15 Days

Nemecké štúdio House of Tales, ktoré má na konte hry ako Moment of Silence či Overclocked, pokračuje v zažitej tradícií a prináša na naše monitory ďalšiu adventúru. Pokiaľ sa ich hry vyznačujú niečím výnimočným, tak sú to veľmi rozporuplné recenzie. K ich hrám môžete nájsť hordy pozitívnych a negatívnych recenzií zároveň. Čo znamená, že buď vám ich štýl sadne, alebo sa pre vás stane otravou. Nie inak je tomu aj pri ich najnovšom kúsku nazvanom 15 days.

A práve pri ňom je tá rozporuplnosť na mieste plným právom. Nie preto, že by to bola zlá hra. Skôr preto, že samotný pojem „hra“ sa stáva diskutabilným. Ak patríte k pravidelným hráčom adventúr, tak vám pravdepodobne neunikla česká hra Memento Mori, ktorá sa vyznačovala predovšetkým veľmi jednoduchou hrateľnosťou a hádankami v spojení s dobrým príbehom. Vďaka tomu mala hra viac než svižné tempo hodiace sa aj k príbehu hry, no nepredstavovala absolútne žiadnu výzvu a svojou ľahkosťou pripomínala Fahrenheit. No a pri 15 days je to rovnaké, ba priam až jednoduchšie. Najprv sa však pozrime na zúbok tomu, kvôli čomu táto hra vznikla a vďaka čomu si ju pravdepodobne aj budete chcieť zahrať.

Prirodzene sa jedná o príbeh. Snáď sa zhodneme na tom, že je to bez debaty najdôležitejšia zložka každej adventúry a v tomto prípade to platí dvojnásobne, pretože tak dobrý príbeh sa nám nenaskytne každý deň. Svoje siete rozprestiera okolo štvorice postáv. Cathryn, ktorá pred nejakým časom vyštudovala históriu umenia sa dala dokopy s poisťovákom umeleckých diel Bernardom a s Mikeom, geniálnym, počítačovým hackerom, aby tak zostavili partiu zlodejov umeleckých diel z rôznych svetových galérií, ktorí peniaze získané za svoje akcie rozdávajú rôznym neziskovým organizáciám. V úvodnej animácií, ktorá je mimochodom spracovaná brilantne, ako aj všetky ostatné, vidíme ako Bernard a Mike kradnú priamo z veže londýnskeho Big Benu niekoľko čísel ako narodeninový darček pre Cathryn a zároveň úmrtie ministra zahraničných vecí Veľkej Británie.

Zdanlivo dve nesúvisiace veci sa ale do seba začnú postupne zamotávať a to hlavne vďaka štvrtej postave, americkému detektívovi Jackovi Sternovi, ktorý prichádza do Londýna vyšetriť to úmrtie ministra. Pitva nedokázala prísť na príčinu, no jednoznačne vylúčila prirodzenú smrť. A tak sa to celé začína. Počas hry budete v koži troch Robinov Hoodov plánovať lúpeže a aj ich vykonávať a pri hre za detektíva sa budete snažiť trojicu nájsť a chytiť. 

Príbeh by takto skvelo nefungoval, keby boli postavy len zhlukom polygónov. O dodanie života ich charakterov sa stará hneď niekoľko faktorov. Ako prvý je brilantný dabing všetkých postáv, na ktoré v hre narazíte. Každá z postáv má patričný prízvuk a slovník. Takisto sa postavy správajú primerane ich veku. Bernard je napríklad pokojný štyridsiatnik, ktorý pri rozhovoroch s mladým Mikeom často naráža na generačnú priepasť medzi nimi a od toho sa aj odvíja ich vzťah, zatiaľ čo Cathryn je teleso, ktoré celú trojku drží pohromade. Vzťahy medzi týmito troma dobrodincami sa neustále vyvíjajú a ich spoločné rozhovory si budete užívať vďaka vynikajúcim dialógom. A keď príde rad na Jacka, tak dostanete pod kontrolu „typického“ amerického drsňáka, ktorý dostane namlátené počas hry viac než by sa mu to páčilo. Príbeh má všetko. Napätie, spád, akciu, drámu,... no veľa lásky nemá, tá sa rieši len trochu, no namiesto toho má pár dier. Nebudem samozrejme prezrádzať konkrétne, ale pár medzier v príbehu sa bohužiaľ nájde. Pokiaľ však nie ste až príliš všímavý, pretože by ste to potrebovali do recenzie, tak si väčšinu ani nevšimnete :).

