Dungeons & Dragons Daggerdale

                Začal by som menšou príhodou z detstva, keď som mal asi 11 rokov. Čo sa týka nejakého sveta a fenoménu Dungeons and Dragons som nemal ani len potuchy. Určite si každý pamätá tie časy, keď internet na Slovensku ešte len začínal a dostupnosť hier bola pomerne slabá, čí už z finančného hľadiska, alebo kvôli nechápavosti rodičov. Preto vtedy fičalo pomerne časté požičiavanie a vymieňanie hier medzi kamarátmi. A raz takto dostal jeden môj dobrý kamarát hru Baldurs Gate 2. Obálka bola celkom atraktívna, názov tajomný a malo to až 4 CD !!! No pre nás bohužiaľ takmer nehrateľné, nakoľko sme absolútne nerozumeli celému princípu tej hry. Anglický jazyk sme ešte nemali na dostatočnej úrovni a nebolo nikoho, kto by nám s tým mohol pomôcť a vysvetliť také veci ako napr. prečo namiesto klasického číselného dmg boli pri zbraniach nejaké 3k6, čo je to AD, AP atď., o používaní a fungovaní kúziel už ani nehovoriac. Preto, keď som o kúsok podrástol, zaumienil som si, že sa musím naučiť hrať takýto typ hier (podobne som totižto dopadol aj pri takom Fallout a momentálne to patrí medzi moje najobľúbenejšie hry, aké som kedy hral!). No akosi kvôli škole, iným hrám a fúre frajeriek som sa nedokázal dostať k žiadnej DaD klasike ako boli Baldurs Gate, Neverwinter Nights, či Icewind Dale... A teda, keď som zachytil, že sa na trh dostalo niečo nové zo sveta DaD a to konkrétne Dungeons and Dragons: Daggerdale, tak som si konečne povedal, že toto beriem!

                Nízka cena a poslabšia reklamná kampaň mi dali šípiť, že tu asi niečo nie je v poriadku a že to nebude patriť k AAA+ titulom, ale niekam viac k budgetovej kategórii. No čert to ber, veď predsa na originál DaD človeku stačí pero, papier a hlavne fantázia a keď už to mala táto hra v titule, tak to snáď nebude také zlé. Avšak akonáhle som sa do toho pustil, bola moja zlá predtucha a pesimizmus na správnom mieste. Vlažné menu s pár možnosťami ako Singleplayer a Multiplayer vystriedala obrazovka s výberom hrdinu. Na výber som mal zo 4 rás, kde každá mala akýsi špeciálny pohyb a 4 povolaní, no akosi bez možnosti to kombinovať. A teda máme tu prvého Human - fighter (klasický tank s mečom a štítom, ktorý si môže obliecť a použiť skoro všetko), Elfka - archer (klasické ranged dps, nakladá slušný dmg, no málo vydrží), dwarf - priest (podpora a liečiteľ) a na záver Halfling (hobit ? :D ) - mage (silné útočné kúzla, no slabá výdrž a okrem cloth armoru a palíc nevie nič iné použiť). Ďalej už len rozdeliť pár začiatočných bodov atribút a skills a hor sa do hry. Teda žiadna možnosť upravovania výzoru alebo spomínané kombinovanie rasy a povolania, čo je v dnešnej dobe pomerne dosť nezvyčajné.

Nasleduje chabé intro v podobe hovoreného textu a par kreslených obrázkov predstavujúce klišoidný príbeh, kde sa akýsi záporák dostal k moci a chce zotročiť celú krajinu. Nejaká víla povolá 4 hrdinov do boja proti nemu a jeho armáde, nech mu idú nakopať zadok do jeho temnej veže. Teleportuje ich najbližšie ako sa dá, do baní a tam začína vaša hra. Zoznámite sa s pomerne výrazným konzolovým ovládaním a po pár krokoch sa celá táto fraška začína. Zachránite jedného trpaslíka pred pár goblinmi a nasleduje "dialóg". Teda skôr len čítate text a daná postava len "hmká", "huhne" a "frfne", no v mojom prípade sa nezjavil ani žiadny text. Menší FAIL, ale človek si nahovára, že to snáď nebude také zlé aj naďalej. Omyl, aj všetky nasledujúce dialógy sú obmedzené na hmkanie a iné citoslovcia a k tomu, váš hrdina je nemý ako hovorovo, tak aj textovo. Ako wtf, máme tu koniec roka 2011 a to niekto nie je schopný spraviť ani len amatérsky dabing ? Zasa tých trápnych dialógov tam nie je tak veľa, aby ich nemohol nahovoriť trebárs aj 1 človek  (pochopil som to v Drakensangu, ale tu nie). Vlastne okrem 3 prestrihových scén nebudete počas hry počuť jediné hovorené slovo.

