Call of Duty: Modern Warfare 2

Jeden z najkontroverznejších herných vydavateľov súčastnosti nám v spolupráci s Infinity Ward a sesterskou odnožou Treyarchom rok čo rok prináša jednu z najznámejších a v časoch minulých aj najkvalitnejších herných sérii. Už asi všetci viete na akú značku narážam, no ak stále váhate, skúste o pár centimetrov vyššie :) . Áno „Call of Duty“ je tu už siedmy rok a za ten čas sme zažili všeličo. Od vylodenia spojeneckých vojsk pri brehoch Normandie, cez dobývanie fašistického Berlína až po snahu zabrániť jadrovému holokaustu. Prežívali sme osudy mnohých obyčajných vojakov i  členov špeciálnych jednotiek, s ktorými ste bojovali bok po boku.

To všetko je však minulosťou a to čo nás nadchlo po prvýkrát nemusí fungovať aj tentokrát. Výsledky však hovoria iné. Jedna z najpredávanejších a najziskovejších hier s množstvom ocenení na mapách ktorej sa denne premelie tisíce hráčov predsa musí byť niečím výnimočná. Poďme sa jej preto bližšie pozrieť na zúbky.

Máte radi hudbu, filmové soundtracky, najlepšie od Hansa Zimmera???Ak patríte k tej väčšine, ktorá si v duchu povedala slovko „áno“ pravdepodobne ste už mali možnosť vidieť, alebo ešte lepšie na vlastnej koži prežiť úvodných pár minút jedného z najlepších intro videí v dejinách hier. Možno trošku preháňam, no virtuálna Zem popretkávaná spomienkami vašich akcií za úžasnej hudby tohto svetového skladateľa a hlasu kapitána Pricea vám kľudne navodí zimomriavky. Dovolím si tvrdiť, že je to rozhodne kvalitnejší úvod než zvyšok hry.

Po budiacom intre pokračujete prakticky tam, kde skončil predchodca, len o päť rokov neskôr. Svet, najmä Spojené štáty aj naďalej čelia hrozbe terorizmu tentoraz v podobe ruského nacionalistu a bývalého poručíka Makarova, ktorý z mŕtveho Zakhaeva spravil národného hrdinu i mučeníka. Hrozba je reálnejšia než kedykoľvek predtým a Spojené štáty stoja na prahu vojny. Vašou úlohou ako člena špeciálnych jednotiek Task Force 141, US Rangers...je tejto hrozbe zabrániť.

Po vhodení do hry sa vám nemôžu nevybaviť spomienky na prvý diel „modernej vojny“. Výcvikový tábor v Afghanistane šikovne slúžiaci ako tutoriál vás prevedie základnými činnosťami ako streľba, mierenie, zmena primárnej zbrane...No ledva si zastrieľate na cvičné terče, ste povolaný do akcie, v ktorej budete ako súčasť konvoja čistiť mesto od miestnej milície. V úzkych uličkách mesta vás ostreľujú o sto šesť, rpgčka lietajú každá z inej strany a vy ako bažant držíte guľomet vojenského Hummera a strieľate na všetko čo sa hýbe. Kto videl film Black Hawk Dawn asi vie, kam tým mierim. A rozhodne sa nejedná o jedinú scénu podobnú tej filmovej. Samotná hra je prakticky celá robená filmovým štýlom bohatým na skripty, ktoré mnohým nevyhovujú no pridávajú jej na atmosfére. Čo jej však zúfalo chýba sú prestrihové scény, ktoré si veľkosť konfliktu priam žiada. Krátke briefingy medzi misiami sú síce fajn, no po pravde sa z nich veľa tak isto nedozviete. Jednoducho hre chýba nejaký spojovací článok medzi tým množstvom misií každej z iného kúta sveta, ktoré by vám navyše povedali čo to aj o vás samotných. Ocitnete sa totiž v koži viacerých mariňákov, no vytvoriť si k nim vzťah je v podstate nemožné.

Keď som už spomenul rozmanitosť vašich zájazdov bolo by fajn aspoň zbežne to obletieť. Od Afghanistanu a ruskej vojenskej základne niekde na Sibíri prebehnete ulicami zničených amerických miest ako sú Virginia a Washington D.C. ,aby ste si zaplávali v blízkosti Beringovho prielivu, zachraňovali zajatca v ruskom Gulagu či bezmocne sa prizerali výbuchu nukleárnej hlavice na hraniciach atmosféry, ktorý zničil ISS. Navyše sa ocitnete i pod sochou Krista v Riu de Janeiru.

