Crysis II

Už je tomu pár rokov čo nám Crytek priniesol jeden zo skvostou  s pomenovaním vzdialený plač (preklad mena FarCry). Priniesli nám naši nemeckí susedia opätovne ďalší skvost hernej scény  alebo nám zostanú len oči pre plač.

Hra roka prichádza?
Najskôr sa musím priznať, že túto recenziu musíte brať z pohľadu človeka čo ešte pozná pôvodný FarCry, ale teraz je rýdzim konzolistom. Preto nemôžem porovnávať kvality s predchádzajúcim dielom Crysis. Preto berte recenziu z pohľadu konzolisty a čistého singlplajeru. Dosť už, ale vysvetľovanie a poďme priamo na hru. Pokiaľ mluvýme o Crysis mluvýme hlavne o grafickom spracovaní. Hneď u úvodného intra vám vypadnú oči z jamiek a budú tam visieť dosť dlho. Grafika doslova žmýka zo staručkého Xboxu 360 čo sa dá. Bohužiaľ už nie sme v nádhernom tropickom raji, ale presunuli sme sa do zdevastovaných ulíc New Yourku. Musím priznať že to hre po vyzuální stránke nijako neuškodilo. Práve naopak. Všetky tá zeleň ktorú sme očakávali od predchádzajúcich dielov je teraz kombinovaná s vysokými budovami, neustále prítomný mi troskami a sem tam tou mimozemskou technikou. Pritom sa toto všetko zobrazuje plynule bez nejakého sekania as takou krásou že z toho budú oči prechádzať. Áno párkrát som narazil na objekt ktorý sa dokreslili až keď som k nemu prišiel alebo, že nejaká postavička sa zasekla v stene. Týchto chýb nájdete však tak málo že u inej hry by ste ich úplne ignorovali. Raz ma však zarazila misie kde som splnil hlavnú úlohu a nie a nie postúpiť ďalej. Plne deprimovaný som niekoľkokrát hral tú istú pasáž zas a znova, ale stále nič.Vzápätí som začal kapitolu od začiatku a voály, hra sa po splnení úlohy normálne rozbehla. Napriek týmto skoro tenučnými chybičkám smelo prehlasujem. Ak máte počítač ktorý nie je práve nadupaný a vlastníte pri tom xbox 360 konzolová verzia je jasná voľba.




Pod lampou býva najväčšia tma.
To prvé čo práve na grafickom spracovaní zaujme je práve svetlo. Takto nádhernú hru svetla a tieňa proste na konzolách inde nenájdete a stavím sa s vami, že toto prvenstvo si Crysis 2 udrží minimálne celý rok. Hra však aj keď tak muža vyzerať, nie je len pastva pre vaše oči. Hlavná náplň hry je neustály boj ktorý sa prelína s prechádzkou v peknom džípe či inom armádnym vozidle. Ste vojak ktorý bojuje s inými vojakmi, ďalej potom s mimozemšťanmi, oboma naraz a nakoniec len s mimozemšťanmi. Neočakávajte však zbraňový arzenál alá vrhača reťazí s bombami alebo sniperky s navádzaním strelami. Sú to v podstate norman zbrane len upravené, aby vyzerali viac futuristicky. Ich miera spracovanie mi až pripomenutie staré časy u Operácie flastpoint, ale to mohol byť len môj postreh. Zato s čím rozhodne nemôžem atmosféru Crysis 2 neporovnať je druhý diel série Half life. Rozvrátenie mesto, ľudia trpiacim sociálnym v úkrytoch všetko dotieravých vojaci či boj s trojnohými chodiacimi tankami. Dokonca mi jedna postava príbehu sama pripomínala starého dobrého Gordon Freemen. Náhoda? To však nepovažujte za nejaké mínus. Osobne som to vnímal ako plus o proti tropickému ostrovu. Aj hra samotná je na rozdiel od toho čo by sme očakávali od cry hry viac priamočiarejšie. Aj keď sa to môže zdať inak je hra vlastne sériou širokých na seba nadväzujúcich koridorov. Na druhú stranu voľnosť ako na rozprávkovom ostrove nemôžeme očakávať z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že samotný New York je vlastne sieť koridorov. A ten druhý ...?! Že by nič otvorenejšieho v tejto grafike konzoly neutiahol.Práve preto som si prirovnával náštěvu New Yorku skôr k Citi 17 ako k úplne otvorenému Liberty City. Dojem z náštěvy City 17 sa mi potom náhle zmenila s príchodom termovízie. Táto schoponst je daná vašou zdanlivo najmocnejšou zbraňou a tou je nanooblek. Ten vám dodáva rôzne schopnosti a lieči vás. Preto si nejeden fanúšik muža pripadať ako predátor z druhého jeho filmu. Prvé schopnosťou nanooblek ktorú si osvojíte je neviditeľnosť. Tá vám dá rôzne taktické možnosti a spoločné so schopnosťou skákať na vyššiu predmety si môžete urobiť z hry peknú Stealt akcičku. Hra vás k tomu však nijako nenúti a rambo štýl je stále vítaný. K neviditeľnosti si však nemôžem odpustiť poznámku, že v momente kedy na vás začnú dotírat mimozemské potvory je vám neviditeľnosť k ničomu. Nejakým spôsobom rovnako vedia kde ste. Čo sa k môjmu prekvapeniu v poslednej tretine hry zmení a následne vás pri neviditeľnosti vnímajú rovnako ako vojaci na začiatku hry, To však môže byť len môj dojem. Spoločne s termovízie ste potom dokonalý tajný zabijak. Ktorý sa znenazdajky niekde objaví, niekoho alebo niečo zabije a zase zmizne v tieni.

