Final Fantasy VI

„Oh my hero,

so far away now.

Will I ever see your smile?

Love goes away,

like night into day.

Its just a fading dream.

Im the darkness,

youre the stars.

Our love is brighter than the sun.

For eternity,

for me there can be

only you, my chosen one.

Must I forget you?

Our solem promise?

Will autumn take the place of spring?

What shall I do?

Im lost without you.

Speak to me once more.

We must part now.

My life goes on,

but my heart wont give you up.

Ere I walk away,

let me hear you say,

I meant as much to you...

So gently,

you touched my heart.

I will be forever yours.

Come what may,

I wont age a day,

Ill wait for you always...“

Text tejto krásnej piesne vo svojej podstate vyjadruje celú nehu a oddanosť Final Fantasy 6. Zasiahne vás priamo do stredu srdca a okamžite jej podľahnete. Hironobu Sakaguchi vystrelil amorov šíp v podobe Final Fantasy 6 do sŕdc fanúšikov už v roku 1994 a ten šíp dokonca aj teraz brázdi po celej Zemi a hľadá srdcia, do ktorých by sa mohol zaryť. V roku 2002 sme sa konečne aj my, Európania, dočkali vydania tejto zlatej konzolovej RPG klasiky na pôvodný Playstation. Hlavnou hrdinkou je prvýkrát v tejto sérii žena. Volá sa Terra a na začiatku hry si vôbec nič nepamätá. To by nebolo ešte až také hrozné, kebyže jej schopnosti, vymykajúce sa priemeru obyčajného človeka, nevyužíval zlý cisár Gestahl a jeho trafený generál Kefka na získanie magických bytostí Esperov. Terra má veľmi zaujímavú minulosť, ktorú tu samozrejme nebudem prezrádzať, pretože by som vás pripravil o hlavné príbehové pointy a zvraty. Ale ako v každej Final Fantasy, tu predovšetkým ide o záchranu sveta a jej obyvateľov, no dôvody a presné ciele zlej strany si nechám pre seba, pretože odhaľovanie spletitého príbehu je jedným z poznávacích znamení týchto japonských adventúr. Postupom príbehu sa na vás nalepí až 14 postáv (z toho 2 sú tajné), čo je najväčší počet z celej histórie série. Každá z týchto postáv má svoju minulosť, svoju hrdosť, odhodlanie, cítenie a plány do budúcnosti. Je až zarážajúce ako sa pri tomto hojnom počte hrateľných postáv, ich rozdielnym povahám, rasám a minulostiam, podarilo režisérovi Yoshinori Kitasovi vytvoriť tak krásny a fungujúci príbeh, ktorý vás prevedie cez celé spektrum ľudských emócií a citov, od napätia, cez smiech prekrývaný slzami, cez dojatie a s tým spojenými zimomriavkami na celom tele až po neskutočnú a neskrývanú eufóriu a nadšenie z rôznych situácií a scén v hre. Scén, ktoré vás rozosmejú, či prinútia vašim očkám vypudiť slzy je skutočne požehnane. Nikdy to ale neprekročí mieru vkusu, či nevkusu a hlavne vôbec to nevyzerá nasilu a trápne. Japonci sú v tomto machri, čo si budeme hovoriť. Nad všetkými scénami tu ale vyniká jedna, a tou je slávna Opera Scene. Hráčovi sa dostane šance zahrať sa na herca, a po hodinách ťažkého bojovania s príšerami, príde táto situácia ako vykúpenie. Táto scéna bola dokonca vyhlásená za jednu z najpamätnejších scén v histórií hier, a každý, kto ju niekedy zažil, tomu musí dať za pravdu. Aj keby som veľmi chcel, len sťažka by som dokázal slovami vyjadriť pravú podstatu tejto nádhery. Hráč si to musí precítiť sám a vtedy naplno pochopí kúzlu nielen tejto Final Fantasy, ale celej série a uvedomí si, že to je to presne to, čo ľudia na tejto sérii milujú. Keďže táto scéna funguje aj osamote, a nemá pohnútky vyzrádzať pointy, či príbehové nitky, dovolil som si ju pripojiť, aby ste si mohli čaro hudby skladateľa Nobuo Uematsa, spojenú s krásnym romantickým vyznaním vychutnať aj vy.

Ak si zoberieme sériu v rozmedzí častí 1-5, môžme povedať že šiesta časť je jednoznačne najdospelejšia (aj keď na tomto pomyselnom tróne by mohla sedieť aj 4ka). Charaktery hovoria a správajú sa ako dospelí ľudia. Nie sú to už len deti, hrajúce sa na hrdinov, sú to zrelé a životom ošľahané bytosti, ktorým nerobí problém otvorene hovoriť o láske, či smrti. Otvárajú sa tú ťažké témy ľudského bytia, a jej existencie. Prvýkrát sa tu objavuje problém tehotenstva a tak isto aj samovraždy. Tieto témy rozhodne nie sú pre malých capartov, aby sa o nich zamýšľali počas ich voľného času. Sú to priame psychologické úvahy, o ktorých majú niekedy problém hovoriť aj dospelí a ja „smekám klobouk“ pred tvorcami a ich odvahou.

