Vampire: The Masquerade - Bloodlines

Pach krvi. Túžba po znesvätení bytosti stvorenej Bohom. Blahodárny kúpeľ v hektolitroch zrazenej krvi. Ten vzrušujúci pocit, kedy sa pevne pritisnutý k ženskému telu perami dotýkaš jej krku a vnímaš jej fantastickú vôňu, sa ti teraz zdá niekoľkonásobne silnejší. Odhŕňaš jej vlasy a uprene zazeráš na jej krásnu krčnú žilu. Rukou jej pomaly prechádzaš zdola, od jej najintímnejších miest, k jej nádherne klenutým prsiam. Žene sa podlomia kolená a jemne sa zachveje. Zmyselnosť tvojich pohybov ju privádza k neopakovateľnej rozkoši, pri ktorej prestáva vnímať čas a priestor. Prestáva vnímať to, že nie si človek. Tvoje oči sa zaligotajú a z pomedzi pier ti začínajú vykúkať snehobiele ostré rezáky. Zabodneš ich silou monštra bažiaceho po okamžitom nasýtení do jej odhaleného krku a necháš sa unášať prúdom hustej sladkastej tekutiny. Vaše telá pripomínajú tanec smrti, upíriu rapsódiu, kakafóniu záhuby. Zrazu v sebe pocítiš znovu objavenú silu a mŕtve telo neznámej ženy hádžeš neľútostne na chladnú dlažbu nočnej ulice. Tvoj hlad a túžba sú konečne ukojené ...

Nalejme si čistého vína. Upíria tématika je kult kultov. Príbehy temno-erotických bytostí fascinujú ľudí už od dávnych čias, v ktorých podľa legiend tieto entity skutočne existovali. Nuž, kto vie či je to pravda, či upíri skutočne obývali našu planétu, alebo sa jednalo len o psychicky narušených ľudí, ktorých správanie si vtedajší ľudia nevedeli inak vysvetliť. Jedno je isté, bežní smrteľníci sú nimi natoľko fascinovaní, že na ich základe vzniklo nespočetne množstvo kníh či filmov, ktoré v divákovi, resp. čitateľovi, hlavne ženského pohlavia, vzbudzujú mrazivý pocit na chrbte a presne nedefinovanú jemne erotickú túžbu po charizmatickom hrdinovi plniaci ich tie najtajnejšie a najhriešnejšie túžby. U mužov prevláda väčšinou pocit majestátnosti, sily a moci, ktorou táto nesmrteľná bytosť priam srší, čím si poľahky získava nejedno srdce opačného pohlavia.

Tento námet samozrejme neobišiel ani herný priemysel, ktorý v roku 2004 vypustil prostredníctvom Troika Games role-playing hru Vampire The Masquarade: Bloodlines. Hra sleduje osudy „novostvoreného“ upíra, ktorý časom ochutná svetlé a tmavé stránky života v temnom podsvetí Los Angeles. Prečo novostvorený? Boli ste totiž obyčajný človek, ktorý strávil noc plnej sexu s upírkou a doplatil na jej slabú zdržanlivosť a sebakontrolu. Nanešťastie (alebo našťastie) ste po jej útoku na váš krk ostali pri vedomí a váš život sa tým úplne zmenil od základov. Upírie komando vás oboch chytí a pri verejnom prejave princa LaCroixa je následne upírke sťatá hlava. Porušila totiž jeden z upírych kódexov, tzv. Maškarádu (odtiaľ ten názov hry), ktorá hovorí že svet upírov má ostať pred svetom normálnych ľudí v utajení. Princ vám ale udelí milosť, pretože vo vás vidí silného jedinca, ktorý by mu mohol v budúcnosti pomôcť s nejednou úlohou.

Ono to, či strávite na začiatku noc vášne s upírom alebo upírkou rozhoduje váš výber hneď v úvode. Okrem pohlavia vám budú ponúknuté dve možné cesty sformovania si postavy. Buď na základe otázok, a následných odpovedí, ktorý podľa starého dobrého RPG strihu sformuje váš charakter, alebo si ho vytvoríte klasicky manuálne. Zvolíte si rasu, rozdelíte niekoľko bodov do početného množstva atribútov (ktorých je skutočne tony ako sila, zručnosť, presnosť, stealth, páčenie zámkov, hackerstvo, zbrane na blízko či na diaľku a kopu ďalších) a môžete začať svoju kariéru temného tvora. Či už bude úspešná alebo neúspešná závisí len na vás. To, že je tu možnosť pridať sa k mocnej sekte (alebo keď už chcete, spoločenstvu) Camarilla, pridať sa k rebelujúcej odnože Anarchs, alebo ísť naopak vlastnou cestou, má za následok že Bloodlines má niekoľko koncov. Inak, táto hra je vlastne open-world podľa starého strihu (starý strih znamená, že sa môžete pohybovať po relatívne voľnom prostredí, ktoré bohužiaľ obsahuje len miesta spojené s príbehom, čo na dnešného hráča pôsobí ako päsť na oko).

