Pharaoh: Cleopatra

Hra Pharaoh je, ak dobre počítam, štvrtou budovateľskou stratégiou od Impressions Games a vôbec prvou, ktorá nie je z prostredia Rímskej Ríše a nenesie titul Caesar.  Ako už názov napovedá, hra nás zavedie do prostredia starovekého Egypta, do obdobia faraónov. Pôvodnú hru navyše ešte rozširuje dodatok s titulkom Queen of the Nile: Cleopatra, ktorý hru obnoví o obdobie vrcholnej Novej ríše a za vlády Ptolemaiovcov (kto nedával pozor na dejepise jedná sa o časť egyptských dejín cca medzi rokmi 1400-30 p.n.l.), ktoré v pôvodnej hre obsiahnuté neboli.

Po zapnutí vás privíta jednoduché menu. Zvolením hrať hru sa dostanete na obrazovku, kde si máte vytvoriť rod, hra vás následne bude oslovovať formou správ pod týmto menom. Po týchto úvodných úkonoch sa už môžete začať venovať hre. V úvode každej misie sa vždy nachádza oboznámenie s historickým pozadím, pri ktorom máte aj možnosť voľby obtiažnosti. Tých je na výber päť a rozdiel je dosť dobre cítiť. Úvodné misie sa odohrávajú v najstaršom období egyptských dejín, ktoré je zvané preddynastické. Táto časť zastáva funkciu akéhosi tutoriálu a vysvetlí základné funkcie.

Náplňou hry, ako už sám žáner vypovedá, je budovanie, a to budovanie nového egyptského mesta od úplných začiatkou, jeho správa, staranie sa o potreby obyvateľov mesta a snaha o vytvorenie prosperujúcej metropoly. Skoro vždy začínate s prázdnou mapkou, kde okrem prírodného prostredia s riekou Níl (občas s oázou, či morom) a nejakej hávede v podobe hyen, hrochov, či v datadisku aj škorpiónov sa tu nachádza už len jedna cesta spájajúce dva body na okrajoch mapy (vstupný a výstupný bod, odkiaľ prichádzajú, resp. kade odchádzajú migranti, obchodníci a pod.). Len v niekoľkých málo prípadoch sa vyskytujú misie s už vybudovanou vyspelejšou infraštruktúrou. Úlohou hráča je vybudovať na tejto pustine novú osadu, či mesto a zvýšiť tak prestíž Egypta.

Tak prejdem k budovaniu mesta. Spočiatku je potrebné zaistiť nejakú populáciu. Ľudí na vidinu bývania pod holým nebom nenahovoríte, je preto nutné vyparcelovať pôdu, aby si ľudia mali kde postaviť svoj nový domov. Netreba zabúdať na cestu, po ktorej budú k domácnostiam dodávané všetky služby a kade budú zásobované. Keď už niekoľko ľudí postavilo svoje chatrče nastal čas na základné potreby, bez ktorých vaši noví poddaní nikdy nebudú na úrovní o moc vyššej než otrok. Domy sa totižto po dodaní potrieb rozvinú, ich obyvatelia stúpnu v spoločenskom rebríčku. Čo ktorý dom potrebuje sa dá zistiť jednoduchým kliknutím (pravým tlačidlom myši) naň. Vyššie vrstvy obyvateľov samozrejme platia aj vyššie dane, no ich nároky neustále stúpajú, a kým dokážete vytvoriť rezidenciu hodnú faraóna, poriadne sa potrápite. Ale späť k základným potrebám, medzi ne patrí v prvom rade pitná voda, následne jedlo, ktoré sa dá získať niekoľkými spôsobmi, väčšinou ale bude k dispozícii iba budovanie fariem na záplavových plochách, občas sa objaví aj možnosť lovu, rybolovu a s pokrokom techniky aj farmy na úrodnej pôde (oproti farmám na záplavových plochách Nílu majú tú výhodu, že jedlo je zbierané nie raz, ale niekoľkokrát ročne, ich výnos je však menší). Po jedle sú medzi ďalšími podmienkami napríklad prítomnosť lekára, distribúcia riadu, či piva, prítomnosť sudcu a pod.

Staranie sa o potreby obyvateľstva však ani zďaleka nie je jedinou náplňou hry. V každej z viac než 50 misií je niekoľko rôznych cieľov. Hlavné sú 4 ukazovatele úspešnosti – prosperita, ktorá hodnotí úroveň obyvateľstva, výnosy z obchodu, či úroveň (ne)zamestnanosti; kultúra – ako názov napovedá, odzrkadľuje mieru kultúry v meste a jej prístup k ľuďom; momumenty – úroveň postavených monumentov, ako hrobiek alebo sfíng, a kráľovské hodnotení – mienka kráľa a ľudu Egypta o hráčovi. Okrem toho je občas medzi úlohami aj rozvinúť určitý počet sídiel na požadovanú úroveň. Z toho, čo je v hre prítomné som ešte nespomenul hlbšie napríklad obchod, stavbu monumentov, obranu mesta a ďalšie aspekty. Obchod je veľmi významným zdrojom príjmov, väčšinou aj hlavným, ktorému sekunduje výber daní. Zároveň je pomocou obchodných lodí, či karaván možné získať suroviny, ktoré mesto aktuálne potrebuje. Výmena tovarov prebieha dvoma spôsobmi, cez rieku Níl pomocou prístavu alebo cez súš, kde si obchodník sám nájde skladisko s tovarom. Samozrejmosťou je aj priemysel, kde zo základných výrobkov možno vytvoriť veci iné, ktoré sú mimo iného aj drahšie a potrebné pre lepšie fungovanie mesta, ako príklad uvediem výrobu plátna. Najprv je nutné aby farmári zožali nejaký ten ľan, ktorý potom odvezú k plátenníctvu. Tu sa vyrába plátno, ktoré sa môže použiť do márnice nutnej pre vyššie triedy obyvateľstva a je vynikajúcim vývozným tovarom.