Tak, ako príbehová časť, je podarená aj tá najdôležitejšia stránka, a tou je hrateľnosť. Každá postava má svoju pevne určenú triedu (zlodej, mág, bojovník, ale aj netradičné ako hazardný hráč, yeti, či maliar), čo určuje rôzne špeciálne schopnosti danej triedy, a rovnako aj zbroj a zbrane, ktoré jej môžte priradiť. Na druhej strane, čiernu bielu a podpornú mágiu môžu používať skoro všetci prostredníctvom spojenia s magickými bytosťami Espermi. Kúzla sú rôznorodé, známe a účinné. Navyše v každom boji môžte použiť aj daného Espera, s ktorým ste spojený, čo má v počiatku hry devastačné účinky. Tu hra ale mohla dosiahnuť viac, pretože s blížiacim sa koncom hry ich využitie a zmysel v boji klesá, keďže sami o sebe vás môžu naučiť kúzla, ktoré sú oveľa silnejšie než oni sami. Čo sa týka nových prvkov, objavil sa tu tzv. Relics systém. Sú to vlastne doplnky, ktoré môžte pridať postave a tie výrazne zvýšia rôzne štatistiky rôznych postáv. Sú to mocné predmety, ktoré vám môžu taktiež umožniť aj používanie dvoch zbraní naraz, odolnosť voči niektorým kúzlam, či schopnosť rýchlejšie behať po okolí. Asi najdôležitejšou inováciou je tzv. ATB (active time battle). Tento systém sa prvýkrát objavil v tejto hre a v rôznych modifikáciách zostal prakticky až dodnes. Spočíva v kompromise medzi ťahovým a real-time súbojom, čo bojom dodáva dramatickosti a potrebnú hĺbku. Final Fantasy 6 je hra nelineárna, obsahujúca dva obrovské svety, v ktorých máte kopu miest na preskúmavanie a zdokonaľovanie sa, napríklad aj v používaní Sabinovej techniky Blitz, ktorá spočíva v správnej kombinácií tlačidiel. A poviem vám, že kombinácie vyžadujúce stlačenie šípky do kriva, vám dá, bez poriadneho cviku, riadne zabrať. Hra oplýva originálnymi prvkami v hrateľnosti ako rozdelenie svojich postáv do viacerých skupiniek, pomocou ktorých máte obrániť nejaké miesto, pred hordami nepriateľov. Vtedy hra dostáva nádych real-time stratégie. Inokedy vám rozdelenie do skupín pomôže prekonať dungeon plný pascí, ktoré by ste s jednou skupinkou členov nikdy nezvládli. Všade je plno skrytých miest, ktoré čakajú len na vaše objavenie. Dostanete sa napríklad do začarovaného lesa, ktorému dominuje vlak plný duchov. Navštívite kopu miest ladených do steam-punkového štýlu, a vy si vtedy možno uvedomíte z čoho vychádzala slávna Final Fantasy 7. Postupom hry sa vám umožní navštíviť atrakcie ako Aukčný dom, či Koloseum. Aukčný dom prezrádza svoj účel už z názvu, a teda ide tu o kupovanie rôznych zaujímavých a hodnotných vecí za najvyššiu ponúknutú sumu peňazí zo všetkých ponúk. Koloseum je veľmi zaujímavé miesto, kde ponúknete do banku nejakú svoju cennú vec a keď vyhráte súboj, dostanete za ňu vec lepšiu, väčšinou rovnakého charakteru (meč za meč a podobne). Boj je jeden na jedného a vtip spočíva v tom, že svoju postavu ovládať nemôžte a je to všetko len na daných schopnostiach, ktoré postava momentálne má. Musím povedať že AI vašej postavy je v týchto súbojoch zväčša uspokojujúca.

Final Fantasy 6 je obecne považovaná za hru s najlepšou 2D grafikou. Síce ja to osobne až tak posúdiť neviem, ale grafika je tu rozhodne zaujímavá. Je detailná a zároveň presne vyjadrujúca atmosféru okolia. Prevládajú tú väčšinou pochmúrne odtiene, ktoré vo vás môžu vyvolať pocity skľúčenosti, zániku a beznádeje. Už len začiatok hry ukazujúce tri veľké roboty putujúce po rozľahlej fujavicou zasiahnutej zasneženej krajine počas úvodných tituliek vás dozaista zamrazí a pripraví na hru, kde pastelové krikľavé farby nemajú žiadnu šancu.

Samostatnou kapitolou je tu hudba. O Nobuo Uematsovi bolo už popísané veľa, no to, čo tu predvádza tento japonský génius vám vyrazí dych. Tento klenot opäť posúva hernú hudbu o nejaký kus vyššie. Jeho majstrovský cit na zachytenie emócií či smútku je fenomenálny a jeho obrovský talent sa tu ukazuje v plnej paráde.

Verdikt

Posledná hra Final Fantasy na konzolu SNES dopadla na jednotku s hviezdičkou. Úžasná a otvorená hra je jednoznačne najlepšou hrou starej série čítajúcej diely 1 až 6. Prekrásny a fascinujúci zážitok, ktorý nemá skoro žiadnu chybu, by mal skúsiť každý ktorému stará 2D grafika nerobí problém, a tak ani japonsky pojaté RPG. Hre je možné vytknúť slabší a pomalší rozjazd, postupne klesajúcu užitočnosť Esperov, či masívny výskyt náhodných súbojov, no inak je to čisto kryštalicky vybrúsený drahokam. Inu, o koľkých hrách z roku 1994 môžte povedať, že príbehovo aj hrateľnostne môžu konkurovať aj dnešným titulom? Že o žiadnej? Omyl, Final Fantasy 6 je toho dôkazom.

PS: Osobne by som chcel vedieť, či sa bude aj o takých 18 rokov rozprávať o dnešných „peckách“ ako Dragon Age či Fallout New Vegas. Úprimne? Pochybujem o tom.

Grafika 8

Hrateľnosť 9

Príbeh 10

Životnosť 10

Hudba 10

Originalita 10

Obtiažnosť stredná až mierne ťažká

Celkové hodnotenie

95%