Toy Story 2: Buzz Lightyear to the Rescue!

          Nájde sa na svete niekto, kto by sa mohol „pýšiť“ nevedomosťou o prvom filme celom vytvorenom na PC? Dúfam, že nie pretože inak by som ihneď poslal pápežovi rozhorčený list, v ktorom by som sa snažil „uzákoniť“ túto nevedomosť ako smrteľný hriech. Dvojica kovboj Woody a vesmírny šerif Buzz Rakeťák sú v dnešnej dobe už uznávaným kultom a vážne by som sa čudoval, keby niekto taký existoval.

          V roku 1995 nám dal režisér John Lasseter dar. Dar v podobe úžasného filmu, ktorý zbúral hranice filmových žánrov. Dar, u ktorého sa zdalo že ho len sťažka niekto niekedy prekoná. Dar, ktorý robí radosť ľudom na svete už celých 16 rokov. Prvý Toy Story oplýval (na svoj rok) dokonalou počítačovou animáciou, ktorá ale neurazí ani dnes, úžasnými postavičkami, a hlavne úžasnou aurou dobra a lásky, s ktorou bol točený. John Lasseter musí byť fakt dobrý človek a  mať dobré srdiečko, keď bol schopný natočiť niečo tak krásne. Film bodoval po celom svete u divákov aj kritikov a tým sa pripravila pôda pre pokračovanie. Načo chodiť okolo horúcej kaše, Toy Story 2 svojho staršieho brata prekonal prakticky vo všetkom. Prišiel na svet v roku 1999 a okamžite si získal srdcia divákov po celom svete. Film prakticky nemá chybu. Je to dokonalý mix animovaného filmu, komédie, paródie, drámy, lovestory a divokej akcie. Zaslúžene sa o ňom hovorí ako o najlepšom animáku všetkých čias a ja osobne sa k tomuto názoru prikláňam, i keď paradoxne mám radšej prvú časť.

          S filmom bola v roku 1999 vypustená do sveta aj hra s rovnomenným názvom a podtitulom Buzz Lightyear to the Rescue. Dej hry nielenže viac-menej kopíruje dej filmu, ale pridáva do tohto univerza aj niekoľko vlastných vecí, ako napríklad rôznych bossov od plechového robota až po hnusný zelený sliz, ďalej rôzne technické vylepšováky ako raketové topánky, či vystreľovací hák. Hráč sa zhostí úlohy (ako inak) Buzza Rakeťáka, ktorý sa vydal so svojimi priateľmi zachrániť svojho priateľa Woodyho. Buzz je jediná hrateľná postava, ktorú môžte plne ovládať v krásnom farebnom 3D svete (obrázky sú navôkol) ako sa vám zapáči. Hlavný hrdina dokáže chodiť, behať, skákať, dvojito skákať, plávať, točiť sa ako tornádo, strieľať za stoja (prekvapivý FPS pohľad), strieľať počas behu (taký Chris to v Resident Evil 5 nedokáže :P), pripučiť nepriateľa, šplhať, loziť, hláškovať ako diví, točiť sa na hrazde, ..uff to by malo byť snáď všetko.

