Singularity

     50-te roky 20. storočia... medzi USA a Sovietskym zväzom sa začína studená vojna. Američania predbehli Sovietov vo vývoji atómovej bomby a stihli ju ešte počas 2. svetovej vojny dvakrát naostro "vyskúšať". :) Rusi však hľadajú odpoveď a na odľahlom ostrove Katorga-12 pri východnom pobreží Ruska objavujú veľmi vzácnu dosiaľ neznámu látku, ktorú označia ako E-99. Na ostrov mieri samozrejme armáda a množstvo vedcov, technikov a iného personálu, vznikajú výskumné a vývojové strediská s cieľom vyťažiť potenciál tejto suroviny. Rusi majú s E-99 veľké plány, jednak vo využití v civilnom sektore, ale najmä pre vojenské účely. E-99 je zdrojom obrovskej energie, dokáže manipulovať čas a priestor, rovnako sa však môže vymknúť spod kontroly a to na seba nenechá dlho čakať. Po veľkej explózii zostáva ostrov zničený a Rusi sa rozhodnú ho vysťahovať, izolovať a nechať ho zapadnúť prachom histórie. Osud to však chcel inak... Je rok 2010 a americké /ako inak/ :) satelity ožiarené rádioaktivitou náhle strácajú signál pri prelete ponad opustený ostrov. USA  v obave z ďalšieho Černobylu vysiela do oblasti letku vrtuľníkov s cieľom preskúmať situáciu... toľko úvodné intro.

    „Sedím v helikoptére s mojim parťákom Devlinom a blížime sa k tomu záhadnému ostrovu. V diaľke je vidieť rozpadnutú vežu a pár iných zničených budov, o chvíľu letíme popri niečom čo muselo byť obrovským monumentom, z ktorého nad vodnú hladinu trčí len kosák vo vztýčenej ruke. Všetko vyzerá byť dávno opustené, ale za krátky okamih sa objaví v diaľke záblesk a v momente sme zasiahnutí svetelným energetickým výbojom. Vrtuľník sa krúti v šialených piruetách, Devlin sa neudrží a letí von, ja na tom nebudem o nič lepšie... o pár sekúnd s rachotom narážam na zem a strácam sa v temnote. Po chvíli sa preberám na drevenom móle, neďaleko zničená helikoptéra v plameňoch nedáva žiadnu nádej na cestu späť. Vstávam, prejdem o kus ďalej, nachádzam nejaký zápis z 50. rokov, zjavne to tu už dávno zabalili. O chvíľu počujem vo vysielačke Devlina, nejakým zázrakom to prežil! Musíme sa nájsť a dostať odtiaľto. Vchádzam na neďaleké malé nádvorie, predo mnou sa týči veľká busta Stalina, za ňou maketa ostrova s informáciami o rozmiestnení budov, vedľa v rohu si púšťam video sovietskej propagandy z premietačky o nejakej všemocnej E-99. Z pásky si vypočujem dobovú nahrávku o tom, ako je výskum na ostrove zastavený a zrejme sa všetci onedlho zbalia na odchod... tak čo do šľaka nás to mohlo poslať k zemi?

     Vydávam sa do vedľajšej chodby, otváram dvere a predo mnou zíva prázdna prepadnutá zrúcanina budovy... náhly záblesk a obrovská svetelná guľa ma znovu pohltí... som na tom istom mieste, ale budova stojí, aj keď všade naokolo všetko horí. Ľudia v panike utekajú preč, ja si hľadám cestu cez chodby pomedzi padajúce trámy, vedľa v miestnosti sa prepadá pod nejakým chlapíkom podlaha a ten hneď volá o pomoc. Nedá mi to, podávam mu ruku a zachránim ho pred pádom do horiacich trosiek. Beriem ho cez plece a mierim naspäť na nádvorie, zložím ho pred Stalinov pomník, kde sa už zbehli tí šťastlivci, čo stihli pred ohňom utiecť. Chlapík ešte stihne na mňa hodiť ďakovný pohľad, keď ma znovu pohltí svetlo. Náhle ľudia miznú, len socha Stalina je stále... POČKAŤ! Toto nie je Stalinova busta, ale nejaký iný chlapík... Veď to je...!!!! Čo sa to tu do pekla deje?! Pustím si nahrávku z tej istej pásky čo pred pár minútami, ale už ani zmienka o sťahovaní, naopak, hovorí sa tam o veľkých výskumných plánoch do budúcnosti.

