Final Fantasy IV

Človek očakáva od hry zvanej RPG viacero vecí, napríklad epický príbeh, hutnú atmosféru, vydarený súbojový systém, či v neposlednom rade aj hlavného hrdinu, ktorý je ako keby prototypom chrabrého rytiera udatne bojujúceho za práva a šťastný život slabých a bezbranných. Vskutku, drvivá väčšina hier je takých, do bodky spĺňajúcich prísne pravidlá a zákony, kde hrdina s čistým a zlom nepoškvrneným srdcom, vytrieska všetkým zloduchom kožuch, a kde dobro jasne víťazí nad zlom. Je len málo hier vymykajúcich sa tradičným zažitým škatuľkám. Takéto hry väčšinou okamžite dosahujú kultového statusu, pretože sa nebáli vybočiť z hlavného prúdu prinášajúc hráčom nové zážitky a pocity, ktoré doposiaľ pri hraní nemali možnosť zažiť. Ich vlajky, vysoko vztýčené k nebesám, hrdo vejú s pocitom výnimočnosti, ktorú nadobudli, pretože sa nebáli byť odvážnym. Ako sa vraví, odvážnemu šťastie praje a to platí pre všetky oblasti života.

Možno sa pýtate, kam som týmto, pomerne melancholickým, úvodom mieril. Bystrejší z vás sa už možno dovtípili. Final Fantasy 4 je totiž netradičná hra. Netradičná práve hlavným hrdinom, ktorý, ale aspoň na začiatku, nie je tým tradičným dobrodincom, ako keby vystrihnutým zo stredovekej verzie časopisu Life. Jeho meno je Cecil a rád masakruje nevinných ľudí. S tým slovíčkom „rád“ som to asi prehnal, on proste len plní kráľovské rozkazy, a ako sa zdá, vôbec mu to nie je proti srsti. Robí to preto, lebo si ctí kráľa Barona a pre jeho kráľovstvo by bez problémov položil aj život. Je to temný rytier a hlavný kapitán letky Red Wings. To, že nekoná správne, mu ani neprichádza na um, pretože prosperita krajiny a Baronova spokojnosť, je na prvom mieste. Lenže netrvá dlho a v Cecilovi sa niečo zlomí. Je to jeho svedomie, ktoré sa konečne vrátilo z blúdnych ciest na ten správny chodníček? Alebo je to Rosa, dcéra samotného kráľa a Cecilova priateľka, ktorá mu otvorila oči  a dala ten správny impulz na uvedomenie sa? Odpoveď vám neprezradím. Poviem len toľko, že on, temný rytier, sa vzoprel Baronovi a kráľ ho zato zbavil funkcie kapitána Červených krídel a poslal, spolu s jeho priateľom dragoonom Kainom, do neďalekej osady Mist, aby tam doručil balíček. V tomto momente sa začne parádne rozvíjať príbeh, ktorý obsahuje všetko, čo poznáme z moderných Final Fantasy hier, a to lásku, zradu, utrpenie, či obetovanie sa. Cecil je vlastne prototypom hrdinu, predchodcom Clouda, Squalla či Zidana. On bol prvý, ktorý vlastne ožil a vymanil sa z chladných pixelovitých jaskýň. Konečne postava mala aj city, ktoré sa nebála prejaviť, a dušu, tak silnú, že to tej postave proste zožeriete aj s navijákom. Samozrejme, jeho charakter, ako aj charaktery ostatných postáv, s ktorými spojí sily, ešte nie sú tak skvelo napísané a vyzreté ako napríklad z Final Fantasy 7 či 8, ale tu už jasne badať, akým smerom sa bude celá séria uberať. Postavy majú city, svoje trápenia a vnútorných démonov, ktorých sa len ťažko zbavujú. Final Fantasy týmto dielom zmenila tvár a vykročila na cestu veľkých hrdinov, do ktorých by ste sa chceli vteliť a prežívať tie neskutočné scény a dobrodružstvá ako polygónové postavičky na obrazovke vášho handheldu.

