Myslíte si, že najväčšia radosť na svete je keď vyhráte športku, dokončíte školu, alebo keď si nájdete tu pravú/pravého? Omyl, najväčšia radosť je vtedy, keď porazíte v Demons Souls posledného bossa...

Je to spôsobené hlavne tým, že aby ste vôbec len posledného bossa sparili, div nemusíte zapredať svoju vlastnú dušu démonovi, zažiť si pôrod z pozície doktora, ale aj rodiaceho, vypotiť liter krvi, a ešte veľa rôznych nástrah, v závislosti od požiadaviek démonov ktoré na vás budú mať... Samozrejmosťou bude hráčova permanentná snaha zdeformovať gamepad do rôzneho expresívneho tvaru, len nie do toho ktorý pôvodne má mat... Ale poďme postupne.

"Prečo sa ma snažia všetci zabiť?"

Na začiatok by bolo vhodné povedať, že príbeh rozhodne nebude práve tým faktorom, ktorý vás pri tejto dlhej ceste deformovania gamepadu bude motivovať hrať ďalej, deformovať ďalej. Ide o viac menej ničím neoriginálnu story o kráľovi ktorý chce ešte väčšiu moc, a v dôsledku jeho chamtivého konania sa zaplaví svet, v tomto prípade Boletaria, do temnoty. Hrdina za ktorého hráte, je hrdinom len preto, že ste si ho v menu hry vytvorili. Žiaden príbeh, ktorý by vysvetľoval prečo pravé vy ste ten vyvolený "slayer of demons", alebo niečo podobné. Ste skrátka jeden z nich. Z ľudí ktorí prežili. Aj keď slovíčko prežili nie je až také presné, keďže hneď na konci tutorialu vás zabijú... Časť kedy zomriete v tutoriali je viac než vhodná, pretože túto činnosť budete v hre pomerne často, a pomerne nedobrovoľne opakovať.

"Prečo je hra tak hard core?"

Smrť tvorí neoddeliteľnú súčasť života aj v Boletarii, s tým rozdielom, že ak zomriete vy, znovu povstanete z popola v takzvanej "soul form". Háčik je ale v tom, že v tejto forme má hráč k dispozícií len polovicu života, a treba dodať, že je to práve táto forma v ktorej strávite 95% času. Ak však nájdete v prvom z piatich svetov špeciálny prsteň, život sa vám v tejto forme o niečo zvýši. Ale nie, ten prsteň vám nikto nedá, a ani vám nikto nepovie, že taký prsteň treba hľadať. Hra skrátka razí heslo "nikomu nič nedáme zadarmo", a smutné oči a ani argumenty typu, že ale veď ste už raz za hru zaplatili naozaj nepomôžu. Tak isto ako vám hra súčasne ani nepovie kam sa z piatich svetov vydať najskôr, pričom nie každý svet je rovnako ťažký, a naviac každý svet je delený ešte na časti, v ktorých sa obtiažnosti tiež menia, takže budete musieť skúšať a hľadať ktorý svet a časť v ňom je vhodná práve pre vás. Celkovo z tohto pohľadu hra pôsobí pomerne nezrozumiteľne a neupraveno na štýl "staraj sa sám o seba". Na začiatku vás skrátka hodia do miesta zvaného Nexus - pre mňa portálové centrum, kde si môžete zväčšovať rôzne skilly (v rámci RPG štandardných), kupovať spelly, opravovať si vybavenie, a portovať sa do svetov kde chcete preliať krv vy im, a oni vám, a ďalej sa už staráte sami o seba.

"Je mi to tu nejaké povedomé, aha, to preto lebo som tu bol už 1000 krát"

To čo ale robí túto hru naozaj ťažkou, nie je tak ani problém v komunikácií medzi autormi hry a hráčom samotným, ale práve neustále grindovanie. Keďže v hre neexistujú žiadne savy, ale je skôr spravená na spôsob checkpointov, a aj ten si musíte vybojovať. Postup hry teda vyzerá asi tak, že sa portnete do nového sveta, idete cestou necestou, tŕnim netŕnim, a zakaždým ak sa na ceste pošmyknete, alebo skôr, vás pošmyknú, tak musíte celú túto pasáž opakovať znovu, so znovu respawnovanými nepriatelmi. Práve táto cesta býva veľmi ťažká, keďže sa tu strieda faktor veľkej dĺžky, s miestami veľmi náročnými nepriateľmi (v závislosti od vášho levelu a od zvoleného sveta a jeho časti), takže toto bývajú tie najviac gamepad deformujúce pasáže hry. Ale to nie je všetko...

