Lorelai

Lorelai je záverečným dielom voľne previazanej adventúrnej trilógie Devil Came Through Here od jednočlenného štúdia Harvester Games. Ide o nezameniteľnú sériu psychologických hororov, do ktorej spadajú ešte tituly Downfall: Redux a The Cat Lady. Keďže sa mi obe predošlé hry veľmi páčili a na The Cat Lady som sem pár rokov dozadu napísal recenziu, bola by škoda nenapísať niečo tiež k poslednému dielu. Tobôž, keď nedávno nezávisle od seba nastali dve situácie - v mojom poradovníku hier, ktoré čakajú na zahranie, došiel rad práve na Lorelai a zároveň sa ako súčasť jarného výpredaja na GOGu Lorelai objavila zadarmo v rozdávačke. Je teda možné, že si ju množstvo hráčov uchmatlo, ale ako už pri podobných príležitostiach býva zvykom, reálne hranie odložili na neurčito. Nasledujúcou recenziou tak chcem na tento nenápadný titul upriamiť pozornosť, pretože si podľa mňa zaslúži viac, ako len trčať zabudnutý kdesi v temných kútoch vašej knižnice.

Ono titulné slovo Lorelai je meno hlavnej hrdinky. Hra začína tým, ako v hustom daždi vystupuje z taxíku. Za sebou má prvý deň v novej práci a pred sebou bytovku, do ktorej sa vracia len veľmi nerada. Čoskoro zistíte prečo. Lorelai žije v disfunkčnej rodine, pričom za väčšinu problémov môže jej násilnícky a alkoholický otčim John, ktorý žije s jej matkou po smrti Lorelainho otca. Tento deň však bol niečim zvláštny. Nová klientka v domove pre seniorov, kde Lorelai pracuje, jej povedala, že dnes v noci zomrie. Snáď neprezradím priveľa keď poviem, že sa tak aj naozaj stane, čím na scénu prichádza tajomná kráľovná červov. Táto postava prepája celú adventúrnu trilógiu a podobne ako v The Cat Lady ponúkne hrdinke šancu vrátiť sa späť do života, no bude to mať svoju cenu. Lorelai však odhodlanie rozhodne nechýba, obzvlášť keď môže raz a navždy vyrovnať účty s parazitom Johnom.

Pokiaľ už máte s niektorou hrou od Harvester Games skúsenosti, viete presne do čoho idete. Nejde o klasickú point & click adventúru, postavu ovládate priamo pomocou smerových kláves a pohybujete sa v dvojrozmernom priestore. Vďaka tomu odpadá akékoľvek hľadanie aktívnych miest, keďže takto ich nemáte ako minúť. Hádaniek tu nájdete minimum a sú veľmi jednoduché, dokonca aj v porovnaní s predchádzajúcimi dielmi série. Hoci to zarytým adventuristom môže prekážať, osobne to za problém nepovažujem, nakoľko v tejto forme príliš nenarúšajú pocit prirodzených situácií, ani tempo plynutia príbehu. Lorelai naozaj nie je ten typ hry, kde by sa hodili nejaké divoké kombinácie v inventári. Príjemné je, že niekedy dostanete možnosť vykonať rozhodnutie alebo interakciu, ktorú si nemusíte uvedomiť, následkom čoho ovplyvníte vývoj príbehu, či dospejete k jednému z viacerých koncov. Príbeh a veci s ním súvisiace sú nepochybne hlavnou devízou hry. Opäť môžete očakávať kvalitne napísané dialógy a uveriteľné postavy, pričom relatívne civilný pocit pri hraní narúšajú zväčša len hororové pasáže v posmrtnom svete (a násilné scény v tom skutočnom). Oproti značne karikatúrnym parazitom z The Cat Lady pôsobí uveriteľnejšie aj antagonista John, stále sa však jedná o tak odpornú postavu, že ho budete úprimne nenávidieť. V súvislosti s ním tak zostáva najviac prehnaná jeho schopnosť rozdýchať pozoruhodne širokú škálu nepriaznivých situácií. Bez toho by však nebol kvalitným záporákom, ani by nám neostalo dosť priestoru pre samotné hranie.

Príjemne ma prekvapila prítomnosť českého prekladu vo forme tituliek, ktorý je navyše naozaj podarený a predovšetkým znie veľmi prirodzene. Nenatrafil som snáď na žiadne kostrbaté formulácie a s výnimkou asi dvoch maličkostí ani na nesprávne preložené významy. Zopár chybičiek vo forme preklepov či občasných skrátených viet oproti anglickému dabingu by sa síce našlo, ale celkovo považujem preklad Lorelai za kvalitne odvedenú prácu. Podľa záverečných tituliek za ním stoja len dve prekladateľky, pravdepodobne z komunity okolo tejto adventúrnej série. Rozhodne im patrí vďaka za to, že pomohli sprostredkovať zážitok z hry aj hráčom, ktorí dostatočne neovládajú angličtinu. Vzhľadom na absenciu prekladu u predchádzajúcich dielov si síce neužijú celú sériu, ale znalosť predchodcov nie je pre pochopenie Lorelai vôbec nutná. Ak aj zo série vlastníte len túto jednu hru, napríklad vďaka spomínanej rozdávačke na GOGu, unikne vám len jedno cameo a zopár miest, ktoré ste mali možnosť vidieť už v predchodcoch. Keď sa po nich rozhodnete siahnuť tiež, myslím že si prepojenia rýchlo všimnete a pousmejete sa aj spätne.

