Crysis II

Každá zo súčasných platforiem má svoju FPS, vlajkovú loď ( niektoré plťku ), ktorou sa fans hrdo bijú do pŕs a vyhlasujú, že práve tá ich je tá najlepšia. Vždy ide o hru, ktorá je technologicky najďalej, pozná ju každý, je to dokonalá hra ( ako inak ) a donedávna išlo vždy o exkluzivity. Až kým bratom od Yerliov nezavoňala aróma tučných ziskov a nerozhodli sa preniesť značku Crysis, PC exkluzivitu, ktorá je pokorne nazývana aj ako tech-demo, svojím pokračovaním aj na konzolový trh. Nie že by sme konzolovým hráčom nedopriali úžasnú porciu zábavy, no presunutie značky z PC aj na konzoly dopadne väčšinou horšie, ako keď vzniká konzolová hra aj na PC ( tam sa toho toľko domrviť nedá ). Preto musím rovno povedať, že Crysis 2 nie je takým čistokrvným pokračovaním se vším všudy, aké by PC hráči a fanúšikovia značky chceli mať. Ak ale moji milí zatnete zuby a odosobníte sa od toho, čo ste si vysnívali, objavíte nadpriemernú a vysoko chytľavú FPS pri ktorej sa budete baviť ako už dlho nie. V nasledujúcich riadkoch sa vám pokúsim zdôvodniť prečo to tak je.


Pozri kto to (ne)hovorí...


Hra začína akýmsi zostrihom správ a udalostí posledných dní v New Yorku. New York? Veru, tu prichádza prvá rana pokračovania a veru nejde o novoobjavený tropický osotrov nazvaný podľa známej betónovej džungle, Crysis 2 sa odohráva v meste miest. Asi ste pri tejto informácii zrovna nespadli zo stoličky, keďže to bola prvá vec čo sa o Crysis 2 vedela, no pre tých z jaskýň a Vaultov som to zopakovať musel. Takže naspäť k príbehu... Tajomná nákaza sa šíri mestom a nikto nevie vo co vlastne go. Vy vstupujete do deja ako mariňák s menom Alcatraz a spolu s ďalšími spolubojovníkmi ste na palube ponorky smerujúcej do veľkého jablka. Z rozhovorov vojakov zistíte, že v podstate nikto z nich nevie prečo vás tam poslali. Samozrejme, ako v každom správnom akčnom filme či hre, sa to na začiatku musí celé pokaziť, aby ste mali čo opravovať. Takže ponorka ide ku dnu, vám sa podarí na poslednú chvíľu ( poslednú ako poslednú, poviem to rovno, ponorka sa proste neponorí pokiaľ z nej nevyplávate ) vyplávať a zachrániť sa. A ako v každom ešte správnejšom akčnom filme či hre, musí sa to pokaziť ešte viac. Takže zrazu spod hladiny vyletí niečo červené, a to niečo začne strieľať opäť niečo červené po vás a zvyškoch z vášho teamu. V tom sa ale na scéne heroicky zjaví starý známy z prvého dielu, Prophet a to niečo červené pošle svojím veľkým egom a hlavne guľometom v ruke do večných lovíšť. Ako ihneď zistíte, Prophet je taktiež nakazený tajomnou plesňou, ktorá postihla celý New York, a tak vás vyzlečie ( áno, čítate dobre, vyzlečie, i keď nikde v hre to nie je spomenuté ) a navlečie do jeho nanosuitu, pretože jemu už pleseň lezie moc na mozog a pre dobro všetkých sa na mieste odstrelí. Tým je úvodne kazenie vecí dokončené a v tomto momente sa dostávate do hry vy aby ste mohli opäť raz zas zachrániť svet "and chew some bubble gum"... či to je už vlastne iná hra.

