Recenzia prvej epizódy The Last of Us seriálu

Podoba hry The Last of Us od Naughty Dog s prestížnou televíznou alebo filmovou drámou je od svojho uvedenia v roku 2013 predmetom chvály ale v poslednej dobe najmä posmechu. Prioritou hry sú vierohodne vykreslené postavy, ktoré v hre stretnete, sú oživené prostredníctvom precízne naanimovaného motion capturingu a v kombinácii s krásnym detailným grafickým enginom, či už sa bavíme o originále alebo o remaku part 1. Tu Naughty Dog vyslovene exceloval v každom smere.

Takže nejaká adaptácia na neinteraktívne médium sa zdala  takmer nevyhnutná a séria The Last of Us od HBO dokazuje, že nie vždy je takáto adaptácia naozaj aj potrebná. Táto „mimoriadne verná adaptácia“, ktorú spolu vytvorili Druckmann a Craig Mazin (Černobyľ), je aj napriek nezdravo pozitivívnej odozve od médií až podozrivo vysoko kladne hodnotená, prečo tomu tak je sa pozrieme podrobnejšie v recenzii. Nikdy som recenziu na seriál nepísal, ale kedže sa jedná o „mimoriadne vernú adaptáciu“ mojej obľúbenej hry tak som nedokázal odolať. To že som možno najväčší fanúšik originálu z 2013 na slovensku je jednoducho neodškriepiteľný fakt.

Nebudem sa rozpisovať o príbehu, ktorý sa seriál, resp jeho tvorca snaží sprzniť a oklieštiť ako sa len dá. Neviem odkiaľ média berú tú mimoriadne vernú adaptáciu keď spoločné s hrou má seriál snáď len mená postáv a niektoré dialógy, ktoré su ovšem prednesené bez emócií alebo akéhokoľvek hereckého umu a nie je to len tým, že casting na seriál je veľmi neštastný a to si dovolím tvrdiť, že práve ten casting je spravený účelovo.

Kde začať, snáď hneď tým ako celý seriál začína, veľmi zaujímavým interview s dvojicou biológov v nejakej diskusnej americkej show. To ma celkom príjemne prekvapilo, pretože, je to tu krásne ako pre totálnych debilov polopatisticky vysvetlené čo je fungálna infekcia a ako je v podstate neliečiteľná. Čo ma ale mierne zarazilo, bolo hneď pár minút nato, kde v podstate lore hry sa rozhodol režísér seriálu pozmeniť do takej miery, že spórmi sa nie je možné infikovať a tak teda sú plynové masky nepotrebné, ale infekcia sa prenáša pokúsnutím, teda klasická zombie rétorika kde infikovanémo začnú z papule liesť detské hlístky. Hlavne tá scéna s babičkou bola skôr na zasmiatie ako keby ma mala vystrašiť.

Čo ma ale zarazilo a zároveň odrovnalo úplne nebolo ani tak zmena loru hry ale fakt, že dcéra Joela je zrazu z jedného krásneho bieleho dievčata, nejaká miešanka apanači s wesley snipesom (chválabohu má v seriály dokopy tak 2 minúty celkovo), z jeho brata sa stal Montezuma II a samotný Joel má očká troška maličké a pôsobí mierne buldočím postihnutým dojmom ako keby mu niekto pleskol po hlave lopatou. No keď sa na telke objavila Ellie, tak som si pomyslel, že casting na postavy robil snáď Stevie Wonder nie? Nič proti ksichtom týchto hercov ale ak sa tu chceme baviť o vernej hernej adaptácií tak by casting mal byť na úplne inej úrovni.O tom, čo predstaviteľka stvára na verejnosti a ako sa prezentuje radšej pomlčím, aj keď by sa mi to hodilo do recenzie.

Okrem pozmeneného príbehu a vedlajších udalostí z hry v seriály ma nepríjemne prekvapili aj celkom neštastne spravené kulisy, ktoré za prvé vôbec neprípominajú karantnénnu zónu a za druhé, vôbec nie je v seriály vykreslená atmosféra survivalizmu, strachu a beznádeji, ktorý v hre cítiť z každej strany.

Celé to pôsobí chaotickým dojmom, o hereckých výkonoch sa nebudem ďalej rozpisovať, na to je až príliš skoro, kedže som videl len prvú epizódu zatiaľ. Ale podľa úvodných predstavujúcich pasáží neveští seriál nič dobrého. Tess pôsobí ako nejaká stará herka po prechode bez akéhokoľvek charakteru alebo autority. Joel je taký nemastný neslaný, kde v jednej scéne sa tvári ako nejaký starostlivý tatino a v druhej na smrť päštami ubije sfetovaného vojaka fedry lebo si spomenul na pár rokov dozadu v retrospektíve, keď sa zachoval ako zbabelec. Celé to pôsobí rozporuplne a vôbec nie hodnoverne.

Ale netvrdím, že tam boli aj zlé pasáže, trebárs herecký výkon Marlene bolo celkom hodnoverný a dokonca sedel aj ksicht , postava a hlas, ako je to len možné. Je to priam nepochopiteľné. Celkom vtipná bola aj kratučká pasáž Joela s propagátorom svetlušiek kde ho Joel promptne pošle kade lahšie.

Na záver by som snáď už len s úsmevom na tváry poznamenal, že sa teším na ďalších osem epizód ktoré mi zo života každá ukroja takmer hodinu a pol a budem po nich len polemizovať o tom ako dokážu tvorcovia resp režisér túto „hodnovernú adaptáciu“ ešte viac sprizniť svojimi vyšinutými nápadmi. Teším sa hlavne na Billa a jeho bohovsky načechraným toupé a hlavne jeho priateľa, ktorému bude určite venovaná celá jedna epizóda.

Celé to jednej strane pôsobí také hekticky narýchlo pozliepané nesúvislé niečo čo sa ani nedá popísať. A na druhej strane sa to tak nesmierne tiahlo, že som stále kontroloval koľko minút do konca epizódy ešte ostáva. Tiahly, nudný, zdĺhavý, preexponovany klasický americký tupý seriál bez myšlienky alebo umu.

Prvú epizódu by som hodnotil 2/10 Jeden bod pre detské hlísty u babičky a druhý bod dostáva samotný casting seriálu, ktorý neironicky dokázal aspoň jednu postavu správne obsadiť.