Soma

Frictional Games sú pre mňa skoro zárukou, že budeme mať poriadny hororový titul. Keď som prvýkrát hral "Amnesia: The Dark Descent" išlo o jednu z najstrašidelnejších hier, čo som hral. A keď ohlásili svoj nový titul "Soma", vedel som, že to bude opäť poriadna hororová jazda. A hoci si myslím, že tentokrát sa do hry také veľké množstvo hororu nedostalo, určité paralely medzi oboma produktami je vysoko cítiť. Otvorene teda začnem takto: "Ak sa vám páčila prvá "Amnesia" tak "Soma" je určite hra, ktorú by ste si mali vyskúšať. Už teraz hovorím, že výsledok vás určite poteší.

Predpokladám, že v úvode možno budete trošku zmätení. Koniec koncov, čaká vás len obyčajné CT vyšetrenie a pôjdete domov. Čo môže byť na tom hrozivé? Napriek tomu som napäto sledoval otvorené dvere do chodby a očakával, čo na nás odtiaľ vybehne. Takže už len tam vie hra celkom slušne navnadiť. A to sa ešte reálne nič neudialo. No odrazu sa ocitnete v nejakej okovanej miestnosti, ktorú určite postihla nejaká havária. A vyzerá to okrem toho na ďalekú budúcnosť. Ako ste sa z obyčajného CT vyšetrenia presunuli do veľmi čiernej budúcnosti? Čo sa vlastne udialo? To sú všetko otázky, ktoré si budete klásť a hra vám na ne bude postupne odpovedať. Poďme sa teda na to pozrieť trošku hlbšie. V prvom rade, čo na hre funguje?

Základom hry je vynikajúca atmosféra. Podobne ako v predošlých tituloch Frictional Games je to hlavne o objavovaní. Takže bude treba hľadať informácie, predmety, ktoré vám pomôžu postupovať ďalej a najmä cestu von. Herne som zhodnotil, že hra veľmi dobre kombinuje elementy z niektorých mojich obľúbených hier. Laboratória mi najviac pripomínali "Half-Life" kým gameplay zase funguje ako "Gone Home". Spôsob, akým dokáže táto hra skombinovať jednotlivé elementy z týchto hier dokopy je pre mňa fascinujúce. Máme tu zmutovaných nepriateľov, ktorí vedia byť pekne agresívni, občas musíme prejsť aj nejakými ventilačnými šachtami. A do toho máte možnosť si veľkú väčšinu vecí v hre chytiť do ruky, obzrieť so všetkých uhlov a z niektorých sa dozvedieť aj nejaké zaujímavé informácie.

Príbeh nechcem moc rozoberať. Myslím si, že je lepšie ak si jednotlivými časťami prejdete sami, no na druhú stranu má hra už 5 rokov a myslím si, že väčšina z vás už vie čo sa bude diať. Napriek tomu sa budem snažiť byť opatrný a nedať sem nejaké spoilery. Príbeh však robí najzaujímavejším postupné objavovanie a prechádzanie jednotlivých častí. Veľká časť ľudí z tejto veľkej stanice je mŕtva a aj keď sa snažíte nájsť signál v iných susedných podmorských staniciach, všetko vyzerá rovnako. No nakoniec sa skontaktujete s vedkyňou Catherine Chun, ktorá vám sľúbi pomôcť. No musíte sa k nej dostať. Myslím si, že s každou ďalšou kapitolou je to silnejšie a silnejšie a jedným z najlepších vecí v hre je práve vzťah, ktorý budú mať medzi sebou Simon a Catherine. Dôvodom je najmä perfektný dabing. Myslím si, že všetci čo sa na hre podieľali dali do jednotlivých scénok potrebné emócie. A dialógy boli buď vynikajúco napísané, alebo jednotliví herci tomu dokázali ešte aj niečo pridať. Lebo pôsobilo to maximálne autenticky. Palec hore všetkým za ten vynikajúci dabing.