Ako už správne tušíte, to červené čo strieľalo niečo červené su naši starí známi mimozemšťania z prvého dielu. Síce starí, ale zároveň noví. Chlapci emzáci totiž zmenili poslanecký klub, opustili heslo "Modrá je dobrá!" a nasadili červené kravaty. Taktiež zmenili outfit a aby jednoduchšie zapadli v dave si zriadili po páre z horných a dolných končatín. Ďalšie anatomické podobnosti s ľudmi som vo vlastnom záujme neodhaľoval. Ešte na chvíľu sa vrátim k nášmu hlavnému hrdinovi. Neviem presne čo viedlo Crytek k tomu, že hrdina je nemý, či moc drahý dabing, nákladné prepisovanie scenára, alebo je Alcatraz proste introvert, no po vzore Gordona Freemana nepovie ani mäkké f. No nebojte sa, nanosuit vám toho natára až až.

Príbeh sa inak postupne svojsky odvíja a musíte dávať pozor aby vám neušla dôležitá informácia, tvorcovia vás rozhodne nebudú vodiť za ručičku a ukazovať vám prstom, čo s kým kde ako a prečo. Osobne mi táto forma storytellingu vyhovovala a viac ma hra vtiahla do deja tým, že som sám popri hraní odhaľoval pozadie príbehu - napríklad počas hry je na mnohých miestach alá Half-Life 2 počuť vysielať nezávislé rádio kde až prorocky moderátor opisuje udalosti v New Yorku. V deji majú taktiež významné miesto vojenské jednotky CELL, ktoré vás chcú poslať voňať fialky, pretože si myslia, že ste Prophet ( samozrejme nemalú úlohu v ňom hrá aj nanosuit ) a keďže ako som spomínal Alcatraz je introvert a ani necekne, nemajú dôvod si to o vás nemyslieť.


Všade samé "nano"


Vaše nanodedičstvo od Propheta má veľa výhod. Oproti jednotke je nanosuit upgradovaný vo všetkých smeroch. Supersila je v podstate nonstop zapnutá takže tu dáky on/off switch nehladajte. Superrýchlosť taktiež prešla zmenami a zamaskovali ju za šprint, ktorý vám berie energiu. Musím povedať, že ide o veľmi logické a správne riešenie, postava sa totiž hýbe prijateľnou rýchlosťou a šprint budete využívať hlavne pri presunoch medzi krytím alebo výpadoch na nepriateľa. Samozrejme nám ostal zvýšený armor a taktiež neviditeľnosť, ktorá rovnako ako v jednotke berie energiu podľa toho či a ako rýchlo sa hýbete. Keďže ide o Nanosuit 2.0 tak musí prinášať aj 2.0 novinky. Tými sú nanočastice, ktoré zbierate z mŕtvych tiel mimozemšťanov ( aby som bol presný, nanočastice ostanú poletovať na mieste kde ste zabili emzáka, aby sa nestalo, že telo vplyvom fyziky odletí dakam do Tramtárie kde sa k nemu už nedostanete ) a keď ich budete mať dosť si môžete odomykať rôzne vylepšenia v štyroch rôznych odvetviach ( ak mám byť konkrétny na štyroch rôznych prstoch ). Ešte by som rád spomenul, že tie nano-častice nie sú nad mŕtvolou neustále a po čase zmiznú, teda pri hraní treba počítať aj s týmto faktorom. Takže od zvýšenej odolnosti armoru, cez tiché chodenie, lepšiu ovládateľnosť v šprinte alebo tlmenie dopadu pri vysokom skoku ( ktoré je prevedené dosť komicky a nevydarene ) sa môžete dopracovať až ku lahôdkam ako je napríklad rýchlejšie zapnutie cloaku. Tu treba podoknút, že vždy je možné mať zapnuté len jedno vylepšenie v danom stĺpci, takže podľa situácie si zapnete napríklad detekciu nepriateľov, kedy vám hra dá najavo keď je pri vás nepriateľ no a keď to pokašlete a spustíte alarm si zas v danom stĺpci prepnete na detekciu nebezpečia kedy hra zvýrazní trajektórie striel aby ste vedeli odkiaľ po vás vlastne strielajú.

