, som Tulamidan, a v čase keď začínam písať tento denník aj čerstvým absolventom Mhanadistanskej Akadémie Pentagramu v Rashdule so špecializáciou v odbore elementárna mágia. Môj dobrý priateľ Ardo mi zaslal list, v ktorom naliehavo potrebuje moju pomoc v istej urgentnej záležitosti.

Ako prvé si musí každý potenciálny dobrodruh vybrať svojho hrdinu. Drakensang je však v tom smere trochu zložitejší. Na výber máte napríklad z 20 špecializovaných povolaní, nechýbajú medzi nimi rôzne variácie bojovníkov, mágov, zlodejov a všemožných mixov. Z nich si môžete okrem jedného prípadu vybrať či chcete hrdinu alebo hrdinku. Povolania sa od seba líšia prednastavenými vlastnosťami, skillmi, kúzlami atď. S tým, že každé má určité bonusy poprípade negatíva. Rasy sú klasicky 3 – ľudia, trpaslíci, elfovia. Tie sa potom delia na národy, pričom každá rasa, prípadne každý národ má takisto svoje plusy a mínusy. Napríklad dwarfský žoldnier sa nikdy nemôže naučiť kúzliť, naopak každý elf kúzliť vie. Na druhú stranu výborné a ľahké dwarfské brnenie môže nosiť logicky len dwarf. A tak ďalej, variácií je skutočne dosť a zo všetkého cítiť prepracovaný systém, ktorý už od začiatku dáva tušiť, že na preniknutie do zložitých mechanizmov hry bude treba značnú dávku trpezlivosti a najmä ochoty sa učiť. Ostrieľaní znalci predlohy môžu využiť hneď na začiatku tzv. expert mode, v ktorom môžu rôznymi úpravami svojho hrdinu doladiť. K samotnému levelovaniu a celkovo k character sheetu sa ešte neskôr vrátim. Teraz sa poďme pozrieť na to, ako taký svet Aventurie vypadá, a lahodí oku..
Tesne pred Ferdokom, v pôvabnom prostredí dedinky Avestrue, som sa musel zastaviť. Strážnik mi povedal, že cesta do Ferdoku je uzavretá, pokým sa nevyrieši séria brutálnych vrážd, ktoré sa v meste posledne stali. A preto pokiaľ nezoženiem odporúčania od miestnych, ďalej ma žiaľ pustiť nemôže. Tesne pred dedinou sa však utáborila skupina kočovníkov, ktorých vedie krásna kráľovná Salina. Údajne jej zmizol rodinný diadém. Možno ak jej pomôžem tak sa za mňa zaručí a ja budem môcť pokračovať v ceste.

Svet Aventurie vytvorený na engine Nebula vypadá, dovolím si tvrdiť, znamenite. Textúry sú vykreslené veľmi príťažlivo, farby sú väčšinou hrejivé, výborne dotvárajúce atmosféru. Aj na medium nastaveniach beží hra na obstarožnej a nevýkonnej mobilnej ati 3470 veľmi dobre, hoci práve v úvodnej dedine trochu nelogicky bez vplyvu na fps trhá obraz (s čím som sa však už neskôr stretol len veľmi výnimočne). S vizuálnym prevedením hry môže byť hráč iba spokojný. Nakoľko som nemohol využiť dodatočne vytvorený texture pack, len ťažko sa môžem vyjadriť k niektorým grafickým nedostatkom ktoré som na mojich nastaveniach zaregistroval (napríklad slabo vykreslené a trochu stereotypné detaily). Vietor však duje, slnko svieti, voda tečie a vo vzduchu poletuje všakovaká háveď. Dym z komínov dymí a v lese je temno. Prostredie v ktorom sa pohybuje je ľahko uveriteľné, má nádych autentickosti a podobne ako napríklad Witcher väčšinou pripomína skôr slovanské a germánske rozprávky, než súčasné fantasy klišé. Ovládanie, na ktoré som spočiatku veľmi nadával je vyriešené veľmi dobre. Hra je koncipovaná tak, že sa pohybujete klávesami WASD, a myšou len určujete smer, ktorým sa chcete vyberať, a nastavujete si kameru. Tá funguje až na pár excesoch v uzavretých priestoroch pomerne spoľahlivo. Pri animáciách postáv je občas badať rôznorodosť, napríklad pri chôdzi. Zatiaľ, čo Amazonka pochoduje na vojenský spôsob, elfka sa pohybuje ladne - tanečným krokom. V súbojoch robia postavy výpady, finty, uhýbajú útokom, poprípade ich vykrývajú zbraňou alebo štítom. Interface v hre hodnotím takisto kladne (tí, čo hrali na začiatku spomínané hry sa rýchlo zorientujú). Na pravom kraji sú tradične portréty postáv, v ľavom hornom rohu je veľmi dôležitá minimapa, ktorá podľa schopností hrdinov, (najmä mimoriadne užitočných vlastností ako perception a streetwise ) ukazuje viac, poprípade menej. Na úplnom spodku sú rýchle tlačidlá pre hlavné menu, denník, character sheet a message log (v ktorom vidíte v písanej podobe, čo sa na obrazovke deje), spôsob chôdze a upraviteľnú lištu na schopnosti, predmety a hlavne kúzla..