Ďalším mimoriadne dôležitým aspektom hry je náboženstvo. Nachádza sa tu päť bohov, ktorí, keď sa nahnevajú dokážu narobiť riadnu škodu. Základnou sakrálnou stavbou je chrám (mi. potrebný aj pre rozvoj spoločnosti), kde sa bohovia uctievajú. Pre každého boha však treba postaviť jeho vlastný. Každé z božstiev ovplyvňuje jednu sféru (poľnohospodárstvo, priemysel, armáda, domácnosti a obchod a ríša) egyptského života podľa toho, či je spokojný, alebo nahnevaný. Uzmierenie s vyššou mocou je možné pomocou usporiadania festivalu, alebo zvýšením počtu svätostánkov.

Čo by to bol za Egypt bez pyramíd, či iných monumentov? Tejto téme je venovaná v hre nemalá pozornosť. Spočiatku síce staviate iba malé mastaby pre členov aristokracie, no nebude trvať dlho a objaví sa zákazka od samotného faraóna. Nechýba výstavba známych pyramíd ako Džoserova stupňovitá, Snofruova lomená, či monumentálna Chufuova Veľká pyramída. Stavby ako tieto sa nepostavili za deň a v hre to nie je inak, len samotná príprava podložia zaberie pri takej Chufuovej „objednávke“ niekoľko záplavových období (na pyramíde pracujú robotníci z fariem, keď sú polia zaplavené). A to ešte nespomínam tie kvantá kameňa, čo je potrebné vyťažiť. Akoby toho nebolo málo, je nutné ešte zabezpečiť aj pohrebnú výbavu pre život kráľa na „onom svete“ v podobe šperkov, či drahého plátna. Starosti však budú aj s menšími projektmi ako sfinga, či stavba slnečného chrámu...

Aj keď je Pharaoh hra zameraná na stavbu a management mesta, vyhnúť boju sa nedá. K dispozícii sú tri typy jednotiek, lukostrelci, pechota a jazda (vozataji). V prvom rade je nutné postaviť pevnosti, aby mali kde vojaci bývať a samozrejme aj kasárne na výcvik. Bojovať je možné jedine v obrane, prípadne ak faraón bude chcieť vojenskú podporu inde, treba poslať, ale vojsko v tomto prípade nie je možné do návratu ovládať. O blížiacom sa nepriateľskom útoku informuje správa (správy informuju o každej dôležitejšej udalosti), v ktorej sa hovorí napr. „nepriateľské vojská dorazia k bránam nášho mesta o 12 mesiacov.“ Ak prišla táto správa a v meste nie je žiadna posádka, je najvyšší čas začať stavať armádu (aj to môže byť neskoro).

V niekoľkých prípadoch je po konci misii na výber z dvoch možností, pričom jedna je viac vojenská, druhá zväčša bez vojenskej aktivity. Inak, možno na prvý pohľad vyzerá hra monotónne, len vybudovať mesto od začiatku stále dokola, len s menšími vojenskými obrannými akciami, lenže každá misia je iná, sprevádzajú ju iné problémy, ako napríklad obmedzený priestor, prílišná vzdialenosť dôležitých miest od seba. S postupom času prichádzajú ešte aj problémy ako prestarnutá populácia (ľudia sú aktívny len do svojich 30 alebo 40 rokov, potom odídu na dôchodok), či v datadisku biblické pohromy.

Poďme sa teraz bližšie pozrieť na technickú stránku hry. Už na prvý pohľad je vidieť, že hra je staršieho dáta (má už 12 rokov), napriek tomu je grafická stánka podarená. Ručne kreslené budovy a postavy pridávajú hre pekný a priehľadný kabát, ktorý sedí určite viac, než keby mala byť zobrazená v troch rozmeroch. Po zvukovej stránke tiež nie je skoro čo vytknúť. Hudba sa do prostredia hodí a príjemne dokresľuje starovekú egyptskú atmosféru. Čo sa týka hardware nárokov, tie netreba spomínať, myslím si, že každý už má zostavu lepšiu než 133 MHz procesor, či 32 MB RAMku. Technicky je teda hra taká ako byť má.

No, pomaly by sa už zišlo prejsť k záverečnému hodnoteniu. Hra je stratégiou telom aj dušou, núti človeka rozmýšľať, ak si dobre nepremyslí hráč už v začiatkoch približný obraz mesta, môže na to doplatiť. Rovnako tak núti aj reagovať na novo vzniknuté situácie. Mikromanagement hoci je dobrý, nebolo by na škodu aby bol ešte komplexnejší. Významným plusom hry je aj editor misií pridaný v datadisku, ktorý môže už tak dosť dlhú hraciu dobu ešte predĺžiť.

Konečný verdikt – Pharaoh ukazuje, ako má vyzerať pravá budovateľská stratégia. Vo väčšine ohľadov je dokonalý, aj keď väčšia komplexnosť by mu neuškodila. Ďalším záporom je možno trocha pridlhá výstavba monumentov, ale ako hovorí príslovie „Ani Rím nebol postavený za deň,“ avšak vynikajúca hrateľnosť všetky nedostatky vynahrádza. Pharaoh je teda v konečnom dôsledku hra, ktorá spĺňa skoro všetko, čo spĺňať má a od dokonalosti ju delí nie veľká priepasť. Vlastne si myslím, že je to hra, čo k nej má najbližšie spomedzi všetkých titulov, čo som hral. 9,5/10