Okrem Cecila si v tejto hre zahráte za ďalších 11 postáv, ktoré tu nebudem všetky vymenovávať. Spomeniem len ich klasy, summoner, biely a čierny mág, inžinier, ninja, mudrc či bard. Každá postava môže používať zbrane a brnenie podľa svojho klasu, ktorý je samozrejme nemenný, lebo príbeh stojí a padá aj na tomto aspekte. Počas svojho putovania stretnete už tradične kopu monštier. Tie budú na vás vyskakovať z ničoho, na základe systému náhodne generovaných súbojov. Súboje sú turn-based charakteru, ktoré vám riadne precvičia vaše strategické schopnosti. A to nevravím len tak. Final Fantasy 4 je totižto veľmi ťažká hra. Tak ťažká, že osobne neodporúčam nováčikom začínať túto sériu práve touto hrou, pretože sa môže ľahko stať, že sa hráčovi ihneď sprotiví. Súboje s bežnými monštrami sú okamžite od začiatku drsné a dlhé. Nedajú hráčovi dýchať. Ich vysoká obtiažnosť sa postupom hry ustáli, no to čo túto hru charakterizuje ako hardcore RPG, sú súboje s bossmi. Tie sú až prekliato ťažké, a to že nejakého toho bossa zdoláte na 20ty pokus vám v tejto hre príde viac-menej normálne. Vo štvrtej časti japonskej RPGčky je úplne bežné že vám boss prakticky na začiatku súboja uštedrí úder, ktorý vás okamžite zabije. Hra si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a strategickej zdatnosti. Nie je pre padavky, a prežijú ju len tí najzdatnejší. Osobne ale paradoxne musím priznať, že hra je oproti svojej materskej verzii z SNES, o nejaký kúsok ľahšia, no aj napriek tomu je to peklo, ktoré vás ale neprestane nikdy baviť, a to vďaka skvele napísanému príbehu, obsahujúcemu zvraty a intrigy, presne tak ako to máme radi.

DS verzia oproti SNES verzii obsahuje v hrateľnosti niekoľko vylepšení a doplnkov, napríklad zlepšenú prácu s inventárom a intuitívnejší systém nákupu v obchodoch. Pribudol nový summon Whyt, ktorého cvičíte na základe veľmi zábavných minihier. Spomeniem napríklad meditácie s Rosou, kde máte za úlohu presne odhadnúť, za koľko prejde nejaký časový okamih. Teda takto, máte za úlohu dotknúť sa stylusom touchscreenu a držať ho tam pokým neubehne napríklad 10 sekúnd, a potom ho rýchlo odtiahnuť. Čim bližšie bude váš tip, tým viac bodov dostanete, a tým viac sa zvýšia Whytove štatistiky. V ďalších minihrách ide o porazenie čo najviac nepriateľov za daný čas a podobne. Je to hravé a osviežujúce. Mimo toho môžte Whytovi meniť oblečenie, ktoré ale získate až po prvom prejdení hry, a taktiež mu môžte zmeniť tvár. To môžte okamžite. Stylusom mu vymažete celú tvár, a nakreslíte mu úplne novú, a to môžte v rôznych farebných kombináciách. Na internete je možno nájsť celú plejádu doslova umeleckých diel, no nájdu sa aj menej slušné počiny. Ďalšia novinka sa týka dungeonov. Ak prejdete nejaký dungeon na 100%, tak ste okamžite odmenení nejakou užitočnou vecičkou.

Najvýraznejším vylepšením hrateľnosti sú tzv. Augmenty. Sú to špeciálne schopnosti, ktoré budete nachádzať počas celej hry, a môžte ich priradiť svojim hrdinom.  V celej hre je ich až cca 40, a tie najlepšie sú schované fakt šikovne. Tieto schopnosti vám môžu okamžite zvýšiť HP o celých 50%, umožniť zvýšenie maximálneho hitu z 9999 HP až na 99 999 HP, či zvýšiť obranu o celých 75%. Rozhodne sa ich oplatí hľadať. Zamrzí len to, že nie je možnosť spätného odobrania schopnosti postave, aby ste ju mohli poskytnúť inej, preto treba opatrne zvážiť, čo sa komu najlepšie hodí. Novinkou je aj Auto-Battle, čo je automatický boj. Po stlačení príslušného tlačidla počas súboja, prevezme umelá inteligencia dohľad nad vašimi postavami a bude hrať namiesto vás ona. Čo na to povedať, toto sa dá využiť prakticky len vtedy, keď budete stretávať slabých protivníkov, kde vám táto možnosť príde vhod. Pri bossoch vôbec neodporúčam, už z vyššie uvedených dôvodov. Hrať sa dá D-Padom a taktiež pomocou stylusu. Osobne doporučujem skôr klasické šípky, pretože stylusom to šlo trocha neohrabane, už len z toho dôvodu, že na touchscreene máte zobrazenú mapu a po nej vyznačujete trasu, teda nie je to veľmi presné. Hra je zobrazená na vrchnom displeji.