     Ale nemám čas sa nad tým zamýšľať, musím nejako nájsť Devlina a musíme sa z tohto prekliateho miesta dostať. Mala by tu byť niekde rádiostanica, možno by sme ju mohli spojazdniť a zavolať našich na pomoc. Otváram dvere a vydávam sa do ulíc zničeného ostrova, dúfajúc, že toto bola tá najzvláštnejšia vec čo sa mi tu prihodila. Keby som len tušil, že to ani len poriadne nezačalo...“

      Tak takto nejako sa začína dobrodružstvo s názvom SINGULARITY. Priznám sa, po celú dobu vývoja som tento počin takmer nesledoval, zmohol som sa maximálne na pár klikov vypustených screenov a bez rozmýšľania som to zaškatuľkoval medzi „nejaké tuctové strieľačky so zombíkmi“. Z letargie ma vytrhla až recenzia tu na sectore a potom aj tá od life28. Hodnotenia boli prekvapivo dobé a sľubovali sviežu strieľačku s novými či obkukanými aj RPG prvkami, zato však zmixovanými do zaujímavej podoby. Poviem rovno a bez okolkov, hru som si samozrejme najprv stiahol. /kto je bez viny nech prvý hodí klávesnicou/ :) A hoci je tu pokrytá recenziami dosť kvalitne a určite si na základe nich vedia ľudia spraviť názor, rozhodol som sa, že k tomu prispejem aj svojim počinom.

     Singularity je v podstate klasická FPS s poriadnou dávkou RPG prvkov čo sa týka vylepšení zbraňového arzenálu a pár drobností navyše. Veľký dôraz sa tu kladie na rozprávanie príbehu záhadného ostrova a spoznávanie udalostí spred vyše 50 rokov, ktorých dôsledkom sa deje práve to, čo budete môcť zažiť na vlastnej koži. Zliepanie útržkov udalostí je veľmi zaujímavé, hlavne na začiatku každá nová informácia vyvolá viac otázok než ich zodpovie a človek nedočkavo hltá jeden zápis za druhým.

Príbeh

     Ten si skladáte zo všadeprítomných krátkych zápiskov obyvateľov ostrova, audionahrávok väčšinou vedeckého personálu, prípadne je vám rozprávaný formou krátkych časových „kolapsov“, keď sa vám pred očami vynorí akoby  holografický obraz a dá vám nahliadnuť do dávnych udalostí odohrávajúcich sa na mieste, kde sa práve nachádzate. Z premietačiek si pustíte propagandistické dokrútky o nádhernej budúcnosti s E-99 a porážke imperializmu, v stojanoch filmových archívov nájdete dokumentačné materiály vedeckého personálu z výskumu, pokusov alebo testovania technických prototypov.

     A potom je tu aj váš vlastný príbeh... váš kamoš Devlin vám z boji dlho pomocníkom nebude, ale nakontaktujú sa na vás iné 2 osoby – jeden z dvoch hlavných výskumníkov na ostrove Dr. Barisov, ktorý by chcel... nepoviem čo :) a Kathryn, členka organizácie snažiacej sa odhaliť pravdu o udalostiach na Katorge-12. Za pomoci týchto 2 ľudí sa prejdete príbehovou linkou až k samému koncu hry. Nejde však o žiadnu tímovú akciu. Aj keď Kathryn z času na čas vezme do ruky zbraň, drvivá väčšina streľby bude na vás a tiež väčšinou máp sa budete prechádzať úplne osamote.