Síce som spomínal, že postavy sú vykreslené dôveryhodne, vývojári mohli v ich prezentácií zájsť o mnoho ďalej. Napríklad postavy často okomentujú nejakú vec len suchým pomenovaním, pričom by stačila nejaká veta navyše o minulosti predmetu a hneď by to nadobudlo väčší význam. Človeka môžete veľmi ľahko spoznať pomocou nazretia do ich súkromia a aj keď v tejto hre doň nazrieme, rozhodne sa nepozrieme až na dno. Najlepšie napísanou postavou je jednoznačne Cathryn, za ktorú budete aj najviac hrať. Jej otec je tzv. obchodník so smrťou, ktorý predáva zbrane tým, ktorý na to majú dostatok peňazí a nepozerá sa na to, či je to nejaký krutý diktátor alebo nie. Cathryn to nemohla vydržať a tak od otca ušla, aby sa stala zlodejkou a tak pomáhala tým, čo to najviac potrebujú. Motivácie ostatných postáv sú však viac či menej zahalené rúškom tajomstva. Pri niektorých sa ich postupom hry dozvieme, pri niektorých nie. Nanešťastie pri jednej z nich dostáva príbeh poriadny kopanec priamo medzi nohy.

Napriek tomu sú postavy živé a uveriteľné. Vďačia za to aj krásnej grafike, ako sa môžete presvedčiť na okolitých obrázkoch. Jednoznačne sa jedná o jednu z najkrajších adventúr roka. Aj keď sa počas hry pozrieme len do troch rôznych miest, tie svojim vzhľadom prinesú uspokojenie každému svojou detailnosťou, reálnosťou a širokou paletou farieb. Review verzia hry obsahovala ešte pár bugov, kvôli ktorým postavy prechádzali cez stenu či cez seba navzájom, no tie sa snáď do vydania hry opravia. Sem tam potrápi interakcia dvoch postáv, ktorá vyzerá viac než neprirodzene, ale zase sa to neobjaví často. Poteší ale, že postavy aj naozaj pracujú s predmetmi, ktoré použijte. Tuzemských hráčov určite poteší česká lokalizácia tituliek, dopĺňajúcich perfektný anglický dabing. A pri zvuku ešte chvíľu zostaneme. Hrou vás bude často sprevádzať prekvapivo dobrá hudobná zložka. Len škoda, že na niektorých miestach je príliš hlasná a prehlušuje rozhovory postáv aj keď je nastavaná len na polovici.

Až sa mi ráči ukončiť na tomto mieste recenziu, lebo sa mi zdá, že som už napísal všetko, čo hra ponúka. Ale ešte som nenapísal nič o samotnom hernom zážitku. No to preto, lebo ten je minimálny. Ako som spomínal na začiatku, hra pripomína Fahrenheit. Na posun ďalej v príbehu väčšinou stačí prísť na nejakú lokáciu, porozprávať sa s niekým a len výnimočne zobrať nejaký predmet a použiť ho úplne jednoznačným spôsobom. A keby sa aj po tomto zdala niekomu hra ťažká, tak má hráč k dispozícii aj zvýraznenie všetkých hotspotov na obrazovke, ktorých je veľmi málo. V hre je len JEDINÉ miesto, kde sa môžete zaseknúť, ale paradoxne sa jedná o veľký podraz zo strany vývojárov a musím sa priznať, že som kvôli nemu musel použiť návod. No neohŕňajte nosmi, uvidíme, ako sa vám bude blúdiť po katakombách pod Paríźom, kde máte pomocou kompasu nájsť určitú lokáciu, no nikto vám už nepovie, že pre postup ďalej musíte nájsť ešte jednu, ktorá ani nie je vyznačená na mape.

Z point&click adventúry sa tak stal skôr interaktívny film. To však hneď neznamená, že je to niečo zlé. Tu spočíva rozporuplnosť recenzií, kde záleží čisto na tom, či vám tento nový trend zjednodušovania adventúr sadne, alebo nie. Mňa osobne nijak nenadchol, ale ani neurazil, pretože v ňom vidím výhody ale aj nevýhody. A od toho sa odráža aj hodnotenie. Takéto zjednodušenie vám dáva možnosť sa plne sústrediť na bravúrny príbeh. No prirodzene odstraňuje akúkoľvek výzvu, akú by ste očakávali od adventúrnej hrateľnosti a tak je na každom z vás, ako na túto hru pristúpite. A preto berte aj číselné hodnotenie s rezervou.

Klady

+ Príbeh

+ Postavy

+ Dialógy

+ Dabing

Zápory

- Prílišná jednoduchosť

- Občas strnulé animácie postáv

- Menšie diery v príbehu, ktoré ale nemusíte postrehnúť, no sú tam