Zvuky a hudba sú na úrovni lepšieho štandardu. Ambientné zvuky v pozadí síce sú, no keby boli výraznejšie alebo by ich bolo viac, nezaškodilo by. Samotná hudba je rozmanitá s príjemnými melódiami, meniaca sa podľa prostredia a situácií, na čo sme si však už vo fantasy žánri zvykli. Čo po zvukovej stránke asi najviac zamrzí, je len čiastočné nahovorenie postáv.

Konečne sa mi podarilo získať dostatočné množstvo odporúčaní a tak môžem Avestrue opustiť, hoci žiaľ asi navždy. Ešte v dedine sa ku mne pridala odvážna amazonka Rhulana a za to, že som mu zachránil krk aj miestny zlodej Darion. Úlohy, ktoré som musel splniť boli síce navonok jednoduché, no súboje, ktoré som kvôli nim musel zviesť už také jednoduché neboli. Našťastie môj magický výcvik a Rhulanine umenie v zbraniach mi zachránili život. Každopádne som hrdý na to, že som ľuďom mohol pomôcť, cítim sa vnútorne silnejší. Navyše ma miestny kňaz naučil ako vyliečiť otravu. Všetci tu rozprávajú len o tých vraždách a tak verím, že schopnosť navyše sa mi bude hodiť. Som zvedavý, čo odo mňa vlastne Ardo potrebuje..

Priebeh hry je do značnej miery pomerne lineárny hoci stavia na robustnom a na dnešnú dobu veľmi dobrom príbehu. Dej je plný zvratov a občas sa mihne aj nejaká tá animácia, z ktorých vám najmenej jedna určite vyrazí dych. Čo zamrzí je to, že hráč je po väčšinu deja stavaný do pozície šľachetného hrdinu bez bázne a hany, ktorý nikdy neútočí ako prvý. Za celú hru máte takisto len minimálne možnosti ako ovplyvniť dej respektíve herné prostredie. Za svetlú výnimku možno v tomto prípade považovať jednu kapitolu v prvej polovici hry, kde si vyberiete či pomôžete navonok temným no nevinným čarodejniciam alebo navonok cnostnej no pritom krvilačnej inkvizícii. Žiadneho Witchera teda nečakajte, hoci aj v tomto smere má hra občas svoje svetlé chvíľky. Okrem hlavnej dejovej línie má hráč k dispozícii aj veľké množstvo vedľajších questov. Tie sú pomerne rozmanité a niektoré aj vcelku vtipné. Daktoré sa dajú vyriešiť tak či onak, no v konečnom dôsledku je to tak či tak jedno. Žiaľ vyriešenie väčšiny z nich vám nezaberie veľa času. Poteší aspoň to, že autori do hry vsunuli aj zopár logických hádaniek.