Mimochodom koniec... sú tu 3 rôzne konce, čo je veľmi pekný prvok, ale zároveň tu spomeniem prvú negatívnu vec. No, negatívnu... Nejde tu o žiadne dlhé vetvenie príbehu, zakončenie si vyberiete v podstate v poslednej hernej scéne tým, že sa rozhodnete pre jednu z 3 možností, ktorá ovplyvní následné udalosti. To by bolo OK, keby sa po ukončení hry nedal načítať posledný checkpoint a vlastne si môžete hneď scénu zopakovať s iným rozhodnutím a hra vám naservíruje iný koniec. Takto som si za 10 min. pozrel všetky 3 alternatívy, čo trochu devalvovalo hodnotu rozdielneho zakončenia príbehu. Iste, bola to hlavne moja chyba :), nemal som sa ulakomiť, ale zahrať to celé znovu a potom si vybrať inú alternatívu. Každopádne nejedná sa o žiadne vetvenie príbehu v polovici hry, ale len o 3 rôzne vyvrcholenia udalostí na základe jedného finálneho rozhodnutia. Aj tak je to ale príjemné osvieženie.

     Takže vašu hernú náplň bude tvoriť skúmanie ostrova, cestovanie v čase v snahe opraviť pokazené a /možno/ sa vám na konci podarí zachrániť svet. Alebo nie? :)

     Celkovo pri príbehu nejde nespomenúť Bioshock, tiež je tu prvok zabudnutého, dlhú dobu nedotknutého sveta o ktorom sa dozvedáme formou písomných a iných odkazov. Na mňa osobne však celistvejšie pôsobí svet Katorgy-12, podmorské mesto Bioshocku má veľké čaro, ale nejako som sa nevedel celú dobu zbaviť akoby „rozprávkového Andersenovského“ pocitu, samozrejme doplneného dávkou násilia. :) Katorga-12 vo mne zanecháva také zemitejšie pocity, viac som sa do toho sveta dokázal vžiť a stotožniť sa s ním. Samozrejme je to len môj subjektívny pocit. Každopádne za atmosféru a podanie príbehu si určite Singularity zaslúži absolutórium, rovnako ako Bioshock.

Zbrane a upgrady

     V hre nájdete klasický zbraňový arzenál FPS-iek a pár zvláštnych kúskov. Je tu pištoľ, samopal, opakovačka, snajperka, zbraň strieľajúca elektrický impulz, raketomet so zaujímavou alternatívou vypustenia navádzanej guľatej míny, ktorú môžete aj cez malé otvory odkotúľať do neprístupných priestorov a nechať vybuchnúť. A  potom je tu pár špeciálnych kúskov ako puška s manuálne navádzanými výbušnými projektilmi alebo iná verzia raketometu.

     Kapitolou samou o sebe je ale TMD /Time Manipulating Device/. Pomocou zariadenia fungujúcom na báze E-99 dokážete manipulovať objektmi na spôsob gravity gun známej zo série Half Life, pritiahnuť ich a položiť, prípadne odstreliť preč. Ale TMD má ešte jednu dôležitejšiu vychytávku... dokáže manipulovať aj s časom, takže môžete nechať niektoré objekty zostarnúť, prípadne ich vrátiť v čase a sfunkčniť napr. súčiastky zariadení alebo zámky dverí, či rôzne prepínače. Dokonca môžete nechať zostarnúť nepriateľských vojakov na kosť :), alebo ich premeniť na mutantov. Všetko si to samozrejme pýta svoju dávku E-99. Vrátiť v čase viete aj veľké predmety ako zrúcané mosty či potopenú nákladnú loď, ale to len pomocou špeciálnej stacionárnej plošiny v spolupráci s vašim TMD.

     Ďalšou funkciu TMD je impulz, čo je niečo ako energetická vlna, ktorá poslúži hlavne na boj zblízka, kde má najsilnejší účinok.  Nepríjemnosťou je, že impulz je prednastavený na tú istú klávesu ako melee útok, takže v momente keď sa dostanete k TMD, klasický melle už nebudete môcť použiť, keďže tieto 2 funkcie sa nedajú ani v nastaveniach separovať.

    Druhou hlavnou funkciou TMD je tzv. Deadlock, čo je bublina, vnútri ktorej  je spomalený čas na minimum a môžete tak svojich nepriateľov dočasne znehybniť, rozdať pár headshotov a potom po zmiznutí bubliny sa len pokochať ako padajú ako hnilé hrušky. :)

     Ako zbrane, tak aj TMD majú veľa upgradeov, ktoré môžete aktivovať v zariadeniach na to určených, tie nájdete rozmiestnené vo väčšine levelov.