Štýlová grafika v sebe kombinuje trojrozmerné pozadia s dvojrozmernými kreslenými postavami. Animácie jednotlivých charakterov sú pekne prepracované a dočkáte sa aj niekoľkých vizuálne nápaditých scénok, občas dokonca šikovne prepojených s hrateľnosťou. Pokiaľ ide o grafickú stránku, Lorelai vyzerá asi najlepšie z celej trilógie. Zvuky nezaostávajú a v spolupráci so strihom niekedy dokážu aj vystrašiť. Ide však skôr o klasické ľakačky, hra samotná nie je skutočne strašidelná, iba disponuje pochmúrnou atmosférou. Dabing považujem tiež za podarený, predovšetkým predstaviteľka hlavnej hrdinky podala skutočne presvedčivý výkon (a ak nejde len o zhodu mien, stojí aj za titulnou piesňou). Rovnako musím pochváliť výbornú hudbu. Sprievodný podkres znie veľmi dobre, zaznieva v správnych chvíľach, vhodne podporuje atmosféru a nepôsobí rušivo. Taktiež spomínaná hlavná téma dokáže ihneď upútať. Jedná sa o pesničku Blood Filled Tears od Maisy Kay a hoci hrá len v menu, jednoducho som si ju musel vypočuť do konca ešte predtým, než som vôbec spustil hru.

Čo naopak prekvapí nemilým spôsobom, sú pomerne vysoké hardvérové nároky. Vzhľadom na celkovú podobu hry na mňa pôsobia naozaj neopodstatnene. Je síce pravda, že môj notebook už má nejaký ten rok služby za sebou, ale ak raz dokáže rozhýbať napríklad Zaklínača 3 nad 60 snímkov za sekundu (aj keď pri nižších detailoch), viditeľné skákanie snímkovania pri hre, kde môžete chodiť len do dvoch smerov, považujem za značne bizarné. Podľa môjho chvíľkového oťukávania to našťastie nie je problém všetkých herných lokalít, ale akonáhle sú na scéne nejaké efekty ako dážď či hmla, framerate citeľne klesá. No a keďže hneď prvá obrazovka je upršaná ulica, okamžite to udrie do očí. Na druhú stranu ale máte rýchlo poruke miesto, kde si môžete otestovať výkon pri jednotlivých nastaveniach. Nie, že by bolo veľmi čo nastavovať, nakoľko možnosti sú osekané na minimum. V podstate máte na výber len rozlíšenie a súhrnné nastavenie kvality v niekoľkých stupňoch. Nakoniec som zakotvil v spodnej polovici stupnice, pretože u vyšších úrovní problém so snímkovaním pretrvával a nepostrehol som medzi nimi nejaké výraznejšie rozdiely. Optimalizácia zrejme nebude silnou stránkou Lorelai. Hra však napriek tomu vyzerala prijateľne, takže vo výsledku to nedopadlo zas tak tragicky. Nepotešili ma ani bugy, na ktoré som po dohraní narazil pri načítaní starších pozícií. Vysvitlo totiž, že v miestnosti s naskriptovaným spustením rozhovoru sa nezobrazovala druhá postava, hoci konverzácia normálne fungovala. Môj zámer urobiť screenshot do recenzie tak nevyšiel, no aby toho nebolo málo, zmizla vtedy aj možnosť manuálneho ukladania. Dokonca bolo nutné hru niekoľkokrát reštartovať, kým opäť nabehla. Našťastie je tu pomerne častý autosave. Nakoniec som zaznamenal ešte jeden menší problém. Zvuková stopa niekedy končila trochu skôr ako by mala a repliky postáv tak zneli useknuto. Tento jav sa však nevyskytoval konzistentne, ani prehnane často.

Napriek spomínaným neduhom predovšetkým technického charakteru, je Lorelai stále výbornou hrou. Síce už neprekvapí tak, ako to dokázala The Cat Lady a ani nedosahuje jej kvalít, no nemá k tomu ďaleko. Predstavuje dôstojné zavŕšenie jedinečnej trilógie, pri ktorom si dosýta užijete hutnú atmosféru. Hra taktiež nie je ani veľmi dlhá, pritom vôbec nevzbudzuje pocit, že by jej niečo chýbalo. Pôsobí skrátka akurátne. Pokiaľ sa teda nebojíte pochmúrnych príbehov, nie je dôvod váhať. Po Lorelai môžete smelo siahnuť.