Silent Hill |
Hra, ktorá vraj ľudí v dobe vydania prinútila počas a po hraní vstať a rozsvietiť všetky svetlá po dome. Údajne by sa malo jednať o číry psychologický teror. Je to naozaj tak alebo sú to len fámy? Odpoveď spolu nájdeme v tejto recenzii.
10
Ste Harry Mason. Starostlivý a milujúci otec, ktorý vezie svoju dcérku Cheryl počas noci o ľudoprázdnej ceste smerujúcej do mestečka Silent Hill. Všetko sa zdá v poriadku, dcérka zaspala a Harry po ceste míňa policajtku na motorke. Po pár metroch sa na ceste objaví obrys postavy a Harry stihne auto stočiť do zvodidiel, zrážke už však zabrániť nestihol. Prebúdza sa z bezvedomia a miesto spolujazdca je prázdne, Cheryl je preč! Pochopiteľne sa Harry vyberie svoju dcérku hľadať do mesta ponoreného do hustej hmly a situáciu nezlepšuje ani vytrvalé sneženie. Po prejdení pár metrov Cheryl uvidíte a v tejto chíli sa Harryho ujíma hráč. Nasledujete ju ale stále vám mizne. Vstupujete do aleje kde na zemi nájdete kusy roztrhaného mäsa v kalužiach krvi. Pokračujete v priamočiarej ceste za Cheryl ale mesto z ničoho nič pokryje temnota. Harry zapáli zápalku a pokračuje vo svojej ceste. Na plote nachádza znetvorené telo niečoho čo kedysi bývalo človekom a za vami sa objavujú podivné kreatúry s obrovskými drápmi, ktoré Harryho zabíjajú. Umierate.
Hra samozrejme nemôže začínať smrťou ovládanej postavy a tak našťastie zisťujete, že išlo len o nočnú moru. Harry sa prebúdza v miestnej kaviarni kde ho privíta policajtka Cybil Bennett a po rozhovore kde sa dozviete základné informácie o meste sa vám do rúk dostane základná strelná zbraň, ktorou je klasická pištoľ. Cybil vám bohužiaľ nebude môcť pomôcť v pátraní po stratenej Cheryl a tak sa bude musieť Harry vydať na pátranie sám. V kaviarni nájdete aj predmet tak typický pre sériu Silent Hill. Nenápadné vreckové rádio, ktoré začne nepríjemne chrčať (teda, môžete ho v inventári vypnúť ale veci sa stanú ešte horšími ako sú...) vo chvíli keď sa vo vašej blízkosti nachádza niektorá z bizarných kreatúr.
Príbehu sa konkrétnejšie venovať nebudem, pretože za to stojí a bola by veľká škoda ho prezradiť. Každý milovník hororov si ho musí užiť (lomka pretrpieť) sám. Silent Hill je vo svojej podstate klasická akčná adventúra z pohľadu tretej osoby. V priebehu hry nachádzate množstvo predmetov a potrápi vás síce nie moc veľa hádaniek, ale prísť na už legendárnu hádanku s klavírom chce bez návodu poriadnu trpezlivosť a šikovnosť. Akčná časť hry zahŕňa súboje s pestov paletou monštier a tvorcovia prihodili aj hŕstku bossov. Na likvidáciu môžete použiť niektorú z chladných zbraní (od kuchynského cez kovovú tyč až po napríklad krompáč) alebo strelné zbrane. Avšak, týmto sa dostávam k náročnosti hry. Na ťažšej v priebehu hry nenachádzate dostatok streliva či už do pištole, brokovnice alebo pušky, a väčšinu hry budete musieť zvládnuť za pomoci chladných zbraní, čo nie je nič jednoduché. Ak sa dostanete do konfliktu s viacerými protivníkmi tak budete musieť minúť z vzácneho streliva, inak by to bol váš koniec.
