BIOMUTANT - Najmilšia geneticky upravená krysa vo vesmíre

Ako sa vraví, rok sa s rokom snúbil a ja som opäť pocítil nutkavý pocit prispieť do košíka užívateľských recenzií vlastným počinom. Najkurióznejší na tom celom je možno fakt, že spomedzi všetkých trojáčkových tohtoročných titulov, ktoré som hral (God of War, Elden Ring, Far Cry 6...) som si na recenziu vybral práve Biomutanta.

Zároveň však možno bude táto recenzia pre niekoho užitočná aj vzhľadom na situáciu, že sa hra aktuálne nachádza v decembrovom ´22 PS PLUS.

Úvodom musím rovno uviesť, že som v podnadpise trochu zavádzal – v prípade hry BIOMUTANT nie ste tak celkom krysa a zároveň sa nejedná o cielenú genetickú úpravu. Hlavný protagonista hry Biomutant od herného štúdia Experiment 101, podporovaného THQ Nordic, je totiž (chlpatým) výsledkom mutácií v krajine zamorenej znečisteným ovzduším, nakazenými spodnými vodami a svetom zaplaveným najrôznejším chemickým a polyvinylchloridovým svinstvom. Výhodou je, že rozmer mutácií vašej postavy si viete hneď v úvode hry nastaviť. Po spustení si tak tvoríte vlastné srstnaté zvieratko, pričom jeho vzhľad si môžete upraviť plne podľa vašich predstáv a v štýle štandardných RPG hier aj vybrať jednu z predvolených predispozícií, alebo ak chcete – profesií, hlavného hrdinu. Bez ohľadu na to, čo si v úvode vyberiete, nemusíte sa báť – hra vám ponúkne v priebehu hrania možnosť dopilovať ostatné techniky boja a atribúty postavy, a teda pokiaľ ste si zvolili v úvode mrštného asasína zameraného na úhyb a rýchle jednoručné dýky, neskôr sa môžete v kľude špecializovať aj na obojručné zbrane a zo svojho šarmantného zvieratka vytvoriť korpulentného „barbara“. V priebehu prechádzania hry dokonca natrafíte na chemické továrne, v ktorých si príznačne môžete vzhľad svojej postavy úplne zmeniť opätovnou genetickou mutáciou. Vďaka uvedenému sa v polke hry z môjho kamaráta stal myšiak postavou pripomínajúci Ronnieho Colemana v najlepšej forme v 2004 tesne po zostúpení z víťazného pódia na Mr. Olympia. Možnosti úpravy postavy sú naozaj úžasne široké a s vizuálom a funkčnosťou postavy sa tak viete veľmi pekne pohrať.

V rámci úvodu je taktné poznamenať, že herné štúdio Experiment 101 zodpovedané za vývoj Biomutanta je malé štúdio poskladané z pár desiatok zamestnancov (prevažne z bývalého štúdia Avalanche Studios), čo je v hre rozhodne cítiť. Ku všetkému sa ale postupne dostaneme.

Hrateľnosť 8/10

Po rozbehnutí hry sa pred vami rozprestrie dostatočne veľký a pestrý sandboxový svet, v ktorom sa viete pohybovať v podstate úplne bez obmedzení a je na vás, ktoré z úloh (hlavných alebo vedľajších) začnete plniť skôr. Podobne ako v iných RPG, aj v Biomutantovi po dosiahnutí levelu udeľujete body vašej postave, pričom sa môžete zamerať na zlepšenie života, sily, inteligencie, agility, charizmy alebo šťastia. Súbojový systém je jednoduchý, ale zato účinný, pričom pri umravňovaní svojich oponentov využívate ako kontaktné, tak aj strelné zbrane. Každý typ zbrane obsahuje niekoľko rôznych útokov a dva špeciálne, ktoré si postupne odomykáte za špecifické body po dosahovaní levelov. Okrem uvedených útokov máte k dispozícii aj mutácie, ktoré navonok pôsobia ako.. kúzla? Za získané body mutácie si tak viete postupne odomknúť napríklad plošné zmrazenie zeme alebo jedovaté výpary, ktoré pobláznia vašich nepriateľov, ktorí medzi sebou následne začnú bojovať. Bohužiaľ nevýhodou týchto mutácií je skutočnosť, že sú nedostatočne efektívne, a to aj po mnohopočetnom zvýšení inteligencie postavy. Je to škoda, pretože sú vizuálne efektné, avšak ich neúčinnosť zbytočne uberá z pocitu satisfakcie po ich použití. Uvedený diapazón mutácií rozširuje ešte špeciálna kategória schopností nadobudnutých za získané tzv. PSI body, avšak len pokiaľ spĺňate požiadavku množstva konkrétnej aury. V Biomutantovi totižto vaše rozhodnutia budujú vašu auru svetla, alebo naopak, ak sa rozhodnete pre temný a krutý herný prístup, auru temna. Tieto aury sú rozkošne zobrazené malými postavičkami (na štýl rozprávkového diablika a anjelika, ktorí sa vám vznášajú nad plecami), ktoré medzi sebou vedú klasické podpichovačné dialógy. Hra tak poskytuje určitú mieru variability vo vašich rozhodnutiach, ktoré budú mať priamy dopad na samotné hranie, ako aj finálny výsledok.

