The Witcher: Enhanced Edition

Koncom roka 2007 sa na obrazovkách našich počítačov objavil Geralt z Rivie, legendárny zaklínač, hrdina kníh výborného poľského spisovateľa Andrzeja Sapkowského. Prišiel a ukázal všetkým, ako má vyzerať moderné RPG. Čo konkrétne vlastne ukázal Vám skúsim objasniť v tejto recenzii. 

Začneme pekne od začiatku – tvorbou postavy. Tak tá sa tu, milé deti, nenachádza. Skôr ako začnete frfľať vedzte, že sa ujmete role samotného Geralta ( čo je rozhodne lepšie ako hrať za toho metrosexuála, za ktorého istotne hráte v iných RPG ).

Dej začína v Modrých horách, kde ostatní zaklínači nájdu nášho hrdinu polomŕtveho a so stratou pamäti. Hra sa časovo odohráva po udalostiach z knižnej ságy, teda neprekvapí, že ich jeho objavenie šokuje. No nevadí, je tam a potrebuje pomoc, naložia ho teda na voz a odvezú do svojej pevnosti, Caer Morhenu. Tá má svoje najlepšie časy dávno za sebou, rovnako ako aj zaklínači. Biely Vlk sa v nej za pomoci čarodejnice Triss Ranuncul zotaví, avšak amnézia nie a nie ustúpiť. Vidina návratu spomienok pri meditáciách sa rozplynie v okamihu, keď banditi so znakom Salamandry vtrhnú do hradu, ukradnú recepty na zaklínačské mutagény, pričom zabijú mladého adepta Lea. To samozrejme ostatní nemôžu nechať len tak, preto každý z nich odchádza do inej časti Severných kráľovstiev s nádejou dolapenia páchateľov skôr, ako budú recepty zneužité. Tak končí prológ ( jedná sa vlastne o tutoriál šikovne zasadený do príbehu) a my už sledujeme Geraltovu cestu do Temerie, kde prežijete poriadne dlhé dobrodružstvo, výborný príbeh bez typických fantasy klišé, ktorý Vám pochopiteľne nevyzradím

( garantujem však, že na konci budete mať sánku až na podlahe ), stretnete kopec prepracovaných postáv s ktorými budete viesť úžasné ( a hlavne poriadne nahláškované ) dialógy. Jeden z pilierov každého kvalitného RPG je teda splnený.

Aká by to však bola hra na hrdinov bez questov, však? Tie tu pochopiteľne sú, okrem hlavných, posúvajúcich príbeh vpred, tu nájdete aj nepovinné vedľajšie. Tie rozhodne netreba prehliadať, orénov ( temerská mena) a skúseností naviac nie je nikdy dosť, navyše ich plnenie nie je o nič menej zábavné ako plnenie tých hlavných. Nachádzajú sa tu aj „populárne“ úlohy typu „prines toľko toho a tamtoho“, tie ale v tomto prípade tak otravné nie sú, potrebné veci zhromaždíte aj počas plnenia iných questov, navyše sa nachádzajú len na nástenkách pri krčmách ( teda celkom realisticky – umocňuje to atmosféru ) a ak Vás nezaujímajú, skrátka nástenky ignorujte. 

Začať nejakú úlohu bez dobrého vybavenia či dôkladnej prípravy nie je najmúdrejšie. V tomto smere Zaklínač všetkých materialistov sklame, neponúka totiž tony rôznych predmetov, čo však neznamená, že sa nedostanete k zaujímavým kúskom – len ich je oproti iným hrám rovnakého žánru pomenej. Zo zbraní budete používať meče, iné typy stredovekého náčinia tu pochopiteľne nájdete tiež, no pre ich nevhodnosť pri použití zaklínačského štýlu boja pôsobia takmer nevyužiteľne ( nenechajte sa však zmiasť, voči určitým typom nepriateľov fungujú perfektne, neraz lepšie ako meče, ale to si už zistite sami, zároveň vďaka ich noseniu máte pri súbojoch možnosť uvidieť nové zakončovacie animácie – je to len serepetička, ale mäsiarov určite poteší ). Meče rozdeľujeme na dva typy – strieborné proti príšerám a oceľové proti ešte horším príšerám – ľuďom. U kováčov ich môžete nechať prekovať, čím zlepšíte ich vlastnosti. Potrebujete na to meteoritskú oceľ v prípade oceľových, či runové kamene u tých strieborných. Dočasné zlepšenie prichádza po použití brusných kameňov a aplikovaní rôznych olejov. Tým prechádzame k alchýmii.