                "Ok", hovorím si a klamem sám seba, "určite aspoň tá hrateľnosť bude obstojná". Prdlajs ! Môj prvý pokus bola hra za fightera, avšak to bola chyba, lebo síce štýl a technika boja sa nesie v duchu DaD, funguje to celé úplne zle. Je to akýsi mix real-time hack`n`slash boja s tým, že tam platia pravidlá ťahov a kôl. Neviem presne ako to autori zamýšľali, no celé mi to prišlo ako slušný chaos. Pri výpočtoch vášho poškodenia a zranení síce počítač hádže imaginárnou kockou, sčítava, odčítava násobí atď všetky atribúty tak ako sa to v DaD robí, ale v takých 40% prípadov je to zbytočné, nakoľko akčný rádius vašej zbrane je asi tak 1 cm³ a stačí aby sa nepriateľ len o kúsoček pohol a vy mávate do vzduchu. Keď ma obkľúčilo viacero nepriateľov, vznikol len veľký chaos, bordel a kvalitná spŕška nadávok. Navyše, váš progres sa savuje vždy len po splnení questu a ak sa vám podarí zomrieť tesne pre jeho koncom, čo sa mne za fightera stalo niekoľkokrát, môžete opakovať celých 40min odznovu. Toto všetko mi prišlo tak neskonale frustrujúce, až som to chcel okamžite vymazať. Avšak rozhodol som sa dať tomu ešte 1 šancu a teda som to rozohral znovu za mága, čo už šlo o niečo lepšie a dalo sa to normálne dohrať.

Teraz to hlavné  - náplň a podstata hry. V skratke by sa dalo povedať, že je to nuda a totálny stereotyp. Ešte šťastie, že je to také krátke a behom jedného poobedia, za ktoré sa to dá prejsť  vás to až tak neomrzí. Počas hrania splníte asi tak do 10 hlavných questov a tak do 5 vedľajších (ktoré sa vám ani nebude chcieť robiť). Celá hra sa odohráva v dungeonoch, ale  fakt celá. Začínate v akýchsi baniach, z nich sa presuniete do trochu svetlejších bani a z nich do akýchsi jaskýň a žalárov a to je všetko. Navyše tieto lokácie sú neskutočné malé a fádne, kde sa autori snažili predlžiť hrateľnosť neustálym respawnovanim nepriateľov. Človek by čakal aspoň trochu viacej variácii a zmien. Veď hádam hra ktorej základy majú byt postavené na fantázii si žiada omnoho viac! Alebo snáď majú autori až tak chabú predstavivosť, že nevedia ako vyzerá taká lúka, alebo stromy? Chápem síce, že v názve je predsa len to ,,dungeons ale na taký Baldurs, či Neverwinter sa to nehrabe ani zďaleka. Pokus o dáky ten dejový zvrat sa tam síce nájde, ale pri hmmkacích dialógoch je pocit vzrušenia z toho asi taký ako keď obrátite list hospodárskych novín.

Princíp je jednoduchý, dostanete quest na ceste za hlavným zloduchom, ktorý zahŕňa buď niečo alebo niekoho zničiť, alebo doniesť nejakú vec, pričom po ceste sa musíte prebojovať cez niekoľko skupín respawnujucich sa nepriateľov. Stereotyp jak hovado! Zvlášť keď dokopy mate k dispozícii až 8 veci čo môžete urobiť (5 skillov, normálny útok, diaľkový útok a špeciálny pohyb osobitný pre každú rasu). Takže po čaše sa naučíte nejaké to šikovné kombo, ktoré budete opakovať stále a stále dokola. Počas hry síce natrafíte na kvantá výbavy, no za mága som z nich mohol použiť tak 5%, veď vlastne s palicou ktorú som kúpil na začiatku som dohral celú hru, nakoľko mala najlepšie parametre oproti všetkým ďalším, čo som získal.