Rozmanitosť prostredí sa mieša s rozmanitosťou misií, hoci prakticky vždy ide o jediné. Prestrieľať sa z bodu A do bodu B.

I tak ma však oslobodzovanie rukojemníkov, získavanie tajných dokumentov či zapálenie svetlíc uprostred zničeného a dažďom bičovaného Washingtonu svoje čaro.

Keď je reč o svetliciach, nepripomína vám to opäť istú scénku v istom filme???

Alfou a omegou akčnej hry je streľba a aspoň tu ostalo takmer všetko po starom. Keď vravím takmer, myslím tým najmä nový ukazovateľ zásahu,ktorý vám na obrazovke vyčarí krvavé škvrny, ktoré na papieri možno vyzerajú dobre,no pri vyšších obtiažnostiach vám jedine zhoršujú výhľad a tým pádom sťažujú streľbu. Ta je našťastie rýchla s veľmi jednoduchým a presným mierením. Napomáha jej aj umelá inteligencia, ktorá je dá sa povedať veľmi nízka. Nepriatelia sa riadia prakticky len podľa skriptov.

Streľba bez zbrane je asi ako sex bez ženy a tu hra prináša veľký výber od klasických útočných pušiek cez SMGčka a brokovnice až po sniperky, raketomety a špecialitkou sú hračky ako Predátor, Heartbeat senzor či novinka v podobe štítu slúžiaceho ako primárna zbraň. Detaily zbraní sú veľmi prepracované, rovnako ako ich zvuky.

Grafická stránka hry je čistým priemerom. Hoci je design levelov kvalitný, niektoré textúry priam bijú do oči. Časticové efekty ako dym a explózie pôsobia veľmi pekným dojmom, rovnako aj práca so svetlom. No to čo dodáva tejto hre skutočnú atmosféru sú animácie vojakov, tie sú totiž veľmi prepracované a pridávajú hre na reálnosti. Čo však považujem za obrovské mínus je SubHD rozlíšenie, ktoré je jedným slovom zlé. Nejde ani tak o samotné rozlíšenie, kedže rozdiel medzi 720p takmer nezistíte, ale o princíp kedy viem, že konzoly majú na viac, teda aspoň tých 720p.

Hracia doba mi pridáva ďalší dôvod na kritiku. Okolo 5 hodín je v dnešnej dobe málo už aj na akčnú hru. Našťastie to ako tak zachraňujú Special-Ops, ktorý tvoria ďalšie misie a rôzne úlohy. Tie môžete plniť sám, pripadne v co-op móde s priateľom. Ide zväčša o elimináciu nepriateľov, no spestrením je jazda na snežnom skútri.

Tam kde to väčšina hier zabalí tu nastupuje multiplayer no ten je snáď najväčším sklamaním.

Od nízkeho počtu hráčov, ktorý predstavuje číslo 12 respektíve 18 na niektorých mapách po absenciu dedikovaných serverov a tým pádom dlhého vyhľadávania nových hráčov pre hru.

Jedinými vylepšeniami sú napr. nové perky či kill streaky, ktorých vrcholom je atómová bomba, po detonácii ktorej hra končí. Vyhráva samozrejme tým, ktorého hráč ju použil.

Tiež sa zvýšilo množstvo vylepšení pre zbrane či maličkosti, ktorými si môžete vyzdobiť svoj profil. Levelovanie je samozrejmosť.

Suma sumárum je Call of Duty:Modern Warfare 2 podarenou hrou. Otázkou však je čím si získala toľkých hráčov. Reklamná kampaň spraví svoje, no isté kvality tejto hre uprieť nemôžeme. To isté však platí aj o negatívnych stránkach a tých je viac než by sa na takúto značku patrilo. Ťažko preto vyniesť definitívny verdikt. Komu multiplayer učaroval pravdepodobne kašle na nejaké hodnotenia, nám ostatným musí vystačiť kratučká, hoci intenzívna kampaň.To, či ste ochotný vraziť do tejto hry peniaze je už na vás, no dnešné najmä bazárové ceny konzolových verzií k tomu priam lákajú.

+atmosféra, vojenská technika, rozmanitosť prostredí, hratelnosť

-grafické spracovanie, dĺžka kampane, multiplayer