Ako ste iste z vyššie uvedeného vyčítali, možnosti boja sú naozaj rôznorodé a hra je v tejto sfére komplexná. Problém však prichádza s náročnosťou. Hra je aj na najťažšej obtiažnosti príliš jednoduchá, čo má za následok relatívne skorý nástup nudy v súbojoch. Rovnaká extrémna simplexnosť hry sa dostavuje aj pri riešení hádaniek, s ktorými sa budeme vo svete pravidelne stretávať a ktoré svojou prílišnou jednoduchosťou nepredstavujú výzvu ani keby ste sa práve nadránom vrátili z mesta so 4 promilami v žile a pri ich riešení si zakryli oči nepriehľadnou šatkou. Náročnosťou tak vo mne budila hra dojem, že bola cielená na detské publikum, čo mi však nekorelovalo so zvyšnou komplexnosťou hry. Úprimne mi prišlo, akoby hra vajatala medzi svetom dospelých a detí a sami vývojári nevedeli, kam hru presne zaradiť. Za mňa je to obrovská škoda, nakoľko si viem živo predstaviť oveľa náročnejšieho Biomutanta s niektorými dopilovanými mechanikami, ktorý by otváral a riešil celospoločenské témy aj na vážnu nôtu, pričom by bol oblečený v „cute“ infantilnom vizuálnom kabátiku v pestrofarebnom svete zvierat. Naviac všetci dobre vieme, že ako ľudstvo sme hákliví hádam viac na zvieratká, ako na ľudí, takže hrozba z ublíženia nevinných tvorov tak mohla v hráčovi vyvolať ešte intenzívnejší mix emócií.

Svetom však nebudete kráčať sami – sprevádzať vás totižto bude váš malý mechanický spoločník, ktorý vám po postupe v hre dokonca sprístupní dodatočné možnosti, ako napríklad rýchle vyliečenie v boji, rogalo na plachtenie vzduchom, bonusový damage a pod. Za zmienku určite stoja aj zvieracie alebo robotické mounty, ktoré vám budú uľahčovať premiestňovanie v rozľahlom svete. Aj v tejto časti je hra prekvapivo komplexná a vy si tak môžete postupne odomknúť robotického koňa, ruku, helikoptérku, vodný skúter alebo rôzne druhý zvieratiek, ktoré si viete vo svete ochočiť, alebo kúpiť v mestách.

Veľmi komplexný je aj systém vylepšovania vybavenia, a to oblečenia alebo zbraní. Oblečenie si viete vylepšiť doplnkami, ktoré vám môžu poskytnúť bonus ku prieraznosti, hodnote armoru alebo šanci na kritický úder. V prípade zbraní si viete samotnú zbraň de facto úplne od piky sami vyskladať, pričom ovplyvňujete typ zbrane (a tým aj spôsob hry), damage, crit chance a pod. Ku vylepšovaniu nepotrebujete žiaden špeciálny stôl, ani miesto v hre, nakoľko ku upgradeu viete pristúpiť kedykoľvek cez obrazovku herného menu. Čo však môžete vo svete nájsť, sú akési balóny vznášajúce sa vo vzduchu, v ktorých si viete svoje oblečenie alebo zbrane dodatočne upraviť. Tento spôsob úpravy však považujem za nedotiahnutý – vylepšením len nepatrne zvyšujete výšku armoru alebo damageu, pričom sú však náklady na takýto upgrade neprimerane vysoké. Uvedený postup vylepšenia som za celý čas hrania použil hádam len raz.