Interakcie s prostredím a NPC postavami sú pomerne jednoduché. Nie s každou postavou sa dá aj rozprávať. Ale pokiaľ sa dá, rozhovor prebieha klasicky formou otázok a odpovedí, pričom v rozhovoroch môžete využiť aj niektoré charakterové vlastnosti (pokiaľ ich máte vy alebo niekto z vašej družiny dostatočne vysoké) ako „znalosť ľudskej povahy, schopnosť handrkovania, znalosť etikety, rýchla reč, či schopnosť zvádzania  atď..“ . V hernom prostredí môžete zase zbierať rastliny, z ktorých môžete pripravovať pomocou alchémie nápoje, skúsený kováči musia hľadať suroviny pre mocné zbrane, a na to všetko samozrejme musíte poznať recepty.
Čo v hre skutočne prekvapí je to, že hráč môže byť len na jednej lokalite a to v tej, v ktorej práve prebieha hlavný quest. Keď sa ten skončí, hra hráča vyzve aby si rozmyslel či už chce lokalitu skutočne opustiť a potom.. dovidenia. Vrátiť sa už nemôže. Našťastie má hráč pernamentne prístupnú najdôležitejšiu lokalitu, ktorou je hlavné mesto. Tam sa vám už na začiatku hry podarí získať rezidenciu, v ktorej si môžete uskladniť prebytočné haraburdie, ktoré vám zavadzia v inventári a zaparkovať tam môžete aj svojich spolubojovníkov, ktorých práve nepotrebujete. Tých je v hre pomerne dosť. Hneď na začiatku získate amazonku, bez ktorej by ste v drsnom svete Drakensangu len ťažko prežili prvý stret z rozzúreným vlkom. Spolubojovníci sa z času na čas zapájajú do dialógov, občas niečo okomentujú a niektorý majú v zálohe dokonca aj nejaký ten quest. To, že bez logicky zostavenej družiny (ktorá môže pozostávať max. zo 4 bojovníkov vrátane vás) sú boje oveľa zložitejšie hádam ani netreba vysvetľovať. V boji sa vám zíde tak bojovník ako aj mág a zlodej. Svojich bojovníkov si podobne ako hlavného hrdinu levelujete sami.

Myslím, že už je na čase spomenúť aj samotný systém levelovania, získavania skúseností a úprav postavy. Ten je ako som už spomenul – mimoriadne komplexný a hlavne zložitý. Skúsenosti získavate z bojov a z questov, pričom platí zaužívané pravidlo, že za questy získate oveľa viacej skúseností než za vybojované boje. Tie kopírujú systém prebratý zo stolových RPG hier. Teda hrá sa na kolá, v ktorých za vás počítač hádže kockou. Žiadny hack and slash, ale poctivé pauzovanie a výber útokov. Na úspech v boji majú vplyv vaše štatistiky a to predovšetkým, attack (útok), parry (krytie), dodge (uhýbanie), ale aj sila vôle (willpower), výška vašej odolnosti a iné. Pokiaľ neuspejete môžete byť vážne zranený (wounded) . Každé zranenie zníži vaše vlastnosti, pričom pri 5 vážnych zraneniach bez ohľadu na hodnotu vášho života odpadnete. Keď odpadnú všetci hráčovi bojovníci, Boron Nemylosrdný si ich k sebe povolá, a vám nezostáva nič iné než nahrať uloženú pozíciu. Pri bojoch máte k dispozícii špeciálne útoky, ktoré odoberajú z vašej výdrže – endurance, naopak na kúzlenie zase spotrebujete tzv. astrálnu energiu. Všetky tieto hodnoty (život, výdrž, astrálna energia) sa vám postupne dopĺňajú, rýchlejšie v normálnom režime, pomalšie pri súboji. Osobitnou kapitolou sú kúzla. Každé kúzlo funguje totiž na inom princípe a potrebuje iné vlastnosti na to, aby bolo úspešne vyvolané. Preto je dôležité si každé kúzlo osobitne preštudovať, a až potom sa rozhodnúť či a ako doňho investovať. A do štatistík a kúziel sa neinvestujú peniaze ale skúsenostné body. Presne tak - skúsenostné body, a to bez ohľadu na to na akom levely momentálne ste. V praxi to vypadá tak, že hneď ako splníte prvý quest, respektíve hneď ako zabijete prvého protivníka môžete získané skúsenostné body investovať do vývoja vašej postavy. A investovať môžete do všetkých talentov ktoré vaša postava ovláda, poprípade do všetkých jej hlavných atribútov. Ak vaša postava ten alebo ten talent neovláda, môže sa ho za určitých predpokladov a za peniaze naučiť u špeciálnych NPC.