Ak nakoniec aj tú cestu prejdete, musíte si vybojovať checkpoint v podobe zdolania samotného démona, ktorých býva v jednom svete od 2 do 4. Teda to sú zároveň 2 až 4 checkpointy na jeden svet. Čo je paradox, samotný démoni, až na pár výnimiek, nebývajú až tak ťažký ako samotná cesta k nim. Ale dobiehajú to svojou rozmanitosťou, originalitou a súboje s nimi vás budú zaručene baviť. Nehovoriac už o tom pocite, ak sa vám niektorého ťažšieho podarí zdolať, a vy viete, že už máte istý checkpoint, že nemusíte už ten svet opakovať a zároveň ste odmenení kopou duši za ktoré si môžete nakúpiť nové skilly a podobne. Práve tá vysoká obtiažnosť a tie litre krvi ktoré pri tom človek musí vypotiť, dávajú skutočný pocit zadosťučinenia a radosti z úspešného súboja, ktorý vie byt miestami skutočne napínavý, dlhý, zábavný a ťažký. V tomto hra boduje na plnej čiare, a zážitok ktorý ponúka je naozaj výnimočný.

"Hrateľnosť a technické spracovanie, aneb kamera ktorá zabíja"

Súbojový systém, a celkovo spôsob boja je vyriešený veľmi jednoducho ale zároveň máte pocit skutočného boja, a predpokladám, že ak už nič, tak minimálne tento spôsob ovládania sadne do rúk väčšine hráčov takmer okamžite. Teda dobre vyriešené ovládanie je dôvodom, že radosť sa uvoľňuje aj počas boja, nie len po jeho úspešnom ukončení. Ak ale práve všetko funguje tak ako má. Hre sa totiž nevyhli aj drobné technické chyby, kedy občas zmätkuje zameriavanie na nepriateľa, či kamera, ktorá ak ste pri stene, najlepšie niekde na útese a ledva držíte na úzkej cestičke a do toho sa vám ešte pripletie nejaký nepriateľ, niekedy dokáže zapríčiniť až smrť.

"Stále chodí von v tom istom"

Spolu s drobnými technickými chybami, hre na spôsob "pomôž si sám", takmer ničím nezaujímavým príbehom a niekedy obrovskej frustrácie s neustáleho grindovania patrí k najväčším mínusom aj zle vyriešený systém obmeny equipu, teda hráčovho vybavenia. Hru som totiž dohral s vybavením z prvého levelu, a so zbraňou z druhého sveta. Teda väčšinu z hry som mal to isté, pretože mnou nachádzané zbrane boli buď to pre inak vyskillovanú postavu a ja som ich preto nemohol nosiť, alebo tie zbrane boli slabšie ako ta moja, ktorú som si síce upgradol takmer na maximum, ale rozhodne som stále v duchu čakal, že niekde nájdem niečo nové, silné, krásne... A stále nič. Paradoxne hra mi konečne dala mnou vytúžený nový meč ktorý sa mi hodil pre moju postavu a patrične aj vyzeral, až prakticky po skončení hry samotnej. Kedy som síce mohol v hre pokračovať donekonečna v tých istých svetoch len s oveľa tuhšími súpermi, ale ten pomerne nízky počet zaujímavých zbraní a armorov v hre rozhodne zamrzí.

"Verdikt"

Je veľmi ťažké túto hru odporučiť alebo neodporučiť, a preto je aj veľmi ťažké ju ohodnotiť. Hra je to veľmi ťažká, na to treba brať vždy ohľad, a ak ste skorej casual hráči, viac zameraný na príbeh a pohodu, poprípade neznášate ak musíte niektoré časti z hry opakovať, tak sa tejto hre vyhnite kilometrovým oblúkom... Ak ale vo vás je trochu z Čínskeho grindovača goldov vo WoWku, máte radi skutočné výzvy či temné prostredia, a chcete vidieť tých parádnych bossov ktorí sa nemôžu dočkať až vás rozpárajú na cucky, tak rozhodne je táto hra pre vás a už včera bolo neskoro pokiaľ ide o vašu kúpu. Hra ma taktiež výborne zvládnutý súbojový systém, ktorý padne do rúk každému, ako aj moja hracia doba 48hodin a 41 minut hovori jasnou recou, ale hlavne, nikdy nebudete vedieť čo je to poriadna radosť, ak nezdoláte posledného démona v pre mňa dosť nadpriemernej záležitosti menom Demons Souls.