The Longest Journey

„Zdravím. Volám sa April Ryan. V posledných dňoch sa celý môj život obrátil naruby. Ešte pred mesiacom som žila v štvrti Benátky, v Newporte, chodila som na umeleckú akadémiu a mojou najväčšou starosťou bolo dokončenie obrazu na výstavu, ktorá sa mala konať o dva týždne. Život bol fajn, nemohla som sa sťažovať. Mala som niekoľko dobrých priateľov, prácu, bývanie v príjemnej štvrti a chodila som na svoju vysnívanú školu. Myslela som, že toto obdobie bude trvať naveky. Teda, dúfala som. Ale nič netrvá večne, to vám môžem garantovať. Svet. Teda svety... zvláštne, že si na to nemôžem zvyknúť, sa dostali do nebezpečenstva. Strážca opustil svoj post. Rovnováha bola narušená. Zrejme nemáte tušenie o čom to píšem, tak radšej začnem pekne od začiatku.“

Hráčom adventúr rozhodne netreba tento klenot predstavovať. The Longest Journey je jedna z hier, bez ktorých by bol celý herný priemysel o niečo chudobnejší. Dnes je to už hra, ktorá nikdy nechýba v žiadnych rebríčkoch najlepších hier vôbec. A to samozrejme plným právom. Takáto hra sa objaví len raz za niekoľko rokov. V rámci nostalgie mi dovoľte vžiť sa do role recenzenta z doby, keď bola hra novinkou.

November 2000

Je to tu! Po dlhom čakaní sme sa konečne dočkali aj anglickej verzie diela nórskej spoločnosti Funcom, The Longest Journey. Recenzenti v severských krajinách, kde sa hra po prvý krát predstavila, nešetrili superlatívmi a absolútne hodnotenia neboli ničím zvláštnym. Týmto navnadili všetkých ostatných hráčov, čakajúcich na vydanie do jazyka, ktorému by rozumeli. Chcete vedieť, či je hra naozaj tak dobrá, ako hlásajú na severe? Napínať vás nemá zmysel, stačí, keď sa pozriete na hodnotenie. TLJ skutočne JE adventúrou dekády. Prečo? To vám odhalím v nasledujúcich riadkoch.

„Asi pred mesiacom sa mi začali snívať strašné nočné mory, kvôli ktorým som nemohla poriadne spať. Ráno som sa zobúdzala celá spotená. V tých snoch som sa vždy ocitla ako keby v nejakom inom svete. Vyzeral ako z rozprávky. Moji priatelia o tých snoch vedeli a rovnako ako ja si mysleli, že je to len zo stresu pred výstavou. Jedného dňa som sa však len tak náhodou pustila do reči s Cortezom, podivným obyvateľom ubytovne, v ktorej som žila spolu s Emmou, Charliem a Marcusom. Niektorí o ňom vraveli, že je to len nejaký čudák, iní zase, že to, čo dáva najavo je len pretvárka, že skrýva svoju pravú tvár a že vie viac, než ostatní. Vtedy som ešte nechápala ako, ale povedal mi, že vie o mojich snoch. A že pozná odpovede. Myslela som si, že je blázon, no tie sny ma donútili za ním zájsť a spýtať sa ho na otázky, ktoré sa mi v hlave neustále vynárali. Avšak najprv mi namiesto sľúbených odpovedí kládol len ďalšie otázky. Až kým....“

Hra začína v roku 2209 v americkom meste Newport. Newport je jedno z najväčších miest na planéte. Čnejú sa tu stovky obrovských mrakodrapov, ktorých lesknúci vrchol, kde žijú tí najbohatší kontrastuje s tmavým a špinavým spodkom, plným stratených existencií závislých na drogách, rôznymi gangmi a dílermi či inou spodinou spoločnosti. V malej, pokojnej štvrti pomenovanej Benátky, (kvôli veľkej sieti kanálov) sa stretávame s mladou dievčinou April Ryan. Tá vedie bežný život študenta akadémie výtvarných umení. V noci sa jej však zdajú nepríjemné sny, v ktorých sa ocitá v inom svete. Samozrejme nemá poňatia o tom, že to nie sú len tak obyčajné sny. Ďalej si žije svoj život, stretáva sa s priateľmi, pracuje v kaviarni a snaží sa dokončiť svoj obraz. Všetko sa ale zmení, keď sa dá do reči s tajuplným obyvateľom ubytovne Hraničný dom, Cortezom.

