Fish Fillets - Next Generation |
Určite to poznáte. Niektoré hry majú v sebe niečo, vďaka čomu sa k nim vždy po nejakom čase vrátite.
9.0
Určite to poznáte. Niektoré hry majú v sebe niečo, vďaka čomu sa k nim vždy po nejakom čase vrátite. Či už za to môže túžba opäť zakúsiť ich hrateľnosť, alebo snaha prekonať prekážky, ktoré ste v minulosti nezvládli, no teraz si trúfate to zmeniť, občas sa jednoducho vkradnú do mysli a vy viete, že opätovnej inštalácii sa nevyhnete. Jeden z týchto titulov je pre mňa jednoznačne logická hra Fish Fillets od českého štúdia Altar Interactive. Hra je to poriadne stará, vyšla už v roku 1997. Za tú dobu stihla naozaj mnohé - stala sa z nej freewareovka, dostala pokračovanie, prežila zánik vlastného štúdia a v neposlednom rade dala vzniknúť verzii Next Generation, ktorá predstavuje open source podobu celého projektu. Keďže som nedávno dostal chuť ponamáhať trochu svoje mozgové závity, pričom ma tiež prepadla istá dávka nostalgie, siahnuť po Fish Fillets bolo logickou voľbou. A keď už je tu tá Next Generation, prečo ju nevyskúšať? Nasledujúca recenzia teda zachytáva moje doterajšie skúsenosti s najaktuálnejšou formou tejto klasiky. Napriek pokročilému veku má totiž stále čo ponúknuť.
Čo možno niekoho pri logickej hre prekvapí, je prítomnosť príbehu. Síce nejde o žiadny prepracovaný román, ale má svoje kúzlo. Hráte za dvoch rybacích agentov, ktorým na ich podmorský domček spadne havarované UFO. Podobnosť so slávnym seriálom Akty X si všimnete rýchlo a rozhodne nie je náhodná. Rybičky sú vlastne tiež pár muž a žena, čo má vplyv aj na samotnú hrateľnosť. Príbeh však u mimozemskej vesmírnej lodi zďaleka nekončí. Organizácia FDTO (Fakt Děsně Tajná Organizace), pre ktorú obaja pracujú, v žiadnom prípade netrochári. Okrem získania plánov medzihviezdneho pohonu, dostanú za úlohu pohnúť aj so starými nevyriešenými prípadmi. Majú zistiť dôvod potopenia Atlantídy, odhaliť tajomstvo Bermudského trojuholníka, nájsť poklad kapitána Silvera či počítač zločineckej organizácie, chytiť telepatickú korálovú korytnačku na úteku z väzenia a preveriť situáciu ohľadom istej jadrovej elektrárne (kto by nepoznal pána Burnsa), ktorá sa nelegálne zbavuje odpadu hádzaním do oceánu. A len tak mimochodom, rybky by nemali zabudnúť nájsť svätý grál. Celý dej je nielen príjemne absurdný, ale predovšetkým funguje ako dobrý motivátor, pretože naozaj chcete vedieť, čo autori prichystali na konci každej dejovej linky. Nuž a ako tam dospejete? Zdanlivo jednoducho. Riešite miestnosti, z ktorých musíte uniknúť s oboma rybkami. Tým si otvárate ďalšie levely a postupujete po mapke, ktorá sa čoskoro začína vetviť podľa jednotlivých úloh.
Pravidlá sú veľmi jednoduché. Rybkami hýbete s rôznymi predmetmi v miestnosti, aby ste si uvoľnili cestu k východu. Z každého levelu musia vždy vyviaznuť obe rybičky. Treba však brať ohľad na zopár základných mechaník. Agenti na seba nemôžu predmety zhadzovať, ani si ich posúvať priamo po chrbtoch, inak umierajú a vás čaká reštart. Ako som spomínal vyššie, svoju úlohu zohráva tiež pohlavie rybiek. Agentka je malá, takže dokáže preniknúť do rôznych škár, kam sa veľký agent jednoducho nezmestí. Na druhú stranu však nedokáže manipulovať s ťažkými kovovými predmetmi, takže pri nich nájde uplatnenie zase silný agent. A to je v podstate všetko, čo potrebujete vedieť. Celé pravidlá vám hra dokáže predstaviť počas krátkej briefingovej miestnosti, hneď po samodeštrukčnom kufríku s misiami, preto naozaj nehrozí, že by ste nebodaj tápali v tom, ako máte Fish Fillets hrať.