Nanooblek v hlavnej úlohe.
Spomínaná kombinácia termovízie a neviditeľnosti vám bohužiaľ spotrebúva veľa energie, ktorú nanooblek má k odizpozici. Tá sa zobrazuje v pravom dolnom rohu a stáva sa jedinou podstatnou vecou, ​​ktorý kútikom oka sledujete, zatiaľ čo vykonávate nejakú akciu. Ďalšia schopnosť, ktorú vám nanooblek ponúka, je maximálna brnenie.Skrátene dočasná nesmrtenost. Kým ju máte zapnutú a vaša energia neklesla na kritickú hranicu, ste takmer nezraniteľný. Má to malý háčik, v priebehu hry sa na scéne objaví protivníci, ktorý vám zoberú všetku vašu energiu. Potom vám teda nezostáva už nič iné, než sa schovávať pred ich paľbou a na nesmrteľnosť zabudnúť. Keď príde na rad príbeh, tak v ňom práve hlavnú úlohu nehrá vaša postava, ale nanooblek sám.Jednoducho povedané mimozemský vírus sa šíri po New Yorku. Zabijú ľudí a vytvára mimozemské potvory, ktoré sa snaží chrániť ich stavby, vyliezajúce z krajiny alá Vojna svetov. Práve váš oblek v sebe nesie kľúč k liečbe vírusu a porazení mimozemských nepriateľov. Mesto je uzavreté vojenskými jednotkami Cell a sem tam sa myhne nejaká tá votrelcami loď, stavba ale aj nejaký ten mimozemský pěšáček. Veľkú rozmanitosť však nehľadajte. To vlastne platí pre všetkých vojakov, zbrane či úlohy. Osobne by som povedal, že ich nie je ani moc ani málo. To však neznamená, že vám nebudú obstojnými súperovi a nebudú skúšať rôzne taktiky na to, ako vás dostať na kolená. Čo sa týka príbehu by to čo som vám povedal, pokojne stačilo. Síce vám relatívne inteligentný scenár všetky propriety príbehu rádoby vysvetlí, ale tí, ktorí nevedia anglicky alebo nepoznajú predchádzajúci diel budú zmätení. Nedovolím si však nerýpnout k akémusi nešvárov, ktorý sme mohli vidieť už v inej hre tohto roka. Váš hrdina je super vojak, ktorý má vlastnosti ako tank. Nič nevraví a proste ide a to aj cez steny a niekoľkometrové machy. Na druhú stranu sa vám počas hrania niekoľkokrát stane, podivuhodná vec.Ležíte počas animácie na zemi a len tak tak sa môžete hýbať. Je síce veľmi krásne že počas týchto animaček stláčate niekoľko tlačidiel v rôznom poradí, aby ste sa teda niekam hnuli.Tohle ale fakt nie je God of war s jeho kulervoucími animačky. Kde máte práve pri vhodnom stláčanie tlačidiel dojem, že niekomu naozaj niečo vykonávate.Popravde vám tieto chvíle neskutočne kazí váš dojem z nepremožiteľnosti, až máte nutkanie pri týchto pasážach radšej skočiť na niečo dobré do chladničky. A alebo si konečne už dôjsť na záchod. To je práve problém, naopak v dobrom slova zmysle. Hra vás okamžite pripúta a zaberie do hrania natoľko, že jej nebudete chcieť opustiť. Naviac je celé Crysis 2 na dnešnú dobu aj príjem dlhé a vydrží vám na dlhšie, než jeden večer.

A na záver nejakú bombu a alebo nie?
Celý koniec hry sa nesie práve v duchu skôr pôvodného FarCry, než samotného Crysis.Tešíte sa, že po vzore predošlého dielu bude na konci hry časť New Yorku zamrznutá, že vám sa dostane do rúk nejaká tá mimozemská hračka a alebo si zalítáte v nulovej gravitácii. A ono ouhle, nič z toho sa nekoná. Nemať potuchy o tom, ako skončil prvý diel Crysis, bol by som spokojný s nemastným neslaným koncom bez poriadneho prekvapenia, aký som dostal. Keďže sa koniec nesie priamo v duchu prvého FarCry a len tajuplný ostrov vymenili za veľké jablko a mutantov za mimozemšťanmi. Bol som značne rozčarovaný. Práve koniec je vlastne jediná chyba, ktorá ma pri Crysis 2 zamrzelo. No snáď to v budúcom diele Crysis naši nemeckí susedia napraví a ja budem môcť pokračovanie udeliť desiatku. Zatiaľ zostanem pri 9 / 10.

Klady: grafika, hrateľnosť, dĺžka
Zápory: občasné chybičky, príbeh, nemastný neslaný koniec