„...až kým mi neukázal bránu. Bránu vedúcu do iného sveta. Arcadie. Bolo by ľahšie ostať doma a žiť v blaženej nevedomosti. No vy by ste odolali? Tomu pokušeniu. Zvedavosti. Čo je na druhej strane, ako to tam vyzerá... Ja nie. Vstúpila som do brány a ocitla sa v Arcadii. Vyzeralo to presne ako miesto z mojich snov. Ľudia tam žili ako v stredoveku až na to, že mali k dispozícii mágiu a medzi ľuďmi sa pohybovali aj ďalšie stvorenia, rasy, ktorých je v Arcadii mnoho a rozprávanie o nich by zabralo príliš veľa drahocenného času. Kontrast medzi Arcadiou a Starkom bol neuveriteľný. Ach, zabudla som napísať, že Stark je môj svet. Svet vedy a technológii, svet budúcnosti, z ktorého pomaly mizne všetka nádej a pôsobí veľmi deprimujúco a chladne. Práve preto som mala rada Benátky. Boli takou malou oázou v bezútešnej púšti mrakodrapov, zakrývajúcich oblohu, brániac tak slnku osvetliť biedne životy prostého človeka.“

Práve vďaka Cortezovi dostaneme možnosť na chvíľu opustiť deprimujúci svet vedy a nazrieť do rozprávkového sveta mágie. Už pred vydaním hry sa viedli diskusie, či spojenie sci-fi a fantasy bude fungovať, predsa len, niečo také sa nevidí každý deň. Odhoďte všetky obavy, tieto dva svety fungujú dokonale.  Na oboch si vývojári dali záležať a zatiaľ čo zo Starku srší depresívna sci-fi atmosféra pripomínajúca Blade Runnera, Arcadia vám bude povedomá svojou rozprávkovosťou. Obidva svety majú bohatú históriu, príbehy a legendy. Taktiež postavy, ktoré v nich stretnete pôsobia familiárne. Každý z nich má svoje určené miesto a úlohu a čo je dôležité, veríte im každé slovo, ktoré vypustia z úst. Za to môžeme vďačiť vynikajúcemu dabingu. Všetci herci odviedli skvelé výkony, čo je naozaj počuť.

Za celú hru narazíte na viac než 50 postáv, s ktorými prehodíte niekoľko slov. Vlastne oveľa viac. TLJ je neskutočne ukecaná adventúra. Dialógy sú napísané majstrovsky. V rozhovoroch sa nezaoberáte len vecami súvisiacimi s hlavným príbehom, ale aj rôznymi maličkosťami, ktoré pomáhajú rozvíjať charaktery jednotlivých postáv. Niekedy dostanete aj na výber z niekoľkých možností odpovede, no všetky nakoniec vedú k tomu istému. Je to o záležitosti vašej morálky. Samozrejme nezostane len pri rečiach a na rad sa dostane aj zbieranie predmetov, vzájomné kombinovanie a ich používanie. V tomto smere sa jedná o klasickú point & click adventúru. Pri kliknutí na predmet sa vám zjaví malý panel s ústami, okom a rukou. Ich význam snáď nie je potrebné popisovať. Jediná výčitka sa týka toho, že v inventári je možné kombinovať predmety len jednou cestou. Napr. na predmet A môžete použiť predmet B, ale naopak to nefunguje. To vám môže priniesť pekný zákys. Za celú hru však k takejto kombinácii predmetov často nedochádza. Samotný inventár je riešený veľmi pohodlne. Samotná obtiažnosť celej hry nie je až taká veľká. Síce na pár miestach sa dá zaseknúť veľmi slušne, no inak hráč putuje hrou plynule. Dĺžka hry (4CD!) teda spočíva v jej rozsiahlosti. To ale neznamená, že sa miestami nezapotíte alebo sa aspoň nebudete musieť poriadne zamyslieť.

„Ale ani Arcadia nie je tak idylickým miestom, akým sa zdá. Rovnako ako veda, aj mágia dokáže narobiť veľké škody. Ako prvého som v Arcadii stretla Vestruma Tobiasa. Niečo ako najvyšší duchovný. Vysvetlil mi, ako sa veci vlastne majú. Kedysi dávno boli svety vedy a mágie jedným. Ľudia to však svojou chamtivosťou a aroganciou začínali preháňať a nechať ich pokračovať v tom, čo robili bolo príliš nebezpečné. Preto sa štyria nesmrteľní draci, Kini alebo tak nejako im hovoria, rozhodli svety rozdeliť. Stalo sa tak v jednej veži, kde sa vyrobil disk, ktorý bol k tomu určený. Táto veža, po oddelení svetov ostala medzi nimi. Na mieste kde nevládne ani veda ani mágia. V tejto veži po celých tisíc rokov musel Strážca udržiavať Rovnováhu medzi svetmi a chrániť ich tak pred vírom Chaosu. Strážca však zmizol a Rovnováha bola narušená.“