Na duhú stranu treba dodať, že vo voľnom priestranstve mesta je najlepšie sa konfliktom vyhnúť a monštrám jednoducho utiecť. Ušetríte tak strelivo na teror odohrávajúci sa v interiéroch a uzavretých lokáciach. Navštívite (okrem iného) základnú školu, nemocnicu, obchod či lunapark. Po čase sa lokácie zmenia akoby ste sa v čase posunuli o desiatky rokov dopredu. Steny sú ošarpané, miesto podlahy beháte len po kovovej mriežke a celá lokácia sa zafarbí do temného depresívneho dizajnu. Spomeniem ešte zopár monštier, ktoré budete časom stretávať. Aj v prvom dieli budete čeliť pre sériu typickým sestričkám vyzbrojenými skalpelmi, desivo vzlykajúcim plaziacim sa mutantom či z kože stiahnutým agresívnym psom. Prezradiť ďalšie monštrá a ukrátiť vás o vaše prvé spoločné stretnutie by bolo nemiestne.
V úvodnom popise som spomenul, že by sa malo jednať o číry psychologický teror. Už na hodnotení je vidno odpoveď ale rád uvediem prečo radím Silent Hill medzi to najdesivejšie čo som kedy hral. Prechádzate obrovskou chodbou rozpadnutej nemocnice. Chodba môže mať tak 25 metrov a všetky starostlivé sestričky ste už vyzabíjali takže si pozriete mapku a spokojne si kráčate do dverí, ktoré ste ešte nepreskúmali. Úplné ticho, počujete len vlastné nohy dopadajúce na kovovú mriežky kedysi podlahu a zrazu rana! Z ničoho nič počujete hlasné rozbitie skla a to vždy v momente keď to najmenej čakáte. Tu sa priznám a dodám moju príhodu: mohol som byť tak piatak a prídem zo školy hneď pustím staré dobré (mno ďalší mini dodatok dobré už nie keďže po dnešných záplavách Prievidze nám vytopilo pivnice a PSOne už je nenávratne zničené :( ) PSOne, nahrám save a pokračujem vo vyššie spomenutej chodbe. Po desivom zvuku promptne konzolu vypínam a čakám kým príde niekto domov z práce a budem môcť pokračovať. Ani dnes nemám na to hrať tento titul doma sám. Hry sa proste bojím a milejšia mi je aj teror na hodinách matematiky :) . Keď už sa vaše srdce spamätá z mierneho šoku tak otvárate nepreskúmanú miestnosť za dvermi a prichádza ďalší šok: rádio chrčí ako o život a pred vami už stoja tri sestričky. Ale Silent Hill nestavia len na lakačkách. Táto hra vám zaručene dokáže kedykoľvek priviesť stav úzkosti a absolútnej beznádeje.
Je spravodlivé dodať, že grafika je dnes podpriemerná i keď mne osobne sa páči. Ale hra je stará už jedenásť rokov a asi na tomto jedinom mieste je to poznať. Hru momentálne hrávam cez emulátor a grafika sa mi stále aj na plnom rozlišení páči. Síce kockatá, ale svojská. K odstavcu vyššie musím dodať aj hudobný doprovod. Každému odporúčam zaobstarať si soundtrack a pustiť si ho ideálne v noci keď ste doma sám. Nemusíte ani hru vidieť, poznať a zaručujem že sa vystrašíte. Soundtrack sám o sebe by som zaradil medzi odpad, pretože sa jedná o nepríjemne bizarné desivé skladby ale k hre sedí ideálne a bez neho by bola atmosféra hry o viac ako polovicu dole.
To by bolo tak všetko, kto hru ešte nehral odporúčam. Zabudnite na všetky Dead Spacy, Resident Evily, Alone in the Darky a aj ostatné Silent Hilly. Prvý diel tejto série ponúka číre zlo a psychologický teror a zahráte si ho na prakticky každom dnešnom PC či notebooku (pomocou emulátora) . I keď obsahuje dnes už smiešnu grafiku, toporné ovládanie a občas zmätenú kameru, menej ako absolútnu desiatku dať nemôžem.
Poznámka: po čase moja druhá recenzia. Ďakujem každému kto si ju prečíta a bol by som vďačný za akékoľvek pripomienky a feedback :) .