Zabudol som sa ešte zmieniť o zbraniach a celkovej výzbroji. Hráč, ktorý očakáva tonu nových zbraní, z ktorých si pomaly nebude vedieť vybrať bude mimoriadne sklamaný. Pre každú špecializáciu sú za celú hru k dispozícii možno 2 výborné zbrane, možno 1 výborné brnenie. A aj to si väčšinou musíte získať vo vedľajších questoch. Jediné, čo ma v tomto smere skutočne zamrzelo je až prílišná orientácia tvorcov na bojovnícke zameranie hlavného hrdinu, čo sa týka finálneho brnenia a finálnej zbrane. Ako mág som sa teda cítil mimoriadne znevýhodnený najmä po tom, čo som krvopotne zohnal aké také vybavenie.

Konečne sme dorazili do Ferdoku, Darion sa vyparil tesne pred bránami, vraj si ešte v meste musí niečo vybaviť. Dúfam, že ho tie výmysly nedostanú znovu do maléru, nechce sa mi ho z neho zase raz vyťahovať. Vošli sme do mesta, hoci stráž bola zo začiatku podozieravá, napokon ma predsa len pustila. Samotné mesto je pomerne veľké, rozdelené na viacero častí. Nálada je tu kvôli vraždám trochu pochmúrna, no robotníci pracujú, ožrani sa ožierajú a vo vzduchu sa šepká stále o akomsi Dračom Queste. Som zvedavý, čo mi o tom všetkom povie Ardo, strážnik pred jeho domom však neznamená nič dobrého..

Drakensang je dobrá hra. Ak by som mohol, tak by som ju prirovnal k jedlu. Nie je to síce niekoľkochodový obed v luxusnej reštaurácii ako to bolo napríklad v prípade Baldurs Gate 2, s ktorým sa Drakensang či chce či nechce musí porovnávať, ale je to dobré a chutné jedlo u starej mamy. Po prežieraní sa fastfoodovými produktmi padlo skutočne dobre. Výborný, pomalo rozprávaný príbeh, ktorého prejdenie vám zoberie dostatočne veľa času, prepracovaný a komplexný systém hry a navyše v nadštandardnom prevedení je to, čoho je vo svete videohier ako šafranu. A práve na súbojovom systéme, rozvláčnosti a celkovej komplikovanosti Drakensang stojí a aj padá. Pre súčasného hráča učičíkaného možno dobrými no väčšinou povrchnými hrami bude preniknutie do zložitého systému kociek a navzájom sa ovplyvňujúcich mechanizmov pomerne náročné. Mne osobne štýl hry a aj hra samotná sadla. Najmä v prvých troch štvrtinách bolo badať veľa dobrých nápadov a momentov, ktoré síce neboli využité naplno no udržiavali vynikajúcu hrateľnosť a atmosféru. Mňa osobne trochu zamrzela hlavne posledná štvrtina hry, ktorá už bola pomerne sterilná, príliš klišé a oproti zvyšku hry neúmerne akčná, no až do konca to bol dobrý štandard. Ako na dnešnú dobu negatívum musím ešte spomenúť absenciu denného cyklu. Jediné, čo však ma počas celej hry vyslovene iritovalo bol hlas môjho hlavného hrdinu, neskôr mocného elementalistu Bahira Ben Hamaru, ktorý v určitých situáciách vydával zvuky ako mačka na škripci..