Final Fantasy: The 4 Heroes of Light

Hranie Final Fantasy The 4 Heroes of Light mi pripomenulo dve veci. To, že nostalgia k časom dávno minulým môže byť svojim spôsobom príjemná a to, že aby bolo hranie príjemné, tak na to sama nostalgia zďaleka nestačí. Hrať takúto hru je ako jazdiť na starom aute. Cítite sa v ňom príjemne, všetko v ňom už poznáte a viete čo od neho môžete očakávať. Práve to posledné menované je alfa a omega nostalgie. To auto vás už nemôže ničím prekvapiť, a tak len jazdíte a vychutnávate všetko s pocitom, že je to síce príjemné, no časy a hlavne nároky na jazdenie sú predsa už niekde inde, a tak sa po nejakom čase budete chcieť predsa vrátiť k svojmu najnovšiemu modelu.

Takto nejako by sa dala popísať posledná Final Fantasy na DSku. Ponúka staromódnu, ale zato fungujúcu hrateľnosť, klasický príbeh, zaujímavú grafiku v štýle malieb vodovými farbami a...pri všetkej úcte k Naoshi Mizutaovi, aj trocha zvláštnu hudbu. Nič zložité, známe mechanizmy z rpgčiek na starých konzolách ako SNES tu fungujú ako za svojej najväčšej slávy, ponúkajúce milý a roztomilý svet, ktorý obývajú rôzne postavičky so svojimi problémami. Vy, aj so svojou partiou, blúdite kade tade, brodíte sa v močariskách, kráčate po vyprahnutých púšťach, mrznete na vrcholkoch hôr, pomáhate kde komu, a len tak pritom sa snažíte zachrániť svet.

Pri prvom zapnutí vás môže sklamať absencia akéhokoľvek intra. Krásny úvod ako napríklad vo Final Fantasy 4 sa vôbec nekoná. Na rozdiel od nej ste rovno hodený do hry. Pokračujúc v tradícií starých FF si môžete premenovať hlavných hrdinov a ide sa hrať. Na začiatku sa chopíte Brandta, mladého 14 ročného chlapca, ktorého sa mama pokúša márne dostať z postele. Dnes je preňho výnimočný deň, pretože nesmie zmeškať slávnosť v blízkom zámku, kde sa povýši z chlapca na muža. Po príchode do zámku Brandt nájde kráľa v slzách a trápiaceho sa nad stratou jeho dcéry, princezny Airy, ktorá bola unesená zlou čarodejnicou zo severu. Kráľ ho následne poverí jej vyslobodením. K nemu sa pripojí jeho kamarát Joshqua a princezniná bodyguardka Yunita. Otázky typu, prečo kráľ poveril oslobodením jeho dcéry 14 ročné deti, pričom má plný hrad po zuby ozbrojených vojakov, si nechajte pre seba. Odpovedať vám neviem. Má to síce čo dočinenia s tým, že takto dokáže, že je už muž, ale no tak, ide tu predsa o dcéru samotného kráľa, nemôžte tam poslať deti!

Po úspešne absolvovanej misii sa naši 4 hrdinovia svetla vrátia domov. No to čo uvidia ich zmrazí. Všetci obyvatelia hradu aj blízkej dedinky zostali skamenení a zdá sa že je s nimi už nadobro amen. Po sérii niekoľkých rozhovorov sa naši hrdinovia rozhodnú pátrať po niečom, čo by túto kliatbu zlomilo. Brandt a Yunita sa rozhodnú ísť do mesta Horne a Jushqua s princeznou sa rozhodnú pátrať po pomoci v prístavnom meste Liberte. V tomto okamihu sa osudy našich hrdinov rozchádzajú s tým, aby sa na konci znova spojili. Budete sledovať dobrodružstvá vystrihnuté ako zo starej dobrej dobrodružnej knižky. Putovaním a následným skúmaním miest a rôznych prírodných prekážok budete pomaličky odhaľovať nielen celosvetové sprisahanie ale aj povahové črty postáv. Tie sú síce vykreslené fakt len jednoducho (ach zlaté Final Fantasy 8), nuž ani to vám nezabráni zistiť že Brandt je odhodlaný mladý človek, obetujúci svoj život pre dobro, alebo že princezná Aira je rozmaznané decko zvyknuté na blahobyt, ktorá začne historicky zúriť už len preto, že musí spať na nie moc pohodlnej posteli v prístavnom hoteli.

Hra obsahuje zmenený ťahový štýl súbojov. Na rovinu vám môžem povedať, že trefa do čierneho to rozhodne nebola. Boje sú síce dynamické, v pohľadnej grafike, kde kamera stojí za postavami a šikovne sa obracia podľa toho, aká postava práve útočí, no to najdôležitejšie, a to plnú kontrolu nad postavami bohužiaľ nemáte. Nemáte ich vtedy, ak určujete na akého nepriateľa chcete zaútočiť, či akého spojenca vyliečiť. Postave síce dáte povel útočiť, no to na koho chcete zaútočiť už nie. O tom už hra rozhodne sama. To platí aj o používaní liečivého kúzla Cure, ktorým vaša postava vylieči vždy tú, ktorá má najmenej HP. Ako starý harcovník ťahového systému súbojov, viem že nie vždy je lepšie ošetriť rany tomu kto ich utŕžil najviac, ako tomu, ktorý je v danom súboji dôležitejší. To už ani nehovorím o používaní kúziel typu Raise, čo oživí vašu postavu, no ak vám padne viacero naraz, tak sa dosť často stáva, že vám vzkriesi tú, ktorú najmenej chcete.