Čo však už jednoduché nie je, sú samotné miestnosti. Počiatočné levely ešte príliš nepotrápia, no rýchlo začína prituhovať. Nie nadarmo túto hru prešlo len zopár hráčov a v dobe vydania dokonca prebiehala súťaž o to, kto ju ako prvý dohrá, pričom hlavnou cenou bol vtedy výkonný počítač. Ani mne sa ju zatiaľ nepodarilo prejsť, čo je jeden z dôvodov, prečo sa k nej po čase zvyknem vraciať. Avšak ten pocit, keď konečne pokoríte náročnú miestnosť, stojí za všetko trápenie. Vzhľadom na to, že som pri každom návrate k hre postúpil zase o kúsok ďalej si myslím, že skúšať Fish Fillets dohrať má určite svoj zmysel. V prípade pretrvávajúcich nezdarov však odporúčam dať si na nejaký čas pauzu a vrátiť sa neskôr s čistou hlavou. Pri lúskaní logických problémov asi neexistuje lepšia rada. Zároveň to robí z Fish Fillets ideálnu hru na občasné hranie. Taktiež pomáha množstvo misií od FDTO. Máte problém prejsť určitý level? Nevadí, vďaka viacerým príbehovým líniám ich máte otvorených hneď niekoľko, takže mozog môžete potrápiť v inom. Príjemná je tiež možnosť ukladať vlastný postup v rámci miestnosti. Ak ste teda presvedčení, že časť riešenia máte správne, jednoducho hru uložíte a po reštarte úrovne jednoducho načítate daný postup a nemusíte zdĺhavo opakovať celú procedúru. Má to ale určité muchy. Quicksave je len jeden, preto pri skúšaní potenciálnych riešení vždy hrozí, že si prepíšete dobrý postup zlým a musíte začať od začiatku. Rovnako umiestnenie quicksave a quickload kláves na F2 a F3 z hľadiska možnej zámeny nepovažujem za najšťastnejšie. Taktiež by som veľmi privítal nejaké tlačítko na vrátenie ťahov, ktoré by umožnilo napraviť chyby a zároveň ušetrilo veľa času. Nič také však vo Fish Fillets nenájdete.
Pokiaľ ide o technickú stránku, hra skrátka svoj pokročilý vek nezaprie. Vďaka kreslenej grafike ale podľa mňa vyzerá celkom pekne aj dnes. Alebo aspoň pozerateľne. Rybičky sú profesionálne nadabované a v miestnostiach hovoria rôzne hlášky, čo je príjemné spestrenie. Taktiež neváhajú prelamovať štvrtú stenu, napríklad keď tuho rozmýšľate a s agentmi dlhšie nehýbete. Ako keby ste aj sami najlepšie nevedeli, že ste ich ešte nedostali von. Po čase sa samozrejme repliky v rámci miestnosti začnú opakovať a stávať trochu otravné, ale nejde o nič prehnane iritujúce. Hudba trpí podobným problémom, v podstate je však celkom atmosférická a k jednotlivým levelom sa hodí. Navyše repetitívnosť pramení z náročnosti miestností, preto nemusí byť úplne férové kritizovať za ňu zvukovú stránku. Aj najlepšia muzika či hlášky by sa opočúvali, keby ste ich počúvali tak dlho, ako trvá rozlúsknuť náročnú úroveň. Je však pravda, že soundtrack rozhodne nepatrí medzi tie, ktoré by obstáli pri samostatnom počúvaní. Jednotlivé úrovne sú tematicky naozaj pestré, takže nuda v tomto smere nehrozí. Čakajú na vás rozličné podmorské lokality od potopeného mesta, cez rôzne vraky plavidiel, korálové útesy a nájdete tu aj také chuťovky, ako level inšpirovaný druhým Warcraftom. Medzi silné stránky hry teda patrí tiež skutočnosť, že vo vás jednoducho dokáže vyvolať zvedavosť, čo všetko si autori prichystali do ďalších úrovní. Trochu rušivo môže pre niekoho pôsobiť beh hry výhradne v okne. Predpokladám však, že za to môže rôzny tvar a veľkosť levelov. Tvorcovia zrejme usúdili, že to tak bude vyzerať lepšie, než keby stále dopĺňali chýbajúci priestor nejakým pozadím.