Čo sa týka jednotlivých klanov upírov, môžete si vybrať z pekného počtu 7 druhov. Každý má svoj originálny výzorový charakter, čo môže z pravidla dosť zamiešať karty (Nosferatu je napr. škaredý ako noc a preto aby neporušil Maškarádu sa musí zakrádať v tmavých kútoch a pohybovať sa v kanáloch, kvôli čomu má na druhej strane vyvinutejší zmysel pre zakrádanie sa a útok zo zálohy; druh zvaný Toreador je napríklad typickým romantickým zosobnením upíra, ktorý je charizmatický a príjemný na pohľad, čo má za následok že nemá takmer žiaden problém s flirtovaním alebo presvedčovaním ľudí). Okrem výzoru majú samozrejme rozdielne porozhadzované bodíky v atribútoch, ale vždy tak aby bol zachovaný spravodlivý pomer, proste každá rasa má svoje klady i zápory. To platí aj o špeciálnych schopnostiach, ktoré má každý klan iné. Používaním týchto schopností vám ubúda hodnota krvi, ktorú si musíte zvyšovať vyciciavaním ľudí alebo krýs, ale pozor čím kvalitnejšia krv, tým lepšie pre vás. Ak vám krv klesne na nulu, musíte mať na pamäti že sa vaša postava z času na čas dostane do akéhosi tranzu, kedy ju nemôžte ovládať a vtedy si sama hľadá obeť, ktorou by uhasila svoju túžbu po krvi, čo môže mať pre vás dosť často neblahé následky.

Hra je rozdelená do štyroch častí Los Angeles – Santa Monica, kde začínate hru, ďalej Downtown, Hollywood a nakoniec Chinestown. Z každej časti sa môžete neskôr ľubovoľne pohybovať do inej prostredníctvom žltého taxíka. V Santa Monice sa nachádza aj vaše útočište, váš byt, ktorý slúži vlastne len na jednu činnosť, a to kontrolovanie emailov vo vašom PC. Elektronické pošty v drvivej väčšine obsahujú nejaké nové hlavné alebo sidequesty, za ktoré dostávate skúsenostné body, a za tie si zvyšujete štatistiky. Proste klasika. Za splnené úlohy dostávate taktiež peniaze, ktoré môžete využiť pri nákupe alebo predaji vecí. Týmto sa pekne dostávame k druhému problému hry – úplne nevyužitý potenciál obchodu. Počas celej hry som použil obchod na nakupovanie prakticky len dvakrát – na šperhák a jednu zbraň. Vôbec nič ma nenútilo prísť do obchodu, už len z toho dôvodu že tam majú úplne zbytočné veci. Ako keby tam bol dodaný len poslednú chvíľu. Môžete si kúpiť oblečenie (za celú hru asi také 4 druhy, pričom sa až tak rapídne od seba nelíšia, čiže dôvod na kúpu nulový), zbrane sú rovnako štatisticky veľmi podobné a pôsobia až fádne. Zaujímavé je, že obchodníkovi môžete predať kde čo, no ten vám vždy ponúkne poskromnejší výber. Na konci hry budete mať dokopy toľko peňazí, že ich môžete posielať do Somálska, a aj tak vám ostane do dôchodku kopa. Reálne mi vychádza, že sa oplatí kupovať iba balíčky s čerstvou krvou, ktoré sú veľmi užitočné.

Gro každej dobrej hry sú questy, či už hlavné alebo bočáky. Bloodlines určite neborí hranice v ich početnosti, čo je dané aj samotnou rozlohou miest, kam sa pozriete. Z počiatku som sa bavil dobre, zábavné a tajomné úlohy týkajúce sa mäsového vraha alebo upírskej skupiny Thin Bloods boli fajn, no čím sa časomiera nahratých hodín pohybovala k vyšším a vyšším métam, úroveň môjho nadšenia konštantne klesala smerom nadol, z dôsledku nudných misií vyzerajúcich asi takto: potrebujete pomoc od určitého človeka, tak za ním pôjdete a po dlhom rozhovore vám ponúkne pomoc ale musíte najprv pre neho niečo spraviť, odvolá sa na iného človeka, ktorý sa zase odvolá na ďalšieho a tak ďalej, sa vo mne začala prejavovať čím ďalej, tým väčšia nuda a stereotyp, a úprimne vám poviem, že som doslova na hru stratil chuť. Faktor zábavnosti jednotlivých misií teda hodnotím asi tak na polovicu, pri niektorých som sa bavil, pri niektorých zase zíval nudou. A nepomohlo ani to, že niektoré questy obsahujú viacero ciest ako ich dosiahnuť, či už stealthom, hackovaním PC, či lock-pickingom zamknutých dvier.