Tvorcovia svoj systém označujú ako Action Point Battle System, pretože namiesto many tu figurujú akčné body. Každá postava ich má päť a každá vykonaná akcia niečo stojí. Obyčajný útok, liečenie, či devastačné kúzla tretieho stupňa stoja nejaké body, a ich množstvo závisí od toho aké sú účinné. Akčné body si môžete dopĺňať boostovaním, čo je schopnosť, ktorú môžete vykonávať nepretržite. Ostane vám len jeden akčný bod a váš najlepší útok stojí štyri? Proste sa naboostujete a použijete ho. Okrem toho si akčné body, ale aj životy môžete dopĺňať pomocou známych elixírov.

Asi najviac podareným prvkom je Job System. Každým porazením nejakého bossa vám čarovný kryštál daruje niekoľko korún. Nemyslím tým peniaze ale korunu, akú nosili králi. Každá koruna má iný tvar, a čo je najhlavnejšie aj schopnosti. Dokopy je ich až 28, čo prirodzene činí 28 povolaní, a medzi nimi figurujú napríklad klasicky biely, či čierny mág, ale aj zaujímavejšie povolania ako učenec, hudobník, či krajčír. Striedanie povolaní je veľmi zábavné a pripomína zábavný systém vo Final Fantasy 5. Okrem toho má každé povolanie tri stupne, ktoré môžete dosiahnuť tak, že do korún vsadíte rôzne druhy kryštálov, ktoré môžete získať po úspešne absolvovaných bojoch. Nový stupeň znamená ďalšiu schopnosť povolania, ktorá je poväčšine schopnejšia a účinnejšia ako schopnosť na nižšej úrovni.

Počas hrania môžete zažiť rôzne zábavné chvíle. Od premeny na rôzne zvieratá ako mačky, či psy, cez plavbu na chrbte veľryby, cez chodenie po dúhe, či let na drakovi, až po navštívenie lietajúcej krajiny a boj so samotným Satanom. Niekedy natrafíte na rôzne logické hádanky, pripomínajúce prvý Silent Hill. Nie nemyslím tým hororovú atmosféru, ale mm ..spomínate na hádanku pred prvým bossom v podzemí školy, kde ste otáčali železné tyče, tak aby ste mohli prejsť na druhú stranu? Tak tu je niečo podobné, ale namiesto týč sú tu sochy ľadových drakov. Okrem toho tu máte možnosť natrafiť na pár minihier, ktoré sú veľmi zábavné hoci ich obtiažnosť nie je príliš vysoká. Mňa osobne najviac zaujalo predávanie v obchode, kde ľudom ponúkate zbrane alebo rôzne iné veci, a tým si krásne zarábate. Celkom podarená je aj matematická minihra.

Ako som už na začiatku spomínal, grafická stránka tohto titulu je viac než len zaujímavá. Nevravím, že je výborná. Ale pri pohľade na ňu ma nenapadlo nič vhodnejšie než to, že pripomína maľbu, pri ktorých maliar použil vodové farby. Štýl je síce krásny, no zase stráca na prehľadnosti. Farby sú dosť odvážne a tým pádom splývajú na niektorých miestach  jedna do druhej, čo rozhodne neprospieva očiam. Veľkú výtku mám k hudobnému doprovodu. To, že je o nejaký stupeň hlasnejšie než je normálne, by bolo ešte v poriadku. Problém je v tom, že je ...ako to ....no ...proste je nudná. Nájdu sa samozrejme aj svetlejšie chvíle, no vo väčšine prípadov je hudba fádna. Človek čaká od formátu Final Fantasy určitý štandard, no tu hra citeľne, ale aspoň podľa mňa, stráca.

Mrzí ma, že som musel ukončiť recenziu v dosť negatívnom štýle, no inak sa ani nedalo. Ak by sa ma niekto opýtal, či mu tú hru môžem odporučiť, tak by som najprv váhal, nerozhodne mykal plecami, mrmlal pri tom nezrozumiteľné slabiky, no nakoniec by som povedal, že áno. Dodal by som však, že od hry musí očakávať veľkú dávku priamočiarosti, lineárnosti a to, že je nesmierne obtiažna. Hra je tak ťažká, že som si na konci skoro vytrhal všetky vlasy z hlavy, a aj tak to nestačilo a dodnes som neporazil záverečného bossa (stále úmorne trápim). Musí očakávať pomerne vysoký faktor grindingu a divné, hoci dynamické súboje. Známku, ktorej som jej udelil si, tak či tak, rozhodne zaslúži.

Grafika 7

Ovládanie 8

Hrateľnosť 6

Zvuky 8

Hudba 4

Náročnosť ťažká až veľmi ťažká (nič pre bábovky)