Recenzia siedmej epizódy seriálu The Last of Us s názvom Left Behind

Týždeň prešiel a opäť tu máme ďalší diel velkolepého seriálu Last Of Us, v poradí siedmy diel nesie názov Left Behind. Ako sa už názvu epizódy dá vyčítať, diel sa bude zaoberať udalosťami z hry. Ale po predošlých skúsenostiach so seriálom na náš asi čaká jedna nemilá zmena alebo prekvapenie v scénari.

Tak ako som predpokladal, seriál začína hneď po udalostiach z predošlej epizódy ale tentokrát sa veci odohrajú troška ináč ako v hre, zas a znova, veď prečo nie. Joel je stále pri plnom vedomí  a odoženie ellie od seba. V prestrihu sa dostávame do fedra školy, kde Ellie chodila a kde sa pomerne často dostávala podľa komiksovej predlohy do konfliktov so spolužiakmi a tak to je aj v tejto epizóde.

Zatiaľ sa diel nesie viacmenej v duchu hernej predlohy, až do chvíle keď narazia na mŕtveho infikovaného, ktorý sa záhadne prepadne pod podlahu úplne bez príčiny...Ak opomeniem fakt, že aj kasting na Riley je totálne otrasný tak ako pri majoritnej väčšine postáv, ale to je u tohto seriálu taký nízky štandard, že ma to ani neudivuje. Riley budem odteraz hovoriť Marcus Rashford, teda bejzbolka, lebo sa na futbalistu nesmierne podobá.

Po kratučkej parkour pasáži, ktorá obsahovala preskakovanie po strechách budov tak hlasito ako sa len dalo, veď karanténnu zónu nikto nehliadkuje, všakže. Ale to je jedno bejzbolka je momentálne vo forme a strieľa jeden gól za druhým a je haluz, že si popri tom dokázala odskočiť zahrať si v jednej epizóde The last of us. Ale srandičky bokom, celá táto pasáž doposiaľ je pomerne nezáživná, ubehlo cca 25 minút z epizódy a v podstate sa zase nič podstatné, dôležité, zaujímavé, zábavné alebo akčné neudialo. Ďalšia nudná tiahla epizóda.

Jediné čo epizódu ako tak zachraňuje je podmanivá inštrumentálna hudba z hry od Gustava Santaollalu. Nebudem klamať, na túto epizódu som sa aj celkom tešil, kedže udalosti v left behind DLC boli z polovice dosť akčné, no bohužial celá táto rovnomenná seriálová epizóda sa venuje len a len ellie a riley a ich návšteve obchodného domu. Obrovské sklamanie a opäť , zas a znova nevyužitý potenciál. No po predošlých epizódach ma to už ani neprekvapuje.

Mám z tejto epizódy veľmi rozporuplné pocity. Na jednej strane sa tento diel asi najviac priblížil hernej predlohe, no na strane druhej je to jedna tiahla, nudná epizóda bez akéhokoľvek vzrušenia, akcie alebo nejakého pocitu nebezpečia z okolitého sveta plného infikovaných. Určite to nie je tak zlé ako tretí diel o chupatých mackoch a ich deviatných sexuálnych radovánkach a pestovaní jahôdok, ale má to svoje podobnosti.

Ubehla takmer trištvrte hodina z epizódy, ktorá má 55 minút a okrem jedného infikovaného, ktorý sa práve prebudil z dlhého šlofíka, kde doslova zapustil korene sme sa stále nedočkali jednej jedinej konfrontácie aj napriek tomu, že sa dej odohráva mimo karanténnej zóny.

Tak 8 minút pred záverečnými titulkami prišla konečne tá dlho očakávaná priateľská pusa na rozlúčku a opäť túto romantickú chvíľku musel narušiť nejakí otravní infikovaní. Nevadí, ellie je pokúsaná rovnako ako bejzbolka rašford a tak nám konči romanca o dvoch kamoškách ktoré si zašantili posledný krát v živote.

Jeden z najslabších dielov seriálu aj keď sa paradoxne držal asi najviac hernej predlohy. Ale za to všetko môže absencia akejkoľvek akcie alebo napätia, ktorého je v hre hojne. Za mňa 3/10