Dead Rising 2

Aj v tomto prípade, nám číslica 2 za názvom hovorí, že niečo podobné sa tu už niekedy asi vyskytlo. A vskutku to je pokračovanie hry, z čias nie-tak-dávno minulých, keď ešte zombíci neboli implementovaní do takmer každej hry ktorá vyšla, ako je aktuálny trend (American Fishing 2011 Zombie Edition? Len taký nápad). Hra s otvoreným svetom, preplnená chodiacimi mŕtvolami a jedným nešťastníkom, ktorý má zistiť kde sa stala chyba. Príbeh sa rozvíjal, veci sa riešili, k záverom sa dochádzalo, ale v podstate je to úplne jedno, lebo prvý diel nás momentálne nezaujíma.

Diel druhý, povezme, že nadväzuje na vyústenie pôvodného príbehu. Svet sa zmenil, zombíci sa stali jeho súčasťou ktorá už nikoho neprekvapuje. Čo ale dokáže prekvapiť, prípadne možno aj pokaziť deň je, keď sa podobná nemilá vec s nákazou stane práve Vám, alebo osobe ktorá sa Vám môže ešte niekedy hodiť. To sa potom zíde nový liek ZOMBREX, ktorý síce nákazu nelieči, ale zombifikáciu dokáže zabrzdiť na 24 hodín. Potom treba novú dávku. Ktorá stojí nemalé peniaze. Sám by som to nevymyslel lepšie, dávam si to do zoznamu ako možnosť na rozbehnutie podnikania počas zombie apokalypsy. Možnosť B je prihlásiť svojho nemŕtveho známeho do televíznej šou Terror is Reality kde sa preňho promptne nájde nejaké to...využitie. Hlavná postava Chuck Green je účastníkom takejto šou. Bývalý motokrosový pretekár sa na svojej motorke vylepšenej dvojicou motorových píl snaží porcovaním čo najväčšieho počtu zombíkov vyhrať peniaze potrebné na nákup ZOMBREXu pre svoju nakazenú dcéru v meste zábavy Fortune City. Čo, ako sa v niektorých scénach snaží demonštrovať mu nie je celkom po chuti a skôr sympatizuje so skupinou snažiacou sa o humánne zaobchádzanie s nemŕtvymi. Chris Redfield a Jill Valentine by si mohli brať príklad, zombíci sa nezabíjajú, zombíci sa zahŕňajú nehou a porozumením. To ale tiež nie je celkom ideálne riešenie, ako sa ukáže v najbližších pár okamihoch, keď mrtváci ujdú zo svojich klietok, pozabíjajú koho sa dá, a aby tých problémov nebolo málo záznam z bezpečnostnej kamery hodí vinu na Chucka. A keďže naša hlavná postava je muž činu, nenechá to len tak, svoju malú dcéru s každým kto ešte ako tak funguje dopraví do podzemného bunkru a ide očistiť svoje meno. Na čo má presne 3 dni. A hra môže začať.

Toľko asi k načrtnutiu príbehu. Popravde, pripadal mi taký typický...CAPCOMovský. Inak povedané po prvých 10 minútach viete ako to skončí. Hold, CAPCOM nie je BioWare. Príbeh však nie je to jediné a v tomto prípade to vcelku obstojne zachraňuje gameplay. Hra je rozdelená na hlavné úlohy - povinné, a to či už príbehové, alebo zháňanie ZOMBREXu pre Katey (Chuckova dcéra) ktorý je potrebné aplikovať vždy ráno medzi 7:00 a 8:00, a vedľajšie úlohy – nepovinné, o ktorých Vás informuje mobilný telefón prostredníctvom smsiek. Plnením týchto úloh získava Chuck skúsenosti, peniaze, kamošov, jeho level utešene rastie, statusy sa zvyšujú, jednoducho klasické základné RPG elementy. Rovnako štandardné sú aj nspomínané úlohy, čakajúce na splnenie. Raz niekoho zabiť, raz niekoho zachrániť, raz niekoho chcieť zachrániť, len preto aby Vám potom povedal, že je buď dochrámaný a treba ho odniesť, prípadne, že mu máte dať peniaze a až potom s Vami pôjde, na čo v rámci nonverbálnej odpovede ostanete ležérne postávať obďaleč a budete sa pozerať ako ho pomaly mrtváci ozobávajú a v duchu sa smejete a tešíte, že jednak ste ušetrili a zároveň máte aj zábavnú šou...ehm...čo samozrejme nikto robiť nebude. A všetko toto je limitované časom. Takže na splnenie všetkých úloh zabudnite. Aspoň pri prvom hraní určite. Mimochodom, AI prežívajúcich ľudí je obstojná a v podstate sa dokážu sami dostať aj cez zamorené územie až k východu len na základe Vášho volania a navigovania.

