Nosferatu - The Wrath of Malachi

Koncom dvadsiatych alebo začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia uzrel svetlo sveta jeden z kultových čiernobielych hororov s názvom Nosferatu. Švédi Idol FX sa podľa všetkého inšpirovali práve touto klasikou a tak sa na trhu objavila hra Nosferatu: The Wrath of Malachi (Malachiho hnev). Hru možno síce označiť ako FPS, ale určite sa nejedná o klasickú 3D strieľačku.

Príbeh sa odohráva v roku 1912, kedy vy ako anglický šlachtic James Patterson cestujete do Rumunska na hrad za svojou sestrou, ktorá si berie záhadného lorda Malachiho. O všetkom podstatnom sa dozviete z intra, ktoré je každopádne skvelé, perfektne navodzuje atmosféru a hlas rozprávača sa doň hodí ako telo do hrobu. Po príchode na hrad (samozrejme v noci) však nič nenasvedčuje tomu, že by sa chystali nejaké oslavy a po tom, čo rovno pred vás z okna spadne kňaz zisťujete nové skutočnosti. Lord Malachi je ohavný upír a má v úmysle využiť vašu sestru na rozpútanie zla a zničenie ľudstva. Takže vaším cieľom je nielen mu v tom zabrániť, ale aj zachrániť jednotlivých členov rodiny.

Najväčším kladom celej hry je nesporne fantastická hororová atmosféra, ktorá vás neskutočne vtiahne do deja. Už samotný hrad pôsobí dosť strašidelne a skvele ho dopĺňajú aj zvuky. Tým sa vážne nedá čo vytknúť. Strašidelná hudba, zvuky dverí, záhadné výkriky, zlomyseľný smiech či nepríjemný rev príšer dokážu poriadne vystrašiť hráča. Hovoreného slova si však užite pri intre, v hre totiž akurát sem tam prehovorí váš príbuzní, inak nič. Dobrým nápadom autorov bolo aj vytvorenie akéhosi ukazovateľa vyčerpania, ktorý sa mení podľa toho ako bojujete, chodíte, beháte a samozrejme čím viac ste unavení, tým horšie sa orientujete v priestore, váš hrdina sa ťažšie bráni, behá apod.

Keďže vaším hlavným nepriateľom je upír, je samozrejmé, že na hrade stretnete množstvo upírov, rôznych zombíkov, príšer, nehmotných duchov či dokonca psov. Na každého platí čosi iné a kým zombíkov zničíte mečom či strelnou zbraňou, na duchov sa hodí krucifix, upírov drevený kôl a najničivejšiou zbraňou pre upírov je svätená voda. S tým samozrejme súvisí aj váš arzenál zbraní, ktorých je niekoľko od holých rúk (tak tie som nepoužil ani raz...), meča, revolvera, muškety, samopalu (ten hojne využijete pri okrídlených príšerách) až po krucifix či kalich so svätenou vodou.

Umelá inteligencia sa dá zhodnotiť asi ako priemer, väčšina príšer sa po vás bleskurýchle vrhá a musíte rýchlo konať. Stalo sa však aj, že si ma nepriateľ nevšimol a tupo stál, čo ho samozrejme stálo život (no síce pri zombíkoch a duchoch sa asi o živote hovoriť nedá . V každom prípade hlavnou devízou nepriateľov je moment prekvapenia. Prakticky každá takáto situácia je skvele naskriptovaná a dá sa povedať, že musíte byť stále v strehu, pretože protivník môže vyskočiť z hocikade a môže vás prekvapiť dokonca aj na miestach, kde ste už predtým boli.

Horšie je to ale s umelou inteligenciou členov vašej rodiny...nechcem sa vyjadrovať sprosto tak to zhrniem len jedným slovom – strašné. Kľudne sa vám stane, že už ste vášho priateľa takmer zachránili, ale on chudák toľko poskakuje až netrafí schod, spadne 5 poschodí a nasleduje animácia smrti vášho blízkeho...Ešte podotknem, že ak vám aj zomrie niekto z rodiny nič sa nedeje a hra pokračuje, ale pozor, po určitom počte mŕtvych nasleduje záverečné outro, pretože Malachi rozpútal na Zemi peklo, nasleduje nápis The End a môžete ísť odznova.

Samozrejme nemôžem vynechať ani grafické spracovanie hry. No to by som zhrnul ako priemer na dobu vzniku hry (koniec roku 2003). Tiene, svetelné efekty, či spracovanie hradu je pekné, ale spracovanie príšer je dosť odfláknuté, to isté možno povedať o objektoch a vrcholom sú asi vaši blízki, ktorí sa tvária strašne umelo, ako keby mali kamenné tváre bez mimiky. No a pohyby postáv sú tiež biedne. Príšery je ťažko hodnotiť, pretože tie sa na vás rýchlo vrhajú, ale u vašich príbuzných sú tie pohyby evidentné. Pohybujú sa akoby sa vznášali nad zemou, ale najhoršie keď začnú skákať cez prekážku, to potom vyzerá akoby skákali na mieste na trampolíne a neraz sa stane, že takto "skáčuc" sa zrazu zaseknú a máte, čo robiť aby ste ich "odsekli"...

Treba ešte podotknúť, že až na záver sa celý čas budete pohybovať v tmavých priestoroch, čo znamená, že hra je za denného svetla vlastne nehrateľná a v hlavnej časti hradu (hrad je rozdelený na 3 časti) to trošku autori s tmou prehnali a veľa toho neuvidíte ani večer po vypnutí okolitého osvetlenia...Na druhej strane je to skvelá príležitosť pre nehmotných duchov, ktorí s tmou splývajú na to, aby vás nečakane prepadli a treba len dodať, že sa im to darí dokonale. Finále si už užijete po východe slnka, neviem či to však bol dobrý nápad autorov, lebo hneď ako slnko vyjde obraz bude mať zrazu akýsi divný neprirodzený svetlý kontrast a vrcholom je "presvitanie" svetla cez podlahu...

Napriek niekoľkým nedostatkom a slabšej grafike hru hodnotím pozitívne, jej repetitívnosť zvyšuje nielen možnosť výberu z 3 stupňov obtiažnosti (na strednej sa hra dá prejsť za takých 8 hodín čistého času), ale aj skutočnosť, že pri každej novej hre sa vygenerujú trochu inak priestory hradu a aj rozmiestnenie nepriateľov. V každom prípade táto hra nie je pre každého a ten kto nemá rád horory a strach, nech dá ruky preč, ostatným ju môžem len doporučiť.