Tá je vyriešená priam šalamúnsky. Každá zlúčenina má svoj základ ( lektvary - alkohol, nátery - masti, petardy - rôzne druhy prachu ) a skladá sa z piatich alchymistických substancií obsiahnutých v rastlinách a telách potvor. V praxi to vyzerá tak, že vyberiete základ a do slotov okolo nahádžete bylinky a časti netvorov obsahujúce potrebné substancie ( ak máte recept, stačí naň len kliknúť a spraví sa to automaticky ). V prípade, že nerobíte podľa receptu, neviete čo ste vytvorili a musíte produkt vyskúšať sami na sebe. Ak sa Vám podarilo uhádnuť správnu kombináciu, recept sa zapíše do Vášho denníka. Ak nie, pravdepodobne ste namiešali a vypili jed – to máte za to, že ste boli skúpi minúť pár orénov za receptúru.

Ako som spomenul vyššie, budete čeliť hordám potvor. Okrem radových môžete v každej z piatich kapitol natrafiť na dvoch silnejších – za trofeje z nich získané Vám kráľovský lovec dá tučnú odmenu. Taktiež nechýbajú ani bossovia strpčujúci Geraltovu púť ( babička v Shaninom dome nie je žiadne orezávatko :)). A práve sme na mieste, kde Zaklínač opäť valcuje všetku konkurenciu – súbojový systém. Podľa typu protivníka vyberiete zbraň, zvolíte jeden z bojových štýlov – silný, rýchly alebo skupinový ( vysvetľovať hádam netreba ) a už útočíte. Po kliknutí na nepriateľa Geralt zaútočí a po niekoľkých švihoch meča musíte kliknúť znova ( obrana proti clicfestu ), čím predĺžite sekvenciu a zvýšite účinnosť úderov. Takto sa vlastne útoky reťazia do komb. Poctivé načasovanie je kľúčom k úspechu, musí Vám prejsť do krvi, lebo ak sa pomýlite, reťazenie prerušíte a šanca, že nepriateľ uberie časť hrdinovho zdravia je zaraz vyššia. Počas bojov určite využijete aj znamenia – sú to zaklínačské kúzla, je ich päť, každé s iným účinkom, alebo úskoky vykonateľné dvojitým stlačením klávesy príslušného smeru. V okamihu, keď Vám bude tiecť do topánok, je vhodné použiť lektvar. Tie zlepšujú hrdinove schopnosti či navracajú stratené zdravie. Počas pitia ste však zraniteľní a ak na uzdravovanie používate Vlašťovku alebo jedlo, zdravie nepribudne hneď ale pribúda postupne. Okrem toho má každý elixír svoju toxicitu, po prekročení istej hladiny začnú pôsobiť vedľajšie účinky a keď to preženiete, Geralt zomrie. Teda ani s veľkým množstvom liečiv v inventári nie ste v bezpečí, bez uvážlivého prístupu je použitie elixírov kontraproduktívne. Bojová stránka hry je skrátka vynikajúco vymyslená. 

Za každého zabitého nepriateľa, či splnenú úlohu dostávate skúsenosti. Po dosiahnutí určitej hodnoty postupujete na vyššiu úroveň, dostávate talenty. Tie môžu byť bronzové, strieborné alebo zlaté – pochopiteľne, za bronzové kupujete základné schopnosti, za strieborné pokročilé a za zlaté tie najlepšie. Za celú hru ale nemôžete získať všetky schopnosti, preto treba talenty rozdeľovať pozorne, adekvátne k štýlu Vášho hrania. Navyše sú schopnosti medzi sebou previazané ( bez rozvinutej sily sa s majstrovstvom v silnom štýle môžete rozlúčiť) o to viac treba uvažovať. Zo zabitého bossa máte vždy vzácnu, inak nezohnateľnú ingredienciu. Vypitím mutagénu z nej vyrobeného odomknete špeciálnu vlastnosť, ktorá je bez toho neprístupná. Za čerešničku na torte považujem aj to, že vývoj postavy je vlastne naberanie stratenej kondície a rozpamätávanie na zabudnuté zručnosti – predsa len to vyzerá lepšie, ako keď s dajakým sedliakom zbijete banditu a z neho je zrazu majster v ovládaní meča. 

