The Cat Lady |
Kým niektoré témy bývajú v hrách doslova nadužívané, na iné len tak ľahko nenatrafíte. Možno je to spôsobené tým, že pre väčšinu hráčov nie sú príliš atraktívne, alebo sa do nich vývojári jednoducho neodvažujú púšťať
9.0
Kým niektoré témy bývajú v hrách doslova nadužívané, na iné len tak ľahko nenatrafíte. Možno je to spôsobené tým, že pre väčšinu hráčov nie sú príliš atraktívne, alebo sa do nich vývojári jednoducho neodvažujú púšťať. Adekvátne spracovať niektoré aspekty ľudského života, totiž nie je nič jednoduché. Obzvlášť, ak máme na mysli záležitosti pochmúrnejšieho charakteru. Štúdio Harvester Games však vo svojej adventúre The Cat Lady nechodí okolo horúcej kaše a podobnými témami rozhodne nešetrí. Viac o tomto netradičnom horore, naprieč ktorým sa vinie ústredný motív depresie, zistíte v nasledujúcej recenzii.
Onou "mačacou dámou" z titulu hry, je žena menom Susan Ashworth. Ako už určite tušíte, Susan žije osamelým životom a spoločnosť jej robia len túlavé mačky, ktoré zvykne kŕmiť. Úvodný monológ hlavnej hrdinky však nikoho nenechá dlho na pochybách. Rozhodne nejde o žiadne predstavovanie sa hráčovi, Susan jednoducho píše list na rozlúčku. Toho večera totiž užila nadmernú dávku liekov na spanie a očakáva nevyhnutný koniec. Samovraždou ale hra pochopiteľne nekončí. Ocitáte sa v akomsi snovom, posmrtnom svete. Po chvíľke blúdenia stretávate podivnú starenu. Nevedno, kým táto bytosť v skutočnosti je, akurát zistíte, že preferuje pomenovanie kráľovná červov. Ponúkne Susan druhú šancu. Ak pre ňu splní úlohu, život sa vraj vráti do dobrých koľají. Kráľovná si želá smrť piatich parazitov, ľudí, ktorí doslova stelesňujú zlo a prinášajú svetu len utrpenie. V podstate nedostanete príliš na výber. Kým paraziti žijú, Susan nemôže umrieť a bude ich k sebe priťahovať ako lampa nočný hmyz. Po opustení posmrtného sveta sa prebúdzate na nemocničnom lôžku, kde hra právoplatne začína.
Napriek fantastickým prvkom vyznieva príbeh The Cat Lady veľmi civilne. Rozprávanie stojí na kvalitne napísaných dialógoch a predovšetkým prepracovaných postavách. Nájdete tu v podstate len dve hlavné hrdinky, avšak obe sú vďaka vlastnému príbehovému pozadiu sympatické a uveriteľné. Napríklad skutočnosť, že Susan nenávidí kvety, nie je žiadny samoúčelný prvok, ktorý by mal umelo zvýrazniť jej rezignovaný postoj k životu. Naopak, logicky vyplýva z minulých udalostí, ktoré sa postupne dozvedáte. Je síce pravda, že séria nešťastí, akou si postavy v The Cat Lady prešli, občas balancuje na hranici pravdepodobnosti, ale hra nikdy nepôsobí natoľko prehnane, aby to negatívne ovplyvnilo zážitok z príbehu.
V ostrom protiklade k ľudskosti hlavných postáv (vo všetkých zmysloch toho slova), stoja už spomínaní paraziti. Takmer bez výnimky ide o jednorozmerné vražedné kreatúry, akoby vystrihnuté z B - čkového hororu. Skutočne sú presne takí, ako ich opísala kráľovná červov. Hra tak pravidelne prešľapuje medzi dvoma rovinami. Jednou pomerne civilnou, v ktorej sa dozvedáte čriepky minulosti a vyrovnávate sa s prítomnosťou a druhou, o poznanie šialenejšou, kde naopak čelíte snahe parazitov ublížiť Susan. Kombinácia natoľko rozdielnych súčastí pravdaže nemusí sadnúť každému a spočiatku som si na ňu musel zvykať, no vo výsledku funguje naozaj dobre. Celková bizarnosť existencie podobných indivíduí v inak pomerne uveriteľnom svete, ich činí o to desivejšími. Hlavne ale budete mať pri likvidácii takto nespochybniteľne zlých kreatúr parádny pocit zadosťučinenia.