    Zbrane sa upgradujú v zariadení nazvanom Weapon Locker. Tu si môžete vymeniť zbraň za hociktorú v inventári /keďže so sebou môžete nosiť maximálne 2/, dokúpiť za Éčko náboje /čo vždy odporúčam/, a za technologické kufríky nájdené v leveloch vylepšovať funkcie zbraní. Ide o zväčšenie objemu zásobníkov, zvýšenie presnosti a účinku streľby a zrýchlenie doby nabíjania, všetko vo viacerých úrovniach. Tech balíkov nie je v hre veľa a často sú ukryté v tých najzalezenejších rohoch, takže nehrozí ultimatívne vylepšenie všetkých zbraní, a treba sa rozhodnúť do ktorých chcete primárne najviac investovať, čo považujem za plus. Človek má potom z vypiplanej zbrane väčšiu radosť. :-)

     Zariadenie s názvom Augmentor pre zmenu slúži na upgrade TMD. Nebudem tu podrobne vypisovať všetky položky, ale v princípe v leveloch nájdené technické výkresy a dokumenty Vám poskytnú „know-how“ vylepšení a aktivovať si ich môžete cez Augmentor za patričný obnos E-99. Ide hlavne o silu impulzov, veľkosť a časovú trvácnosť deadlocku a spústu ďalších bonusov ako zväčšenie kapacity zdravia a energie TMD, „nosnosť“ lekárničiek, odolnosť voči mellee a strelným zásahom atď.. Je tu naozaj z čoho vyberať, ale nutnosťou je poriadne prehľadávať herný priestor a nachádzať technické dokumenty, iba pomocou nich si viete sprístupniť všetky možnosti vylepšení.

     Zatiaľ čo Augmentor sa dá nazvať vylepšovačom softwaru TMD, posledné zariadenie – TMD Upgrade Station slúži na vylepšenie jeho „železa“. V hre narazíte len na 3 či 4 takéto stanice /už si presne neviem vybaviť/, kde si automaticky vymeníte súčiastky za novšie a výkonnejšie. Výmena je sprevádzaná efektnou animačkou s procesom rozobratia a zmontovania TMD priamo na vašej ruke. Vylepšenie je automatické, nepotrebujete na to žiadny obnos E-99 ani žiadne technické balíčky. Toľko k RPG prvkom vo všeobecnosti.

Ovládanie, hrateľnosť a interakcia

     Pohyb a ovládanie zbraní je klasicky FPS-kovsky bezproblémové, jediný zádrheľ by mohlo spôsobiť ovládanie TMD, ale to je aj napriek množstvu funkcií vyriešené veľmi jednoducho, prehľadne a intuitívne. Samozrejme všetky predvolené klávesy sa dajú aj predefinovať. Po pár minútach vám ale ovládanie tejto pomôcky vlezie pod kožu a veľmi radi a pohodlne ju budete využívať.

     Hrateľnosť je spolu s atmosférou a príbehom určite najväčšou devízou hry. Priebeh misií a herné mapy sú striktne lineárne /maximálne máte možnosť preskúmať pár okolitých miestností a priestorov/, určite sa nedá hovoriť o voľnosti pohybu či rôznych cestách k splneniu úloh. To všetko je však vynahradené spústou možností ako riešiť konfliktné situácie, čo vysoko zvyšuje znovuhrateľnosť. Tú istú situáciu môžete vyriešiť klasicky olovom /čo je tá najnudnejšia varianta/, alebo si vyberiete boj zblízka pomocou impulzov trhajúcich nepriateľov na kúsky, prípadne môj najobľúbenejší deadlock a pohodové vystrieľanie.  Ak vám to nestačí, tak máte poruke ešte manipuláciu s objektmi. Po nepriateľoch môžete hádzať výbušné sudy s následným výbuchom, plynové bomby, ktoré z nich spravia chodiace fakle :), alebo bomby s tekutým dusíkom, ktoré blízko stojacich nepriateľov dočasne zmrazia a vy ich môžete jediným výstrelom rozbiť na kúsky. Možností je všade neúrekom, až budete mať problém si vybrať.