Človek si povie, tak snáď to cele zachráni Multiplayer, veď predsa DaD je hlavne o tom, že to hrá partia ľudí a baví sa. No omyl, nakoľko v tom nie je skoro žiadny rozdiel, ba čo viac je to snáď aj horšie ako SP. Mate vlastne 2 možnosti. Buď budete hrať na 1 pc s niekým, za predpokladu, že vás niečím naštval a toto ma byt forma jeho trestu, alebo online. No čo sa online hrania týka, je to veru veľká bieda. V podstate tu hru nikto nehrá a tak sa nie je možné ani k niekomu pripojiť. Keď sa aj nejaký taký nešťastník nájde, tak v 80% to z nejakého dôvodu nedokáže spojiť. Keď som skúšal hosťovať ja, tak počas 2 hodín sa nikto nepripojil, síce možno to skúšal, ale ktovie, či to vôbec šlo. Keď už sa mi aj podarilo s niekým konečne nadviazať spojenie, čakal ma dosť vlažný zážitok. Ono je to vlastne úplne to iste čo SP, s tým rozdielom, že tam mate ešte ďalšiu postavičku (viac ako 1 človeka som online nestretol) ktorá behá a mláti príšerky. A čo je teda zaujímavé a ešte som sa s tým nikdy pri možnostiach MP nestretol, je skutočnosť, že neexistuje jediný spôsob ako s vašimi spoluhráčmi komunikovať,  teda vlastne akokoľvek sa dorozumievať. Takže si tam len spolu beháte a stereotypne zabíjate. Navyše kontrolu nad postupom ma ten, čo hosťuje hru, takže on si v pohode spustí dialógy, prekliká ich a kašle na to či vás to náhodou kvôli príbehu nezaujímalo...Vyslovene MP vám už z tak chabej hry spaví ešte o čosi chabšiu ! Dokonca tam funguje také  pekne balansovanie, že keď som sa pripojil ako lvl 10 k nejakému zelenáčovi na lvl 1, tak to automaticky zdvihlo lvl creepov na takých 7-9, ktorí jeho zabili na 2-3 rany...nebyť možnosti oživiť spoluhráča, tak si chudák veľmi nezahrá. Postavy sa síce dajú importovať obojsmerne do SP, ale vzhľadom na skutočnosť stupídneho ukladania vášho postupu a nestabilného kódu, kde riskujete, že vám to tam padne a môžete ísť o pár lvl menej odznovu, to celé vlastne nemá zmysel.

Ako čerešničku tejto hry spomeniem technické spracovanie, ktoré je ako ináč, ZLÉ. Grafika je celkom fajn, asi tak na rok 2006. Niežeby pri hre tohto typu na tom až tak záležalo, ale predsa len by som očakával na dnešnú dobu niečo viac ako lowres textúry v akomsi podivnom cell-shade duchu. Dalo by sa povedať, že okrem záverečnej bitky sa celkovo na túto hru pozerá zle. Rovnako sa aj zle počúva, lebo okrem hmkania, kvapkania, jednoduchej naloopovanej hudbe v pozadí a pár efektov v boji nič viac neponúka. O tých par animáciách čo tam sú je vôbec škoda hovoriť.

Od celej odfláknutej hry sa dá očakávať, že bude odfláknutá aj funkčnosť. Čakajte (ak si to nedajbože kúpite) slušnú spŕšku bugov ako napr. zasekávajúce sa dialógy, predmety padajúce pod textúry, čudné animácie a vyslovene do oka bijúci grafický bug, kde sa niečo stane s textúrami vašej postavy a pri zmene brnenia začne svietiť kadejako fialovo, žlto, modro ako z dajakej pre-alfa verzie a ostane tak už nastálo, aj keď reštartujete hru, alebo skúšate meniť dookola iné brnenia. Rovnako aj blblo ukazovanie cooldownov na spelly a tak som to musel hrať vyslovene po pamäti, asi ako keď šoférujete auto bez otáčkomeru (my chlapi to ešte dáme, ale čo ak by to chcela hrať dáka žena ? :D )  No proste hrôza.

Na záver by som zhrnul, že moje očakávania vychutnať si kvalitné RPG zo sveta Dungeons and Dragons boli silne položené na kolená spolu  s mojím nadšením pre tento štýl zadupané do zeme ako základy mrakodrapu. A tak zanechaný s menšou traumou idem zháňať číslo na kamaráta nech mi požičia ešte raz svoj BG2 :) Túto hru by som naozaj neodporúčal nikomu, kto má čo i len kúsok vzťah k dobrým RPG, alebo hack`n`slash titulom, lebo by bol kvalitne zhnusený. Odporučil by som ju možno tak veľkým fandom DaD, aby sa ironicky zasmiali, pokrútili hlavou a radšej sa s nostalgiou vrátili ku klasikám ako IwD, BG či NwN.

+ prvé tri slová v názve hry

+ tretia časť finálneho súboja

- zvyšná časť finálneho súboja

- hmmkanie (rozumej dialógy a ozvučenie)

- príbeh

- bugy a technické spracovanie

- žalostne krátke (alebo je to vlastne + ? )