          Hra obsahuje celkovo 15 úrovní, ktoré sú skvelo navrhnuté a je vidno, že si na tom vývojári dali záležať. Prvý level začína logicky v Andyho dome (jednoznačne najlepší level celej hry) a končí ako inak na letisku, ktorému dominuje obrovské pohybujúce sa lietadlo. Okrem týchto dvoch spomenutých vás hra zavedie do záhrad domov, špinavých a upršaných mestských ulíc, známeho nákupného strediska a taktiež do mrakodrapu kde žije Al. Každý level obsahuje 5 úloh, za ktoré dostanete tokeny. Tie sú potrebné pre postup do ďalších levelov. Teda takto, aby ste si otvorili cestu do nasledujúceho kola, tak vám stačí splniť hocijakú jednu dostupnú úlohu. Zaň dostanete token a tým pádom sa vám sprístupni ďalšia časť hry. Čo sa týka jednotlivých úloh, tu nastáva prvé sklamanie. V každom leveli sa dá prakticky robiť len to isté. Prasaťu máte priniesť 50 mincí, v preteku musíte poraziť autíčko alebo nejakú inú hračku, nájsť 5 stratených vojačikov, kačičky alebo inú podobnú háveď, nájsť ukrytý token a nakoniec poraziť minibossa. Plnenie týchto úloh sa vám budú snažiť znepríjemňovať rôzne debilné hračky ako lietadielka vylietavajúce z krabice, rôzne skákajúce loptičky, blbí modrí roboti páliaci po vás lejzre a podobne. Inak je to  prakticky všetko. V niektorých kolách musíte Pánu Brambúrkovi pohľadať nejakú časť z jeho tela, ktorá sa mu stratila. On vás za to odmení vylepšovákom ako, už v úvode spomínanom, hákom pomocou ktorého sa dostanete na vyšie položené miesta, raketové či antigravitačné topánky, atď. Bez tých vylepšení nemáte šancu dostať všetky tokeny, pretože na niektoré miesta a podlažia sa dostanete len pomocou nich. Toto hre veľmi chválim, pretože dáva falošný pocit nelineárnosti. Napríklad si zoberte druhý level, kde aby ste získali token, musíte pretekať s autíčkom a prísť do cieľa prvý. To ale hneď nejde, pretože to hnusné auto je rýchle ako diabol. Až v približne 10tom kole sa vám sprístupnia raketové topánky, vďaka ktorým tento pekelný stroj už poľahky porazíte. Hoci vyzerá nevinne, verte mi, to auto je skutočný SATAN. Medzi už otvorenými levelmi sa môžte ľubovoľne pohybovať a to prostredníctvom krásnej, akoby ručne kreslenej mapy, ktorá je jednoznačne jedno z najlepších miest, ktoré v hre uvidíte. Niektoré úrovne sú čisto súboje s bossmi. V nich nezbierate nič, pretože tam máte len jedinú úlohu, a to nakopať zlosynovi zadok. Či už ide o zlé žlté lietadielko, odporný zelený sliz, dedka „zlatokopa“ zabijáka, či samotného Zorga, vždy ide len o to troška poskákať okolo bossa a napáliť doň toľko červeného lasera (ehm promiňte, je to len žárovečka co bliká) koľko sa vám dá, a znova skákať okolo neho. Túto procedúru zopakujte 3 až 5 krát a ani sa nenazdáte a už voňajú fialky odspodu. Tu hra mohla jednoznačne dosiahnuť viac, pretože je to ľahké až stydne krev. Rozčarovanie ale vyvažuje krátka ukážka z filmu, ktorá sa vám sprístupní, po tom čo porazíte nejakého toho bossa. Je to veľmi príjemný bonus, ktorý si môžte navyše z hlavného menu púšťať dokola až skonania sveta, poprípade do dňa 21. 12 .2012. Suma sumárum, hrateľnosť je síce zaujímavá, ale s pribúdajúcimi levelmi až nekriticky repetitívna.

          Technicky je hra, vzhľadom na svoj rok výroby, na vyspelej úrovni. Úrovne obsahujú pekné 3D plastické modely, sú veselé a farebné a skvelo nadizajnované. Navyše každému levelu dominuje, jemu charakteristická vec. Aby som bol konkrétnejší, na stavenisku je to obrovská kostra budovy, v mrakodrape je to zase výťahová šachta, a napríklad na letisku je to pohybujúce sa  lietadlo.

          Jednoznačne najlepším prvkom tejto hry je hudba. Musím na plné ústa povedať, že je bohovská. Niektoré pasáže vám budú dokonca pripomínať džezové postupy, pri iných si budete veselo pospevovať či popískavať. Samozrejmosťou sú situácie, kedy sa budete pristihovať pri tom, že sa sústredite oveľa viac na podupávanie si do rytmu hudby, ako na samotné hranie. Klobúk dole pred skladateľom. Hudba je veselá, dynamická, má svoju charizmu a je prakticky neopočúvateľná.

          Čo povedať na záver. Hra má svoje chyby, vďaka ktorým sa pripravila o oveľa vyššie hodnotenie. Ak to zoberieme z pohľadu hry podľa filmu, vyjde nám jednoznačne to lepšie, čo kedy vyšlo. Ak sa na to ale pozrieme z pohľadu plošinovky ako takej, na Playstation sa nájde omnoho lepších kúskov, a takto nám Toy Story 2 vychádza len ako ľahký nadpriemer. Keby sa vývojari viac sústredili na rozmanitosť misií, a viac sa sústredili na dej filmu (úplná ignorácia Ala je trestuhodná!) tak by nám vyšiel jednoznačne plošinovkový hit. Takto sa nám do našich sivých krabíc dostáva len ľahko nadpriemerná hra.

Ďakujem za prečítanie;)

P.S (pre neznalých): Al je fanatický zberateľ hračiek, ktorý uniesol Woodyho.