     Ak k tomu prirátame pár miest kde sa cez porty vieme vrátiť v čase pri hľadaní nejakého predmetu a následne sa s ním presunieme do prítomnosti, aby sme ho využili v následnom postupe, tak hra celkovo ponúka nevídanú hernú sviežosť ako vo využívaní zbraní tak v striedaní nepriateľov aj  prostredí. Najmä návrat v čase je veľkým osviežením v putovaní cez zničené ruiny súčasného ostrova a narúša vizuálny pochmúrny stereotyp.

     Interakciu autori vyriešili veľmi šalamúnsky. Aby sa vyhli nesplniteľným úlohám s manipuláciou s „úplne všetkým“, tak už pri získaní TMD vás oboznámia s tým, že manipulovať viete iba predmetmi ktoré nejakým spôsobom prišli do kontaktu s E-99. To sú okrem vojakov a mutantov na prekvapenie samé užitočné predmety :)... už spomenuté sudy, plynové a iné bomby, zásobníky s nábojmi, lekárničky, kapsule s E-99, technické kufríky atď... Ďalej všetky zariadenia ktoré treba vrátiť v čase alebo posunúť vpred – elektrické spínače brán, sejfy s ukrytými predmetmi /ktoré vieme zostarnutím otvoriť/, rôzne krabice, ktoré pomocou premiestnenia a manipulácie časom  využijete na riešenie fyzikálnych puzzle /už inde spomínané vytláčanie pootvorených rolovacích dverí debnou, alebo hýbanie kyvadlovým výťahom pomocou zostarnutia alebo omladenia závaží/. A potom sú tu aj nepodstatné predmety ako odpadkové koše, balíky papiera či rôzne krabice s náradím. Skrátka nie je to dokonale tvarovateľný svet, ale rozhodne sa nebudete cítiť o nič ukrátení. Autori aj do týchto prvkov vniesli prepracovanosť a tak niektoré zámky na dverách je možné rozobrať pomocou TMD a iné „nepoznačené“ Éčkom zničíte jedine streľbou. Proste detaily, ktoré ale veľmi potešia.

Grafické spracovanie, umelá inteligencia  a zvuky

     Opäť nezostáva než chváliť. Grafika je vynikajúca, prostredia prepracované, vytvárajúce tam kde treba zimomriavkovú atmosféru, inde zas prezentujú veľkolepé zariadenia vybudované na ostrove v čase rozmachu. Svetlou stránkou grafiky sú animácie postáv, ktoré aj napriek dlhšiemu vývoju hry sú absolútne v súčasnom  trende. To platí ako pre ľudské tak pre neľudské postavy. K tomu sa autori nemaznali s „romantickým“ umieraním, takže aj fanúšikovia lietajúcich končatín či rozprsknutých hláv si prídu na svoje. :D

     Najkrajšie na grafickom spracovaní je ale zobrazenie svetelných efektov, s ktorými sa stretneme veľmi často pri používaní TMD, alebo pri časopriestorových výkyvoch. Unreal engine funguje na jednotku aj čo sa týka hardwareových nárokov, ktoré sú na dnešnú dobu doslova úžasne nízke.

     Jedinou drobnou chybou je kvalita textúr, ktorej k PC dokonalosti chýba malý kúsok /zrejme pozostatok konzolových verzií/. Nie je to nič veľké, ale zatiaľ čo textúry postáv sú absolútne v poriadku, objekty majú už o chlp menšie rozlíšenie, čo si všimnete najmä pri manipulácii s predmetmi ku ktorým sa treba veľmi priblížiť /rôzne páky brán a iné zariadenia/. Je to OK, ale k dokonalosti tomu predsa len kúsok chýba. Hráčom zakladajúcim si na vizuálnej stránke hry to možno bude ležať v žalúdku, my ktorí si viac vážime hrateľnosť nad tým len mávneme rukou. :) Pre kompletnosť to ale treba spomenúť.