Špecialitka o ktorú bol nanosuit taktiež obohatený je taktický mód. Pri tomto pohlade vidíte po okolí zvýraznené stanoviská s nábojmi a zbraňami a taktiež tzv taktické možnosti, kde vám hra v danej oblasti ukáže záchytné body, ktoré vám môžu pomôcť pri hraní. Tam môžete niekoho potichu zabiť ( hra vám proste garantuje, že ak nič nepokašlete tak tu bude stáť chudák, ktorý si to schytá nožom do krku ), tu je zas stacionárny guľomet s ktorým môžete nepriateľovi vybrať špinu medzi zubami alebo hentam je kanál, ktorým môžete celý tento humbuk obísť. Rozhodne vás hra do ničoho netlačí, len sa vám snaží pomôcť a je na vás či túto pomocnú ruku príjmete alebo sa na to vykašlete ( alebo zabudnete, že niečo také sa dá využiť ako sa mne osobne veľakrát stalo ).



Povie mi už niekto ako sa to hrá?



Crysis bol špecifický tým, že v podstate ste mali vždy dosť široký priestor na manévrovanie a taktizovanie a následne prevedenie akcie. Mnoho hráčov sa bálo zmeny prostredia na mesto, pretože mesto nie je džungľa a mesto má steny čo taktiež navodzuje väčší pocit koridoru. Taktiež Crysisu bola hlavne z konzolových radov vyčítana nuda ( 0 vybuchnutých vrtulníkov na meter štvorcový a taktiež 0 zabitých gréckych Bohov nuda proste je všakže ) a mnoho hráčov sa teda obávalo, aby sa v záujme nahnania čo najviac káčeroviek do Yerli peňaženiek nestalo z Crysis 2 Call of Crysis. Crytek si zobral k srdcu aj jeden tábor aj druhý a spravil veľmi dobrý, chutný, prijateľný mix. Vždy máte pred sebou oblasť či už s Ceph-mi ( takéto meno majú v Crysis 2 mimozemšťania, uvidíme čo vymyslia v trojke ) alebo s jednotkami CELL v ktorej sa môžete naplno realizovať. Nie je to jeden tunel, či kanál ala COD, situácia dáva vždy dostatok možnosti pre váš mozog na realizáciu a plné využitie potenciálu nanosuitu. Taktiež vďaka zmene prostredia bola celá hra obohatená o vertikálny gameplay, takže tu si vyleziete na strechu, odtiaľ odstrelíte pár vojakov, skok dole, jedného chytíte pod krk a hodíte ďalej ako Šebrle oštep, cloak, skryť sa, počkať čo AI vymyslí a tak dalej. Opäť zdôrazňujem, že je vždy viac možností riešenia problému, ktoré vám taktiež ponúka vyššie spomínany taktický mód. Najlepšie na tom je, že vďaka pokročilej AI hranie toho istého levelu nikdy nebudete rovnaké, ale o tom až neskôr. Taktiež ostalo rôzne vylepšovanie zbrane, takže tlmiče, laserové zameriavania, optiky, granátomety, mini-brokovnice, to všetko tu je a môžete si prispôsobiť zbraň podľa situácie. Môžete pri sebe niesť 2 primárne zbrane plus granáty, raketomet, či C4. Tvorcovia taktiež zapracovali do hry ku každej zbrani štatistiky, kde vám hra krásne porovná vami súčasne držanú zbraň s tou, ktorú ste mali predtým.

Dobre, toto je to čo ostalo z Crysisu, ale čo nám doniesol COD-trend? Úžasné, dych berúce sekvencie ničiaceho sa New Yorku, padajúcich budov, proste adrenalínom nabité scény, ktoré budete sledovať so zatajeným dychom. Pribudli aj QTE, ktoré ja osobne moc nemusím, nie je ich mnoho, taktiež to nie je o nervôzne stláčanie tej istej klávesy za čo najkratší čas, vždy treba stláčať viac kláves, no stále si budete pripadať ako šimpanz v laboratóriu, ktorý dostane banán za správne tlačítko ( konzoloví hráčí su už ale zvyknutí takže to nemusia brať ako mínus ). Taktiež pribudli akčnejšie momenty, napríklad pri obraňovaní pozícii alebo pri niektorých bojoch s emzákmi, no stále prevyšujú pasáže viac zapájajúce mozog ako prst na myši. Hra je teda koncipovaná tak, ako väčšina z nás očakávala - oblasť či oblasti kde sa môžete naplno vyšantiť, in-game scéna ala COD ktorá posunie dej o kúsok ďalej, a opäť priestor pre vás a starý známy Crysis gameplay.

