Shadow Harvest

 Shadow Harvest: Phantom Ops je akčno – špionážna hra, v ktorej hráč pracuje súčasne s dvomi postavami a ich akcie musí skĺbiť tak, aby úspešne naplnil ciele zadané v dovedna 12tich misiách. Prvou postavou je Aron Alvarez, vojak, ktorý zastupuje akčnú časť hry a jeho úlohou je zväčša prestrieľať sa odniekadiaľ niekam, pričom jeho špeciálnou funkciou je „spomalenie“ času pri strieľaní.  Druhou hernou postavou je  Myra Lee, ženská verzia  Splinter Cell-a, preferujúca skrývanie, plíženie a tiché odstraňovanie nepriateľov so špecialitkou byť krátkodobo neviditeľná.

Príbeh hry začína v blízkej budúcnosti (r. 2025) v Somálsku, kde je v rámci lokálnej občianskej vojny zaznamenaná prítomnosť hi-tech tajných zbraní z USA. Agentúra ISA (zrejme herný ekvivalent reálnej  NSA) poverila Arona Alvareza a neskôr aj Myru Lee úlohou zistiť ako sa zbrane z tajných laboratórií dostali do rúk diktátora z tretieho sveta.  Zo Somálska sa vo svojom pátraní agenti Alvarez a Leeová dostanú do lokácií v Saudskej Arábii a na Kubu. Kuba v hernom svete Shadow Harvest totiž už nie je pod vládou Fidela Castra a ani jeho brata Raula, ale prebieha tam občianska vojna medzi  zástancami demokracie a komunizmu.

Prvým mínusom hry je herný príbeh. Hoci sa môj popis príbehu môže zdať zaujímavý, jeho reálne spracovanie je o poznanie horšie. Prológ nezaujme, hra je dejovo veľmi chudobná, jednoduchá a priamočiara (O podivnom, skoro až idiotskom konci sa radšej zmienňovať nebudem, aby som sa vyhol spoilerom). A to je chyba, pretože tento typ hier si vyžaduje dejovo komplexnejší a sofistikovanejší príbeh. Nedá mi opäť nespomenúť Splinter Cell-a, kde je autorom predlohy všetkých jeho  pokračovaní majster spisovateľského remesla Tom  Clancy a na výslednej kvalite týchto hier je to značne poznať.  

 Ďalším mínusom je nečakane to, čo malo byť pôvodne najväčším plusom a to je kooperácia oboch herných postáv. Úvodom si autori ušetrili robotu, pretože väčšina začiatočných  misií je iba s Aronom, alebo iba s Myrou. Ak aj máte na pľaci oboch agentov, dosť často Vám po chvíli hra jedného z nich z nejakého dôvodu zamkne a zase sme pri sólo hre. Je to však paradoxne lepšie, ako nedotiahnutá kooperácia oboch postáv. Misie akoby neboli navrhované pre  režim kooperácie.  Skutočnej kooperácie je v hre ako šafránu: Aron dva-tri krát pomôže Myre cez plot alebo do vetracej šachty, Myra zas párkrát prenikne tam, kde by sa Aron nedostal (cez laserové míny) a otvorí mu dvere. Ostatný čas hry som sa nemohol zbaviť pocitu, že si dve postavy v hre skôr zavadzajú a ich spolupráca akosi nie je neprirodzená. Väčšinu cieľov by s malou úpravou hravo dokázala splniť len jedna z postáv. Väčšina misií je totiž naivne postavená tak, že Myra niekam tajne prenikne, splní svoju časť úlohy a následne sa tam Aron prestrieľa a úlohu dokončí. Aj keď by bolo logické, že úlohy vykoná samotná Myra, keď už je inkognito na mieste.

Nevýhod a paradoxov „kooperácie“ a prepínania postáv je hneď niekoľko. Stačí, že Myru objaví niektorý z nepriateľov a misia okamžite končí neúspechom s konštatovaním, že Myra bola odhalená a cieľ, ktorý treba špehovať alebo eliminovať sa dal na útek. Naproti tomu Aron sa pohybuje po bojovom poli ako Rambo s plnou parádou v divokých prestrelkách a zrejme aj keby odpálil atomovku, nepriatelia ho „neodhalia“ a ten istý cieľ to nechá chladným. Toto sa paradoxne deje aj keď sú Aron a Myra spolu alebo veľmi blízko seba. Taktiež zabudnite na proklamovanú voľnosť v používaní oboch postáv. V plnení úloh treba dodržiavať presne stanovenú líniu a plniť ich so stanovenou postavou, inak sa vďaka početným bugom dostanete do neriešiteľnej situácie. Vrátane toho, že checkpoint sa uloží tak, že po jeho eventuálnom nahratí hra okamžite končí neúspechom. Toto sa stáva, ak hráte povedzme s Myrou, uloží sa checkpoint, ale po jeho nahratí ste prepnutý na iné miesto na Arona, Myra zostane nechránena a game over nastane skôr ako sa vôbec stihnete prepnúť a skryť ju. Problém s prepínaním postáv je veľmi akútny aj v ďalších častiach hry.  Často je problém, kde bezpečne upratať postavu, ktorou práve nehráte. Ak totiž k takejto  postave príde nepriateľ, je zle. Ak je to Aron, signalizuje do vysielačky, že je pod útokom a bezmocne bez toho, že by čokoľvek urobil, čaká, kým ho zastrelia. Ak je to Myra, je to ešte horšie, pretože hra okamžite končí s tým, že Vás objavili ako nepriateľského votrelca. Trošku AI by nepoužívaným postavám nezaškodilo. Nie vždy sa dá účinne prepínať a riešiť dve postavy súčasne na dvoch rôznych miestach a zväčša to končí stratou jednej z postáv a teda predčasným koncom hry.

Čo sa hrateľnosti týka, plusom je, že Aron občas ovláda guľomet na Humwee vozidle, alebo robota s guľometmi miesto rúk a lá GDI robot z Command & Conquer. Keďže nepriatelia si zásadne stavajú barikády a kryjú sa za krehké latky podopreté sudmi s benzínom, alebo fľašami s propán butánom,  býva použitie takého vozidla dosť veľká zábava.  

Po technickej stránke je hra na priemernej úrovni. Grafika je obstojná, avšak nie nejako prevratná alebo oslňujúca. Aj pri vysoko nadpriemernej konfigurácii PC, dochádza pri  početných explóziách a výskyte väčšieho počtu nepriateľov k trhaniu a sekaniu obrazu. Taktiež ozvučenie hry bolo pomerne neštandardné. Reč postáv bola pri bežnej hlasitosti veľmi potichu, prehlušovaná hudbou a nebyť možnosti zapnúť si titulky, len ťažko rozoznávam, čo hovoria. Keďže v nastaveniach absentuje možnosť regulovať jednotlivé zložky zvuku, je tam iba celková hlasitosť, tento problém sa nedal odstrániť.

 Na základe informácii, ktoré prenikali od autorov Shadow Harvest počas jeho vývoja, boli na hru kladené veľké očakávania. Pecka sa však nekonala a hra je skôr sklamaním. Takéto spojenie akčnej a špionážnej hry príliš nefunguje a celé to pôsobí ako zlepenec dvoch rôznych hier.