     Soundtrack je prvotriedny, väčšinou nám hrá jemný pomalý záhadný podmaz, ktorý sa občas prehupne do adrenalínovej verzie, najmä pri hustejších prestrelkách. To isté sa dá povedať o zvukoch, ktoré sú na svojom mieste. Jediné čo som postrehol, ak za rohom zostal schovaný nepriateľ a ja som sa vybral na „potulky za lekárničkami“, tak neoplýval nejakou veľkou slovnou zásobou a reval na mňa stále tie isté hlášky pokojne aj 5 minút, čo už pôsobí trochu komicky.

     Inak je umelá inteligencia nepriateľov taký bežný štandard, vojaci najprv nabehnú a ak je kam, snažia sa schovať za prekážky a výklonmi vás ostreľovať, u rôznych druhov mutantov je to jednoduchý princíp nekompromisného okamžitého útoku. Najmä teleportujúci sa mutanti sú tvrdý oriešok a ak ich nechcete skrotiť deadlockom, tak sa riadne zapotíte. Sú rýchli a objavujú sa často od chrbta. Ďalej  sú tu tzv. Reverts, ktorí sú slepí a reagujú len na zvuk alebo dotyk, a to veľmi spoľahlivo. S umelou inteligenciu každopádne spokojnosť, aj keď  nie je nijako revolučná, ale v žánri FPS veľmi kvalitný štandard.

Záver a hodnotenie

     Čo viac dodať? Asi už nič, myslím, že aj tak som to trochu prehnal s dĺžkou recenzie. :) Ešte poznámka k mutliplayeru, ten som ako tradične ignoroval a tak len môžem sprostredkovať inde čítané názory, že je tam pár veľmi zaujímavých nápadov, hra za ľudí aj mutantov a pár novátorských modov. Aj tak si myslím, že to nebude ťažisková stránka hry, jej najväčšie čaro je v atmosfére a príbehu, takže konečne po čase old school singleplayerovka, čo hráčov môjho typu len teší. Jediné mínus je dĺžka kampane, ktorá sa u mňa pohybovala okolo 11 hodín, s tým, že som sa naozaj nikam neponáhľal a každé zákutie podrobne skúmal, čo je u Singularity tak trochu aj nutnosť, hlavne kvôli zbieraniu všetkých goodies, bez ktorých sa len ťažko zaobídete. Tak či tak, vzhľadom na potenciál hry by sa pokojne dala postaviť aj kampaň s dvojnásobnou dĺžkou bez straty atmosféry a zábavy. Druhým drobnom mínusom sú už spomenuté textúry, ako aj nekorektné načítanie textúr niektorých objektov, ktoré sa u mňa objavilo približne v 3/4 hry, kde sa namiesto kvalitných načítali low-res textúry. To je však už bez problémov vyriešené patchom a od nainštalovania som takýto problém viac nezaregistroval.

Asi už chcete všetci to číslo... :) Čisto subjektívny pocit z hry je u mňa za rovných 10, ale na základe nejakých zaužívaných objektívnych kritérií musím ubrať polbod  za tie textúry a bod dĺžku kampane.

Takže moje konečné hodnotenie je  8.5

     A celkom na záver... ľudia od Raven nám potichu a bez hype naservírovali hernú lahôdku, ktorá je pre mňa jednoznačne najkrajším prekvapením tohto roku. Svoj podiel na tom má práve minimálna prezentácia a o to väčší prvok prekvapenia počas hrania, kde sa rozsiahle promo iných titulov ukazuje občas aj ako kontraproduktívne.

     Snáď v čase megalomanských mediálnych kampaní s touto taktikou v Raven uspejú a slabšie promo vynahradia pozitívne recenzentské hodnotenia, ktoré napomôžu predajnosti. Ja už som Ravenu svoj dlh splatil a medzičasom prispel do firemného prasiatka. ;)

Plusy

+ originálna atmosféra

+ pútavý a prepracovaný príbeh

+ pohľadná a fantasticky optimalizovaná grafika

+ skvelá  hrateľnosť

+ kvalitná interakcia

+ 3 rôzne konce

+ na pomery FPS vynikajúca znovuhrateľnosť

Mínusy

- menej detailné textúry niektorých objektov

- vzhľadom na RPG potenciál hry krátka dĺžka kampane

A ešte pripájam dávku screenshotov...