Poviem vám, že na mnohé zo 160 obrazoviek, ktoré v hre navštívite budete spomínať dlho po prejdení hry. Tak nádherné scenérie sme tu v žiadnej hre dlho nemali. Či sa vám viac bude páčiť temné sci-fi alebo fantasy rozprávka, je na vás, každopádne skladám klobúk dole pred človekom, ktorý mal tieto pozadia na svedomí. Samotné obrazovky sú 2D a postavy pohybujúce sa v nich, 3D. Splývajú s prostredím veľmi dobre a nepôsobia „vystrihnuto“ ako pri niektorých iných adventúrach s podobným spracovaním. Za to vďačíme aj výborným animáciám nielen postáv, ale aj prostredia. Stačí spomenúť na demoverziu, v ktorej sme sa plavili na šírom mori. Loď sa kývala zo strany na stranu, vlny sa dvíhali do stále väčších výšok a obmývali trup lode a na horizonte svietilo krásne oranžové slnko, tesne pred zapadnutím. No neznie to úžasne?

Zvuková stránka hry je rovnako ako zvyšok spracovaná na výbornú. Na soundtracku sa striedajú pokojné, melancholické tóny s tými temnými, industriálnymi a o chvíľu vás môžu prekvapiť monumentálne chorály podporené organom. A čo je najlepšie, tvorcovia hry poskytli k dispozícii celý soundtrack zdarma na stiahnutie, na oficiálnej stránke hry. Hudba hrá väčšinou v miestach, kde sa výrazne posuniete ďalej, alebo keď sa dostanete na novú obrazovku, kde ste ešte neboli. No aj bez hudby by ste nenarazili na tichú obrazovku. Či ste v rušnom meste, čarovnom lese či niekde úplne inde, okolo vás sa neustále niečo deje. Počujete štebotať vtáky, hlučnú mestskú dopravu, neďalekú rieku... prosto všetko. Ani na chvíľu sa v hre neobjaví hluché miesto.

„Vôbec som nechápala, akú úlohu v tom zohrávam ja. Obyčajné dievča z Newportu. Moja prítomnosť v celej hre však bola mimoriadne dôležitá. Vydala som sa na najdlhšiu cestu môjho života. Cestu, ktorej poslaním bola záchrana Rovnováhy, záchrana dvoch svetov. To, že vám ten príbeh rozprávam znamená, že som sa na koniec tejto cesty dostala. Alebo som len na jej začiatku? Koniec je naozaj ťažko definovať. Buď ním všetko končí, alebo niečo začína...“  

Hlavná devíza hry, príbeh, si nesie mnoho posolstiev. Nie je to len epický príbeh o rovnováhe dvoch svetov, o rešpektovaní odlišností ostatných či varovanie pred zaslepenosťou technológiami a náboženstvom. Je to taktiež príbeh priateľstva a lásky. Príbeh o hľadaní seba samého, svojho miesta na Zemi. Príbeh o Najdlhšej ceste, ktorú musí podstúpiť každý z nás...

Tu, na konci recenzie, prichádza čas vypovedať finálny ortieľ. The Longest Journey je bez pochýb jednou z najlepších adventúr všetkých čias. Vtiahne vás do svojho prepracovaného sveta skvelým príbehom, prinášajúcim jeden z najsilnejších zážitkov na poli počítačových hier. Získa si vás brilantne napísanými charaktermi, dostane vás svojim audiovizuálnym spracovaním a na konci vás zanechá o niečo bohatšími. Niet na čo čakať. Táto cesta čaká už len na váš prvý krok.

Späť v súčasnosti

Moje ja spred desiatich rokov to vystihlo dokonale a mne nenechalo nič na dodanie. Jedine to, že hra má stále čo ponúknuť aj dnes a ani po tak dlhom čase nestratila nič zo svojej krásy. Takto to býva so všetkým klasikami. Vydajte sa s April na najväčšie dobrodružstvo vášho života. Nebudete ľutovať. Záverečné hodnotenie hovorí za všetko. TLJ je jediná hra, ktorá sa odo mňa takéhoto hodnotenia dočkala. Obstála v skúške času a je pripravená dostať vás aj dnes.