Snaha o uveriteľnosť sveta by možno v roku 2004 ešte stačila, no v dnešnej dobe to rozhodne nie je nič moc. Prostredia nie sú veľké a hlavne obsahujú len pre príbeh potrebné budovy. Postavy sú statické a viac života by im rozhodne prospelo. Po uliciach sa ponevierajú ako mátohy bez cieľa, a to rozhodne žijúcemu prostrediu moc nepridá.  Bloodlines sa odohráva v reálnom modernom svete, čiže sú dostupné všetky výdobytky tejto doby (pozeranie správ v TV, počúvanie rozhlasu, či internet). No na druhej strane sa niečo ale fakt podarilo - vytvoriť skutočný svet upírov, so svojou vlastnou históriu, hierarchiou a zákonmi. Bolo to určite náročné, no dopadlo to veľmi dobre. Ľudia navôkol vás vôbec nemajú o temnom svete ani poňatia a upíri si žijú svoje vlastné životy, hoc len v pretvárke pred normálnymi ľuďmi ako predavači a podobne. Pri pohľade do lekárskych záznamov si nemôžete nevšimnúť, že mnohé diagnózy silno pripomínajú útoky krvilačných upírov. Sú tu medzi nami a reálnejší než kedykoľvek predtým. Žiadne krucifixy, či cesnaky, tu sa recepty starých mám nenosia. Chlad, prísne zákony a neustály boj o moc. Len je veľká škoda, že sa hra odohráva len v noci, pretože keby sa pridalo striedanie dňa a noci, pridalo by to svetu na uveriteľnosti a hlavne by bolo veľmi zaujímavé sledovať zmenu tempa hry z rýchlej a priamej nočnej jazdy na opatrnú dennú skrývačku a chodenie po kanáloch z dôsledku toho, že upíri nenávidia slnečné svetlo.

Grafická stránka vyzerá k svetu, a to hlavne vďaka moderom, ešte aj dnes. Textúry sú ostré, pekne nasvietené a ťažko im niečo vytknúť, keďže hra nemôže za to, že vyšla pred 8 rokmi. Ale celkovo určite neurazí a prežijú ju aj Crysisom zhýčkané očká. Hudobná stránka sa veľmi podarila, keďže ju majú na svedomí také gothic metalové ikony ako Tiamat, či Lacuna Coil. Jednoducho najlepšia zložka hry, ktorá prebíja všetko ostatné svojou nadčasovosťou a perfektne sa hodí atmosfére hry (až budete v hre niekde na diskotéke v nočnom klube, tak si na moje slová spomeniete). Zvukové efekty hodnotím ako z roku 2004, no dabing je excelentný, ktorý ohuruje ešte aj dnes. Parádna práca hercov a zvukárov. Čo už ale nie je parádne, ale je ba priam až trestuhodné sú bugy. Áno mal som nainštalované všetky najnovšie patche, a všetko čo treba, no bohužiaľ ani to nepomohlo. Zasekávanie postáv, divné správanie sa protivníkov, na to všetko kašlem, no jeden z najväčších dôvodov prečo táto, podľa mnohých výnimočná hra, dostala hodnotenie aké dostala je veľký bug, ktorý dokonca znemožnil dokončenie hry (mal som za sebou cca 80%), nedal sa nijako odstrániť a nasledoval už len uninstall. No chcel by som vidieť tú prvú verziu bez všetkých patchov, to musel byť horor.

Tak si to zhrňme: na jednu stranu pekné spracovanie upírskej tématiky - na druhej slabá prezentácia živého sveta, na jednej strane množstvo atribútov na tvorbu postavy - na druhej po čase nudné a nezáživné questy, na jednej strane možnosť získavania peňazí  – na druhej strane úplne zbytoční obchodníci, na jednej strane neskutočne veľa patchov – na druhej strane som aj napriek tomu nedokázal dohrať hru kvôli fatálnemu bugu. Nuž, možno mnoho z vás sklamem alebo vám privediem dokonca zúrivosť, no mňa hra ako hráča nepresvedčila (ako dokážu niektoré staršie hry) a pôsobila na mňa doslova a do písmena priemerne. Hoci známka, ktorej som jej dal značí v mojom ponímaní dobrú hru, no to len preto že má svoj vek, byť to hra z modernej doby, tak ho má oveľa nižšie.