Pri prechádzaní rozľahlou krajinou postihnutou ekologickou skazou nájdete viacero lokalít, ktoré ukrývajú bohatstvo v podobe kvalitného vybavenia alebo bodov mutácie. Tieto oblasti sú však zamorené rôznymi druhmi radiácie (dovedna ich je päť), pričom na to, aby ste v prostrediach prežili, potrebujete oplývať rezistenciou pre daný typ skazy. Tú získavate postupným vývojom postavy, čiže „kupovaním“ za špeciálne body mutácie alebo si svojho chlpatého biomutanta môžete obliecť do oblečenia s patričnou odolnosťou, čo vám pomôže prežiť v nehostinnej krajine. Jednotlivé verzie oblečenia si viete ukladať do 6 pamäťových pozícií a podľa potreby ich kedykoľvek instantne zmeniť. Šikovné, že vývojári mysleli aj na toto.

Príbeh 6/10

Ako to už v hrách býva, ani v Biomutantovi nejde o málo, resp. ide úplne o všetko – vašou úlohou je zachrániť svet (teda to, čo z neho ostalo), a to formou vyliečenia tzv. stromu života. Zaujímavosťou je, že hru tvorí línia viacerých hlavných príbehových úloh, a to okrem spomenutého vyliečenia Tree of life, aj napríklad zjednotenie pozostalých kmeňov preživších alebo pozabíjanie takzvaných požieračov svetov. Taktiež si budete voliť, ktorú z postáv posadíte do archy (viac ale nechcem prezrádzať). Napriek tomu, že je príbeh v podstate klišoidný, príbeh oplýva oveľa väčším negatívom - najväčší problém som mal totižto s uveriteľnosťou hry. Svet Biomutanta vás nie je schopný presvedčiť, že sa hrá skutočne ALL IN – čiastočne je to spôsobené dabovaním postáv jedinou osobou – rozprávačom, čiastočne infantilným vizuálom, plným pastelkových farieb, určite plochými postavami, na ktoré v hre narazíte a taktiež príliš jednoduchou obtiažnosťou hry. Po čase som tak stratil väčšiu motiváciu hnať sa v príbehu ďalej. Hlavná dejová línia je dopĺňaná akýmisi flashbackmi, v ktorých si spomína hlavný protagonista na svoje detstvo a svoju výchovu. Postupne tak odhaľujete skutočné dôvody zamorenia sveta, dozvedáte sa o pohnútkach záporáka Lupa Lupina, ale rozoberáte aj vážne témy šikany v detstve a taktiež (asi nie prekvapivo) ekologické témy. Gréta by mala určite radosť, ale témy ako také sa páčili aj mne samému. Bez akéhokoľvek vtipu tak chcem povedať, že uvedené leitmotívy ma očarili a prinášajú veľký potenciál – o to viac ma mrzí nedotiahnutý výsledok.

Postavy 5/10

Ku hlavnému protagonistovi si aj vďaka popísanému rozsiahlemu editoru vytvoríte osobný vzťah. Skutočnosť, že si viete „srstnatca“ vytvoriť podľa vlastného gusta podporuje vcítenie do postavy a dobrý pocit z hrania. Na druhej strane v hre som nenašiel žiadnu ďalšiu postavu, ku ktorej by som si vytvoril hoc i len polovične intenzívny vzťah. Jedným z dôvodov tejto skutočnosti je to, že postavy len mumlajú neidentifikovateľným jazykom, pričom ich texty prerozpráva rozprávač. Môže sa stať, že po hodinách hrania vám jeho hlas príde trochu otravný, aj keď mňa táto skutočnosť až tak veľmi neodrádzala a zároveň sa frekvencia jeho rozprávania dala zredukovať v nastaveniach. Je to bohužiaľ daň za obmedzený rozpočet vývoja, nakoľko v hre je naozaj neskutočné množstvo postáv, ktorých dabing by bol určite nákladný. Pozoruhodné však je, že s takmer každou postavou tu viete prehovoriť, takže hra obsahuje tonu textov. Na druhej strane robiť to nebudete, pretože postavy vám nič zaujímavé nezdeľujú a ich texty sú vyslovene umelo vytvorené v štýle „len aby boli“. Zároveň sú jednotlivé charaktery úplne ploché a rozdeľujú sa na evidentne dobré a nekompromisne zlé. Je to škoda. Ak by sa popracovalo na postavách a prepojení s príbehom, hra by si výrazne polepšila.