V hre vás čakajú aj nejaké tie hlavolamy. Je tu možno pár náročnejších, no väčšinu podľa mňa dokážete celkom dobre zvládnuť a pôjde to. Myslím si, že jediný, ktorý ma potrápil bolo privolanie zeppelinu, na ktorý som mal nastúpiť. Tam som nevedel pochopiť čo mi tie konzoly, s ktorými som pracoval mali povedať. Inak sú ale jednotlivé riešenia väčšinou celkom jasne vysvetlené. Musíte len sledovať čo sa deje a podľa toho správne reagovať. Ale je fajn, že hra vie priniesť aj nejaké tie výzvy pre hráčov.

Skvelým faktorom je aj obrovské množstvo extras, ktoré v hre objavíte. Môžete čítať maily a listy, obzerať si fotografie a kresby, počúvať hlasové správy, študovať dokumenty alebo prospekty a podobne. To všetko vám dá obraz o tom čo sa tu udialo. Okrem toho vaša postava môže dokonca počúvať aj čierne skrinky, ktoré mali mnohí zosnulí pri sebe. A tak budete môcť poznať aj niektoré z posledných momentov ich života. A dá vám to v mnohom celkom dobrý obraz aj o ich charakteroch. Čo je aj ďalším dôvodom prečo som hovoril, že dabing v hre je vynikajúci. Nie je to len o našich dvoch hrdinoch. Je to o veľkom množstve ľudí.

Páčil sa mi aj skutočnosť, že hra vám občas dá aj viacero možností, ako sa dostať cez jednotlivé sektory. Škoda je len tá, že hru ako takú to v zásade neovplyvní. Dobré ale je, že môže to reálne dať vám ako hráčovi možnosť ako sa zachovať. Necháte niekoho žiť, alebo ho necháte umrieť? Zatiahnete za jednu alebo za druhú páku? Funguje to dobre, nakoľko to dáva aj samotným hráčom mnohé otázky, no na druhú stranu to zásadne hru nejako nezmení. Najviac som si to asi uvedomoval pri stretnutí s Amy Azzaro. Nebudem vysvetľovať o aké rozhodnutie pôjde, no nech urobíte čokoľvek, ďalšia časť hry pôjde rovnako či sa rozhodnete pre jednu alebo pre druhú možnosť.

Taktiež je pravda, že v hre sú miesta, kde absolútne nebudete vedieť ako ďalej. Najlepším príkladom je pre mňa asi časť v stanici Delta. Máte tam také množstvo miestností, ktoré môžete navštíviť a rovnako bude naokolo aj obrovské množstvo počítačov, ktoré budete môcť použiť. A práve v tejto časti som bol najviac stratený. A dlho mi trvalo, kým som pochopil čo mám vlastne robiť ďalej. Oprava. Nie, čo urobiť... ale ako to urobiť. Nepriatelia vás rovnako  vedia poriadne prekvapiť. A často je nepríjemné, keď sú práve v miestnosti, do ktorej sa máte dostať. Potom sa stane, že ostanete ležať zranení na zemi. Našťastie sú ale v hre umiestnené aj zdravotnické roboty, ktoré vás v prípade, že do nich strčíte ruku vedia okamžite dostať do formy.

Myslím si, že ale najlepším elementom celej hry je vynikajúci záver, ktorý ale nebudem spoilovať. Zahrajte si hru a uvidíte sami. Stojí to za tých 12 hodín času, ktoré "Some" venujete. No prinieslo mi to niečo, s čím som sa asi nikdy v živote nestretol. Lebo skutočne sa mi v hlave otvorila otázka, čo bude teraz? Je to ako keby hra skončila súčasne dobre a súčasne zle. A o to je to celé silnejšie.

Čo viac môžem ešte k tejto hre dodať? Myslím si, že som povedal asi všetko čo som chcel. Možno by som mohol ešte spomenúť, že atmosféru dotvára aj fantastický soundtrack. Inak asi bolo všetko povedané. Soma je silná hra s vynikajúcim príbehom, ktorý vás maximálne pohltí. A čím pôjdete ďalej, tým viac vás bude hra fascinovať. Občas vie otráviť, že má v sebe časti, kde sa dá jedine ideálne zaseknúť, no Frictional Games nám rozhodne priniesli niečo, na čo môžu byť opätovne hrdí. A ja sa už teším na ich ďalší herný projekt.