Hra navyše využíva dosť nápadité a pôsobivé rozprávačské techniky (svojrázne prerozprávanie jednej mestskej legendy si budem pamätať ešte dlho). V kombinácii s podareným strihom a zvukom tak dokáže neraz emociálne zasiahnuť lepšie, než technicky vypiplané cutscény z veľkorozpočtových titulov. Vďaka strihu a zvukovej stránke dokonca zvládne na adventúru prekvapivo dobre vystrašiť, hoci ide vždy o pomerne klasické ľakačky. Taktiež sa sem tam dočkáte aj jemného humoru na odľahčenie, ktorý mi úspešne nadvihol kútiky. The Cat Lady obsahuje tiež zopár rozhodnutí a viacero koncov. Rozdiely medzi nimi síce nie sú závratné, ale taký ideálny priechod hrou má svoje lákadlá. Trochu nepatrične na mňa pôsobilo azda len prepojenie s Downfall Redux, ďalšou adventúrou štúdia. Jeden zo Susaniných susedov je totiž Joe Davis, hlavný hrdina Downfallu. Nejde ani tak o to, že by mi vadila prítomnosť samotného prepojenia. Downfall je výborná hra podobného štýlu ako The Cat Lady, pričom obe patria do voľne prepojenej série Devil Came Through Here (pomerne nedávno sa trilógia zavŕšila hrou Lorelai). Rovnako Downfall obsahuje svoj kúsok z The Cat Lady. V čom je teda problém? Bez znalosti Downfallu je príslušná epizódka ťažko pochopiteľná (popravde, ani so znalosťou to nie je o nič lepšie) a vo vzťahu k celku pôsobí skrátka zvlášťne a trochu nadbytočne. Po skončení danej časti vo mne zostal dojem, že to síce nebolo zlé, ale vážne netuším, čo to celé malo znamenať.
Hrateľnosťou sa The Cat Lady líši od klasických point and click adventúr predovšetkým tým, že postavu ovládate priamo, akoby v nejakej plošinovke. Okrem lepšieho zžitia sa s hrdinkou, tak odpadá výraznejšie prehľadávanie miestností. Pri pohybe skrátka nevyhnutne narazíte na všetky aktívne predmety. Rovnako nečakajte ani žiadne šialenosti pri práci s inventárom. Kombinovania predmetov tu nájdete minimum a všetko dáva logický zmysel aj bez privierania oboch očí. Treba však sledovať prostredie, pretože niektoré hádanky sú trochu abstraktnejšie a súvisia práve s dianím na obrazovke (jedna z nich, hoci inak podarená, mi napríklad prišla nepatričná v tom zmysle, že riešenie jasne vidieť z hráčovej perspektívy, no neodvažoval by som sa tvrdiť, že by ho dokázala vidieť aj postava). Je to zábavné a treba používať mozog, avšak v zásade nejde o nič zložité. Môj jediný zásek počas hrania spočíval v tom, že som síce vedel čo treba urobiť, ale unikal mi ešte jeden krok riešenia. The Cat Lady tak síce od hráča vyžaduje zapojenie šedej kôry, ale zároveň neobsahuje priveľmi náročné prekážky. Tempu rozprávania vďaka tomu nič nestojí v ceste. Ak však od adventúry prítomnosť ťažkých hlavolamov vyžadujete, nebude pre vás ideálnym titulom.
Grafická stránka je veľmi štýlová. Mieša dokopy trochu rozpixelované postavy a detailnejšie prostredie, pričom atmosféricky pracuje s farebnou paletou. Výsledok pripomína koláž, rozpohybovanú síce jednoduchými, ale k celku dobre padnúcimi animáciami. Dočkáte sa aj niekoľkých vizuálne zaujímavých nápadov, takže grafika tiež nemálo napomáha pôsobivosti scén. Podarené zvuky som už spomínal, no ani dabing výsledku nijako neškodí. Vďaka dobrým hereckým výkonom je ho radosť počúvať, čo platí obzvlášť pre hlavnú hrdinku, ktorú budete počuť najčastejšie. Všetko uzatvára podarený soundtrack, na čele s charakteristickým hlavným motívom. Škoda len malého počtu možností v rámci technických nastavení, kde nezmeníte ani rozlíšenie.
Napriek množstvu ťažkých tém a hororovému vyčíňaniu parazitov, vyznieva nakoniec príbeh The Cat Lady veľmi ľudsky a pozitívne. Počas hernej doby okolo 10 hodín, ponúka naozaj silný zážitok. Napríklad v akciách na GOGu navyše môžete hru získať aj za cenu pod dve eurá. Keďže ide z hľadiska atmosféry, postáv a dialógov o jednu z najlepších adventúr, aké som kedy hral, je to pri tak mrzkej cene ponuka, ktorá sa neodmieta.