Vylepšená bola grafická aj zvuková stránka. Hra je plne v 3D a celé to vyzerá veľmi pôsobivo. Tak ako vždy, aj táto hra je dôkazom, že Square vždy vyťaží z daného hardvéru maximum. Grafiku možno jednoznačne označiť ako špičku DS, čo dokazuje hneď v úvode špičkové CGI intro, ktoré sa nesie v duch tradície dokonalá grafika + skvelý strih + geniálna hudba. Grafika v podstate má len jedno slabé miesto, a tým je zobrazenie pozadia počas súbojov, kde je to až moc polygónové. Inak nemám žiadne námietky, kúzla sú perfektne animované, a to nehovorím animáciách vyvolávacích kúziel Summonov. Jednoducho Mária, ..teda nádhera. Čo sa týka zvuku, konečne vám nebude pískať v uchu ako vo verzii z roku 1991, ale uši vám, po zahratí DS verzie, budú ďakovať, že ste ich takto rozmaznávali. Podľa mňa prvý vrchol Nobuo Uematsua. Skladby sú hravé, ľahko zapamätateľné a každá z nich má výraznú charizmu. Veľkým triumfom sú nadabované prestrihové scény. Konečne nemusíte len čítať, ale môžte sa ponoriť do situácie aj na základe počúvania postáv. Dabing je podľa mňa skvelý a postavám sa hlasy hodia. Týmto ma hra veľmi prekvapila, pretože toto bolo asi to posledné, čo by som od hry očakával.

Remake pôvodnej SNES klasiky sa podaril úplne geniálne, a nebojím sa povedať, že táto hra je dokonca lepšia ako jej staršia verzia. Kto má DS a má zároveň rád RPG, resp. JRPG, túto hru mu jednoznačne odporúčam. Budete svedkami úžasnej premeny rytiera s temným srdcom na paladina mieru a dobra. Prežite aj vy fascinujúci príbeh zaslúžene patriaci do zlatého fondu videohier. Zistite, prečo kráľ Baron využíva silu svojich vojsk na dobíjanie nevinných území s cieľom získať štyri posvätné kryštály. Ak túto pecku dostanete do rúk, tak vám zaručujem, že ju pustíte až po záverečných titulkoch.

Zhrnutie

Grafika  9

Takmer úplná špička DSka. Ak budete chcieť nájsť hru, ktorá vyzerá lepšie, riadne sa zapotíte. Nevravím ale, že to nie je nemožné, no tých hier nie je veľa.

Hrateľnosť  9

Diabolská a veľmi ťažká. Táto hra je síce príbehom lineárna, no po mape sveta sa v pokročilej fázi hry budete môcť pohybovať ako chcete. Veľmi taktická záležiťosť.

Príbeh 10

Bez debaty to najlepšie v hre. Hlavnú rolu tu hrajú zvraty, intrigy ale taktiež aj láska.

Životnosť  7

Hra poskytuje bonusy po prejdení hry ako napríklad kostýmy pre summona Whyta. V rámci žánru nie je dĺžka hry nič moc, skôr priemer, takých 40 hodín.

Hudba 10

Nobuo Uematsu at his best. Geniálne, fenomenálne, úplne dokonalé. Prečo neexistujú oveľa sofistikovanejšie slová na opísanie tejto nádhery?

Originalita  8

Hra originalitou doslova srší, no zase stráca na už zastaralom systéme náhodných súbojov.

Obtiažnosť  veľmi ťažká