Grafika 5/10

Ďalší z kameňov úrazu. Úprimne sa musím priznať, že na zastaralý vizuál hry, ktorý občas vyzerá ako z čias PS3 som si musel zvykať. Je to vec, ktorá vám doslova udrie do očí možno ako prvá. Dobrou správou je, že po pár hodinách hry prestanete tento deficit vnímať a zmierite sa s tým, že svet Biomutanta vyzerá presne takto. Prílišné detaily nečakajte, na druhej strane v hre nájdete pekne vykreslenú hernú dobu dňa a noci, ako aj jednotlivé časti sveta, v ktorom si prejdete od zasnežených plání, cez púšte, až po lesnaté džungle a moria. Na homogénnosť sveta sa teda sťažovať nemožno.

Hudba 7/10

Hudba v hre nie je ničím špeciálna, na druhej strane je potrebné povedať, že po prvotne neuspokojivom vizuále som čakal niečo horšie. Miestami vás doprevádzajú hudobné motívy, ktoré vás možno nenadchnú, ale ani neurazia. Zvuk zbraní a prostredia je síce jednoduchý, ale účelný. Hneď v úvode mi prekážalo defaultne nastavenie zvukových efektov vychádzajúcich výhradne z reproduktorov dual sense ovládača, čo ma osobne dosť vyrušovalo. Po prestavení v menu však všetko fungovalo ako som si želal.

Dĺžka hry 9/10

Biomutant prináša naozaj tony herného obsahu, ako v hlavnej príbehovej línii (líniách), tak (a ešte viac) vo vedľajších. Hlavná dejová línia vám zaberie cez 20 hodín. Kým ale preskúmate celý svet, strávite v hre desiatky hodín hrania, a keď píšem desiatky, myslím tým hravo nad 50 hodín. Na to, že túto hru tvorila hŕstka ľudí, je to naozaj úctyhodné číslo. Osobne som veľký fanúšik otvorených svetov a množstva vedľajších úloh, takže v tejto hre som si prišiel na svoje. Samozrejme o originalite vedľajších úloh by sme mohli polemizovať. Nie sú úplne jednotvárne, ale prevažne sa bude jednať o situáciu, kedy musíte niekam zájsť, niekoho zabiť alebo niečo nájsť a to niečo samozrejme priniesť späť zadávateľovi úlohy. Hra sa ale snaží o rôznorodosť a tak nájdete aj vedľajšie úlohy, v ktorých musíte povyskakovať po útesoch, ponachádzať skryté predmety, pomôcť ochrániť dedinu a následne asistovať pri jej opravách napríklad rúbaním dreva a pod. Škoda že skrz častokrát odfláknuté dialógy vedľajších postáv nemáte veľmi motiváciu rozkošným bytostiam pomáhať a skôr ste v plnení vedľajších misií motivovaní vašou zvedavosťou a potrebou dôkladného preskúmavania sveta.

Znovuhrateľnosť 9/10

Hra ponúka možnosť hrania New Game + so všetkými nadobudnutými vecami a atribútmi z pôvodnej hry. Pokiaľ si pri prvom prechádzaní hry necháte nejaký ten obsah vedľajších úloh aj na neskôr (a myslím si, že sa to pri tom kvante vedľajších úloh väčšine hráčov aj podarí), práve toto je vaša šanca dodatočne skúmať svet Biomutantu. Vysoké bodové hodnotenie za znovuhrateľnosť si hra zaslúži aj vďaka rozhodnutiam ovplyvňujúcim auru – pri druhom prechádzaní hry si môžete zvoliť presne opačný postup ako pôvodne, a tak z pôvodne vami vykreovaného anjelského JEDI rytiera tak môžete pri druhom prechádzaní hry stvoriť Dartha Vadera nasledujúceho temnú stranu. Vďaka uvedenému sa vám sprístupnia aj niektoré iné mutácie.

Sumárne by som teda hru hodnotil ako nadpriemer. Úprimne mi však prišlo ľúto premrhaného potenciálu inak vynikajúcej myšlienky a skvele našliapnutej hry – finálne teda solídnych 70%.