Crysis bol taktiež veľmi obľubený vďaka nevídanej miere vašej interaktivity s prostredím. Táto vlastnosť je do istej miery zachovaná a opäť môžete zdvihnúť zo zeme a zahodiť hocičo čo sa vám zažiada, v niektorých pasážach hry sú aj špeciálne interaktívne miesta, ktoré vyčarujú úsmev na tvári ( napríklad starodávne delo zo začiatku hry ). Dosť veľa prvkov v prostredí je zničiteľných, či už ide napríklad o stĺpy, betónové zátarasy, ktoré budete využívať hlavne na krytie, rôzne cedule, stromky, kontajnery sa taktiež prehýbajú po výbuchu v ich blízkosti, kvetináče, rôzne drevené obloženia, značky, ochrany proti pádu ( a samozrejme na krytie ) na lešeniach a tak ďalej. Väčšinou ide len o vizuálne poškodenie a nijak nezasahuje do gameplayu, ale aj tieto drobnosti tvoria celkový zážitok a vidno na nich, že si proste tvorcovia dali s hrou záležať. Ostala tu taktiež možnosť ovládania vozidiel, no level design moc voľnosti v tomto smere neponúka, takže zabudnite na vyvážanie sa hore-dole ako po ostrove.


"Umelá" inteligencia


Či už staručký Far Cry, alebo Crysis, obe tieto hry vždy vynikali nad konkurenciou na tú dobu nevídanou umelou inteligenciou nepriateľov a vždy to bol jeden z veľkých plusov ich hier. Crysis 2 na tom nie je vôbec inak a ide ešte ďalej. Keď uvidíte, ako sa jednotky hýbu, ako reaguju na vás a na vaše excesy - vedľa mapy je taktiež stupnica vedomia nepriateľov o vás, ako sa pri poplachu rozpŕchnu do strán a snažia sa vás takticky obklúčiť, budete ďakovať Bohu ( alebo mame, Cryteku, každý podľa toho komu zvykne v tejto situácii ďakovať ), že niekto dokázal niečo takéto naprogramovať. Áno, má svoje bugy, parkrát sa mi stalo, že sa vojak či Ceph zasekol o stenu a len tak do nej pozeral, či nepriateľ nereagoval na moju prítomnosť, no toto je len ihla v kope sena a vďaka AI spojenej s vynikajúcim level-designom ponúka Crysis 2 nevídanú znovuhrateľnosť. Keď budete čupieť v rohu s pomaly dochádzajúcim cloakom a pred sebou budete mať vojaka, ktorý sa bude pomaly približovať ku vám a budete sa modliť aby už nešiel bližšie, to sú momenty ktoré preveria či sú vaše nadobličky schopné vyprodukovať a ustáť tolko adrenalínu. Vojaci sa ukážkovo kryjú, v prípade ak vyvoláte poplach si privolajú svetlicou posily a prečesávaju okolie a vy len počujete hlášky ako "Hes cloaked!". V danej oblasti je vždy daný počet nepriateľov, takže sa nemôže stať, že by sa vám zrazu
za chrbtom respawnol dáky ninja. Ak nepriatelia zavetria podozrivý pohyb, alebo si nájdu mŕtveho kolegu, zvýšia ostražitosť a keď to pokašlete už úplne a dôjde k otvorenému konfliktu volajú posily. Všetko tak ako sme zvyknutí a žiadne údery pod pás sa nekonajú.