A čo teda prináša spomínaná Next Generation verzia? Z môjho pohľadu ide hlavne o jednoduchý prístup k prejdeným levelom či uloženým hrám, ktoré si tak môžete ľahko zálohovať. Ak teda niekedy hru odinštalujete, no po čase na ňu opäť dostanete chuť, stačí nahodiť zálohované priečinky solved a saves a nemusíte všetko prechádzať odznova. Nič podobné myslím v pôvodnej verzii urobiť nešlo, alebo to aspoň nebolo také bezproblémové. Ďalej prináša do hernej mapky celú novú vetvu, tvorenú desiatimi miestnosťami od komunity. Tie sú dokonca plne nadabované, hoci nie pôvodnými hercami, tak je to trochu nezvyk. Na druhú stranu, darovaným úrovniam na zuby nepozeraj. Taktiež k prejdeným miestnostiam pridáva informáciu o najlepšom skóre autorov Next Generation. Pôvodná hra totiž u prejdených levelov neumožňovala len znovu si ich zahrať či prehrať vaše riešenie, ale tiež ukazovala počet ťahov, ktoré ste naň potrebovali. Kto teda chcel, mohol sa posnažiť zvládnuť úroveň ešte lepšie. S prítomnosťou referenčného skóre je však motivácia skúsiť to naozaj určite vyššia. V každom prípade, nič pre mňa. Osobne som rád, keď prejdem level a podobné zábavky prenechám schopnejším. Čo mi však v modernejšej verzii trochu chýba, je bočné okienko s ovládaním, ktoré originál zobrazoval. Fungovalo ako užitočná pripomienka, pričom bolo možné hru ovládať aj klikaním na jeho prvky. Bez neho som napríklad musel googliť, že miestnosť rýchlo reštartujem klávesou backspace. Next Generation ďalej odstraňuje úvodné logo Altaru s introm, čo je z dlhodobého hľadiska dobrý krok, hoci aspoň pri prvom spustení by bolo úctivejšie ich tam ponechať. Intro naštastie viete spustiť priamo z herného plánika, takže o nič dôležité neprídete. Nuž a posledná výhoda Next Generation? Ako open source projekt beží aj pod inými systémami než Windows.
Ako to uzavrieť? Fish Fillets napriek svojmu veku patrí medzi najlepšie logické hry, aké som kedy hral. Vlastne si myslím, že ho v mojich očiach môže prekonať len druhý diel, ktorý si taktiež plánujem niekedy zahrať (dá sa kúpiť na Steame, ja však preferujem GOG). Vyšiel v roku 2007, takže z pohľadu moderného hráča ide určite o prístupnejší titul, no jednotka má stále svoje čaro. Verzia Next Generation navyše prináša pár príjemných vylepšení, predovšetkým čo sa týka manipulácie so súbormi prejdených miestností, ktoré teraz možno jednoducho zálohovať. Ak aj vy máte chuť poriadne si potrápiť mozgové závity, odkaz na stiahnutie Fish Fillets - Next Generation, nájdete pod nasledujúcim linkom:
