Tomb Raider: The Angel of Darkness

Werner Von Croy, dlhoročný priateľ a učiteľ Lary Croft, bol záhadne zavraždený a podozrenie padá na osobu, ktorá sa v čase vraždy nachádzala na mieste činu a pár sekúnd pred tou udalosťou sa s obeťou v určitých veciach nezhodla – samotnú Laru. Od toho sa odvíja celý príbeh a tvorí to celý základný pilier hry Tomb Raider: The Angel Of Darkness.
Ak ste čakali starú dobrú "tombraiderovku", vedzte, že si na svoje neprídete. V AoD tento štýl takmer úplne vyprchá a nahradí ho nový s úplne novými prvkami (interakcia s prostredím, druhý hrateľný charakter a podobne). Tvorcovia hry túto zmenu vyzdvihovali a podľa všetkého predpokladali, že zožne veľký úspech, no opak bol pravdou. Predajné čísla sú síce vysoké, ale hodnotenia recenzií a i tých, ktorí sa rozhodli cez hru "prehrýzť", ukazujú úplne iné hodnoty. Nebudeme si nič nahovárať ani prižmurovať obe oči – AoD je svojím spôsobom prepadákom a pôvodné zámery tvorcov nesplnil určite ani do polovice, keď si zoberieme, že to mala byť pôvodne trilógia. Nebola a ani nebude.

V hre sa stávajú dejiskom všetkých udalostí dve miesta a ich priľahlé oblasti – francúzsky Paríž a hlavné mesto našich susedov – Praha, konkrétne jej časť Strahov. Medzi novinky patrí už spomínaná interakcia s prostredím najmä prostredníctvom dialógov s postavami, ktoré stretnete počas svojej cesty a na ktorých môže a často aj záleží ďalší vývoj príbehu. Ak napríklad zvolíte o niečo neprívetivejší spôsob odpovede u bossa parížskeho podsvetia (na ktorého mimochodom narazíte v hre ešte párkrát aj neskôr), vytiahne zbraň a je po vás (tu je dobré všimnúť si zaujímavý fakt, a síce že Lare v tej chvíli asi prestanú fungovať nohy, čo je obzvlášť pozoruhodné, lebo inokedy z podobných situácií vždy vyviazne bez škrabanca). Vlastne vo väčšine prípadov si môžete vybrať medzi možnosťou milou a trpezlivou a tou neprívetivou, občas až neslušnou či ironickou (aby sme do prípadu vniesli trochu tej mystiky – práve táto "zlá" Lara má symbolizovať dozvuky nedávnych udalostí v Egypte, kde všetko vyzeralo na to, že bola pochovaná zaživa – údajne sa po tom stala temnejšou). Takže ak máte tomu, kto sa k vám správa skutočne nepríjemne, chuť oplatiť to podobne nepeknou frázou, radím sa držať sa na uzde, lebo dotyčný môže veľmi ľahko stratiť trpezlivosť či chuť vám pomôcť.
Ďalšou novinkou je istý prvok RPG, konkrétne fakt, že na určité úkony musíte mať dostatočnú silu, ktorú naberiete najčastejšie odtlačením niečoho ťažkého alebo vykopnutím nejakých tých dvier, a až potom je Lara schopná napr. prerúčkovať istú vzdialenosť alebo otvoriť iné dvere. Môže sa stať aj taká vec, že cez úroveň dostanete bez nejakého toho "strenght upgrade", pričom vám vôbec nechýba a v ďalšom kole sa to ukáže ako životne dôležité. Nestáva sa to často, lebo väčšinou využiť treba všetky "zlepšovače" v úrovni, ale predsa by bolo dobré dávať si na to pozor.
Máme tu aj nový stealth mód, pri ktorom sa môžete napríklad pricapiť na stenu a vykúkať spoza rohu, no skutočne je to akoby len "na okrasu". Príjemné oživenie, ale úplne zbytočné.
Druhý hrateľný charakter sa ukáže v podobe istého Kurtisa Trenta, o ktorom sa neskôr dozvieme zopár zaujímavých faktov a s ktorým sa Lara neskôr v hre dohodne na spolupráci. Táto kooperácia prerastie až do skutočnosti, že s ním budete hrať v troch leveloch. Len je chudák tak trochu pomalý a nemotorný a zvuky, ktoré vydáva, pripomínajú viac primáta ako človeka (sorry, Kurtie ). Jeho odporcovia však majú dôvod na radosť – v jednom zo záverečných levelov nad jeho prežitím visí otáznik.
Mňa osobne potešila možnosť vybaviť si zopár záležitostí s protivníkmi ručne-stručne. Je síce pravda, že Larin repertoár úderov je obmedzený na nejaké štyri hlavné, no je to určite inovačný prvok a ak by sa na ňom popracovalo, nebolo by to na zahodenie.
Ako vždy som sa rozpísala, zaplnila mnoho riadkov nudnými rečami a pokojne a rada by som v tom pokračovala, takže to teraz radšej zhrniem – dejová línia AoD je skvelá, no s jej interpretáciou je to už o niečo horšie, ovládanie katastrofálne, hudba veľmi kvalitná, grafika pekná, temná Lara diskutabilná a väčšina nových prvkov zanedbateľná. Dávam jej 72 percent, pričom mám ale zvláštny pocit, že keby v názve hry nebolo slovné spojenie "Tomb Raider", bolo by to o dosť menej.