Veselou novinkou sú zbrane, so širokými možnosťami využitia. Iste, odháňať zombíkov veľkým plyšovým medveďom je vždy zábava, ale čo takto pripevniť na hračku ľahký guľomet a vytvoriť si vlastnú plyšovú obrannú vežu? Combo weapons sú korením tejto hry. Či už vyrobené podľa combo kartičiek získateľných za questy, prípadne postup na vyšší level, alebo jednoduchým experimentovaním a skúšaním čo sa dá s čím skombinovať. Ich rôznorodosť a originálne použitie rozhodne nikdy nenudia. Aj keď osobne u mňa som drvivú väčšinu zbraní použil len raz, a aj to len preto, aby som videl ako fungujú. Pretože potom ako som našiel paličku radosti s názvom Defiler – kombinácia demolačného kladiva a požiarnej sekery, a videl jej účinok, moje srdce zaplesalo radosťou a používal som ju po väčšinu hry. Ale ako som vravel, na výber ich je množstvo. A že ich je aj na čo používať. Chodiacich mŕtvol je v každej lokalite prebytok a kto by mal náhodou morálne zábrany zabíjať už mŕtvych, môže ich pokojne použiť aj na ľudských protivníkov, v hre jednoducho nazývaných psychopati. Tí sú kapitola sama o sebe. Sadistickí mizantropi pracujúci pre CAPCOM sa postarali o to, aby žiaden z týchto nepriateľov nepadol ľahko, ale až po dlhom, úmornom, Vašim nadávaním sprevádzanom boji. HP majú vyššie ako Vy, výdrž majú vyššiu ako Vy, pohyblivosť majú vyššiu ako Vy, zbrane majú často lepšie ako Vy....a Vy proti tomu máte...LOAD funkciu..a pevné nervy...snáď.

Mimochodom SAVE a LOAD pravdepodobne navrhovali tí istí ľudia čo navrhovali statusy psychopatov, pretože ukladať hru sa dá iba na toaletách, ktorých je celkom poskromne. A hlavne sa k ním stále treba presekať. A to vždy poteší keď sa už plazíte k uloženiu hry a párik zombíkov visiacich Vám na krku akurát odžužle posledný štvorček života. To má výraz „nestihol dobehnúť na záchod“ hneď fatálnejší zmysel. Ale v poriadku, beriem to ako výzvu. Čo je ale omnoho horšie ako ukladanie pozícií a steroidmi nadopovaní nepriatelia je sústavné nahrávanie lokalít pri každých dverách, animáciách, cutscénach a prakticky všetkom kde by sa to dalo použiť. Takúto zlobu nemôže mať na svedomí ani tá divízia CAPCOMu na ktorú som nadával doteraz. Toto mohol navrhnúť len človek ktorý nenávidí všetko živé, vo voľnom čase vzýva prastarých bohov chaosu a ničenia a živí sa mäsom novorodencov. Takže pravdepodobne CEO.

Audiovizuálna stránka hry je povedzme, že na úrovni. Nie sú to žiadne grafické orgie, ale zároveň to neurazí. A je tam hlavne VEĽMI veľa zombíkov na jednej obrazovke, takže nejaký ten chýbajúci tieň, prekrývajúce sa polygóny, alebo odfláknutú textúru na sukni tej reportérky..ehm..to je jedno...si nikto

ani nevšimne. Navyše hra beží plynule aj na priemernejších strojoch. A navyše Chucka môžete obliekať do ženských šiat, čím sa vytratí aj posledný zvyšok serióznosti. Čo ale mojej pozornosti neušlo, bola hudba a dabing, ktoré do hry výborne zapadli. Obzvlášť pozitívne hodnotím hlasy nepriateľov podtrhávajúce ich...svojský charakter.

Časť, ktorá ma ale na hre najviac bavila (a ako som si pozeral reakcie ľudí po internete, tak som nebol jediný, keďže množstvo ľudí to opísalo prakticky identicky) bol moment, keď som si uložil hru a rozhodol sa, že na dnes mi zachraňovania stačí a išiel som len tak nezáväzne zabíjať všetko a všetkých, testovať nové zbrane a v prvom rade IGNOROVAŤ zúfalé telefonáty a prosby o pomoc. Pche, Katey potrebuje čoskoro ZOMBREX? Ja potrebujem nadrozmernú hlavu panáka z LEGA a kosačku na novú zbraň. Priority dievča, priority. Niekto sa zúfalo bráni zombíkom v obchode s obrazmi? Tou fázou sme si všetci museli prejsť, keď mu pomôžem nikdy z neho nebude pravý chlap. Katey je nejaká poblednutá, má prázdny pohľad, komunikuje iba hrdelnými citoslovcami a je nezvykle prítulná na ľudí s veľkými, šťavnatými mozgami? To ma po svojej mame, jej strana rodiny bola vždy čudná.

Nemal by som zabudnúť ani na multiplayer, ktorý hra obsahuje a zabíjanie zombíkov v kooperatívnom režime, prípadne vyvražďovacie minihry na čas v online móde Terror is Reality určite potešia.

Nech už má Dead Rising 2 akékoľvek chyby, otravné loadingy, časovú tieseň a podobné neduhy, jedna vec sa jej nedá uprieť. Je to proste zábava. Niekto pri nej vydrží dlhšie, inému sa neustále zabíjanie stoviek zombíkov zunuje už skôr, ale drvivá väčšina hráčov by túto hru určite nemala obísť.