Trochu iné je to v boji s emzákmi, kde sa mne osobne najviac osvedčila sniperka s tlmičom vďaka ktorej som neraz vyčistil celú oblasť. Tí su totiž strašne rýchli, efektne skáču zo steny na stenu a ani sa nenazdáte a máte ich pri tele, kedy sú schopní vás úderom zraziť na zem a chvíľu trvá kým to Alcatraz rozchodí. Inak taktiež reagujú na okolie, hliadkujú na svojich miestach a v prípade núdze si taktiež dokážu zavolať posily. Títo ufóni majú aj rôzne odrody, takže okrem základných jednotiek s ktorými sa budete stretávať najčastejšie ( a za ktorých zabitie dostane aj najmenej nanobĺch ), vám skrížia cestu druhy, ktoré neobalamutíte ani cloakom, alebo obrnenejšie verzie na ktoré už budete potrebovať ťažšie kalibre či viac trhaviny. V zásade platí, čím viac olova potrebujete na skolenie mimozemskej beštie, tým viac nano odmeny dostanete.



A nech sa to bliští!



Ako som spomínal, pôvodny Crysis bol po grafickej stránke považovaný - a vlastne aj doteraz je, za absolútnu stále neprekonanú špičku. Crysis 2 mal teda priniesť dych berúci vizuál a prekonať svojho predchodcu. No tu zaúradovala multiplatformovosť titulu a bohužial, nestalo sa tak celkom úplne. Crysis 2 síce žhaví konzoly na maximum a rozhodne to je najkrajšie vyzerajúci multiplatformový titul, no tým to naj asi končí, pretože rovnako rozžhavil aj srdcia PC fanúšikov, ktorí opäť očakávali maximum vizuálnych orgií. Crysis 2 za predchodcom zaostáva hlavne v kvalite textúr, ktoré miestami naozaj až plačú a v spracovaní vody, no tvorcovia sa zas o to viac vyhrali so svetelnými a časticovými efektmi. Bohužial Crytek sa asi kvôli obavám zo straty práve konzolových zákaznikov rozhodol neimplementovať do finálneho produktu podporu DX11 a teda PC hráčom naserviroval hru, ktorá nepodporuje technológie, ktoré podporoval jej 4 roky starý predchodca. Napriek tomu všetkému Crysis 2 vyzerá úplne úžasne a vďaka multiplatformovosti má aj úžasnú optimalizáciu. Nie len čo sa grafickej stránky týka, ale tak komplexná hra s tak dobrou AI, rozsiahlym level designom a zakomponovanou fyzikou beží úplne plynulo aj na starších strojoch čo sa o pôvodnom Crysise povedat nedalo. Naozaj, mne osobne ide Crysis 2 lepšie ako originál a taktiež aj vyzerá lepšie. Čím ale vyššie detaily poženiete, tým viac začne staručký Crysis pokračovanie predbiehať. Úsmevné, ale je to tak. Úžasné vizuály doprovádza ešte dokonalejšia audio zložka, hudba v hre je skvelá a geniálne dopĺňa atmosféru.



Suma sumárum, Crysis 2 ponúka zážitok, ktorý tento rok ponúkne len máloktorá hra. Atmosferická záležitosť, ktorá je akousi evolúciou v žánri a ukazuje, ktorým smerom by sa mali ďalšie FPS vyberať a postupne upúšťať od módy čistých tunelov. Je to hra s obrovskou znovuhrateľnostou, hra na ktorú len tak
ľahko nezabudnete, hra, ktorá vás oslní svojim vizuálom a chytí svojim gameplayom. Samozrejme je to taktiež hra od štúdia, ktoré si svojím správanim pohnevalo značnú časť komunity, svojím laxným prístupom stratilo dôveru mnohých z vás a určite sa Crytek bude musieť poriadne snažit aby túto dôveru získal naspäť. Nevinme ale hru za niečo, za čo ona nemôže, treba sa povzniesť a naplno ponoriť do katastrofou zmietaného New Yorku. Vtedy pocítite, čo sa skrýva pod pojmom maximum game.

(Výsledné hodnotenie je len za single-player časť)