Kto by mal toho rinčania zbraní už po krk, nič mu nebráni oddýchnuť si pri niektorej minihre – pästnom súboji, či pokerových kockách. Ani zberatelia neodídu nakrátko, môžu zbierať karty so ženami ( tak je tu riešený sex, čo by bez neho chudák Geralt robil? ). Druhý pilier, teda rozmanitá, komplexná, pritom zábavná hrateľnosť rozhodne nezaostáva. 

Nuž a aký je ten tretí? Samozrejme, dychberúca atmosféra. Pozoruhodne dobre dokázali autori zachytiť atmosféru predlohy ( na tvorbe sa podieľal aj samotný Sapkowski, takže to určite nikoho neprekvapí ), preto môžem s čistým svedomím prehlásiť, že Zaklínač patrí medzi najlepšie adaptácie. Grafika síce nepatrí medzi tie naj, avšak rozhodne vyzerá nadpriemerne ( beží na vylepšenom engine Aurora, ktorý už je „pár piatkov“ starý ). Klobúk dole pred autormi dávam aj za dizajn lokácií, či už je to dedinka Bahnice alebo polorozpadnutý drevený kostolík v bažinách, okamžite sa na Vás vrhne tá povestná stredoveko – fantasy – slovanská atmosféra, bok po boku s ňou aj špecifická nálada daného miesta. Všetko to podčiarkuje podmanivá hudba ( soundtrack radím medzi najlepšie ). Čo sa dabingu týka, je tu rozhodne nadpriemerný český ( hlavne rozhovory so Zoltanom znejú úžasne ), nie je problém ho kedykoľvek prepnúť na iný ( najlepší je poľský originál, anglický je tiež dobrý, no na Zaklínača najlepšie pasujú slovanské jazyky ), prípadne ho skombinovať s titulkami v ktoromkoľvek jazyku, každý by si mal prísť na svoje ( aj notorickí nespokojenci či priaznivci tradičnej čínštiny :) ). Pokiaľ ide o herný svet, nejedná sa o žiadnu openworld hru. Nerobte paniku, rozhodne nejde o žiadny koridor, každá lokácia je veľká tak akurát, po prvej kapitole ich budete mať prístupných hneď niekoľko, takže priestoru máte až až ( a rozhodne je lepší menší, prepracovaný svet, ako obrovský , kde nie je čo robiť, či? ). Toto obmedzenie navyše súvisí s príbehom, vždy je ním podoprené, preto nepôsobí tak nepatrične ako v iných hrách. Počas svojho putovania narazíte na obrovské množstvo rozhodnutí, s ktorých následkami budete neskôr konfrontovaní – znovuhrateľnosť garantovaná. Navyše je na internete kopec módov, hlavne v podobe nových dobrodružstiev – prvé dve spravili samotní vývojári – dali nám v podstate dve poctivé DLC, a to úplne zadarmo ( koľkí by si teraz mali brať príklad! ). 

Ako tak pozerám na predchádzajúce riadky, nadchádza čas verdiktu. Ešte predtým Vám ďakujem za to, že ste to vydržali a toľko textu Vás neodradilo. Sľubujem, že nabudúce budem stručnejší, no túto hru dvoma vetami opísať nejde. No dobre, už budem ticho, tu máte záver. 

Ľudia, ktorí si myslia, že fantasy je len hŕba klišé a nezmyslov, zjavne nikdy Zaklínača nečítali. Ľudia, ktorí si myslia, že v dnešnej dobe už nikto nerobí RPG s dobrým príbehom a hrateľnosťou, s obtiažnosťou neurážajúcou nikoho nad desať rokov, s viac ako párhodinovým gameplayom, že už nik nedokáže vytvoriť nič originálne, zjavne nikdy Zaklínača nehrali. A pre nich bude táto hra fackou na prebudenie za to, že nevidia poklad, čo majú priamo pred očami.

Pre mňa osobne sú knihy A. Sapkowského srdcovkami, rovnako aj táto hra. Majú totiž niečo, čím sa hocktoré dielo pochváliť nemôže – dušu. Teraz to už chce len prerobiť seriál a vydržať čakanie na druhý diel.

Plusy - príbeh, postavy, dialógy

           - rozhodnutia, morálne voľby

           - komplexná hrateľnosť

           - znovuhrateľnosť

           - súbojový systém

           - príšerky zo slovanskej mytológie

           - hudba

           - len štyri pozície pre zbrane – žiadna chodiaca zbrojovka sa nekoná, treba si vybrať                    

Mínusy - pre niekoho malé množstvo zbraní a menší herný svet

              - inventár mohol byť spracovaný krajšie a prehľadnejšie