Hydrophobia Prophecy

Voda – životodarná tekutina, bez ktorej nemôže existovať žiadny život, aký poznáme. Tento element sa v hrách vyskytuje pomerne často, avšak nedá sa povedať, že by mu zas mnoho z nich venovalo nejakú extra pozornosť. Áno máme tu naozaj krásne a realisticky vyzerajúcu vodu v takom Crysis, Far Cry, Just Cause 2, kde bolo možné vidieť fyzikálnu simuláciu vĺn, alebo taký Bioshock, kde voda hrala aj pomerne významnú rolu, čo sa prostredia týka. Voda v týchto hrách vyzerala síce pekne, ale to bola len kozmetické pozlátko. Totižto, keď prišlo na nejakú interakciu s ňou, správala sa len ako dáka navrstvená kopa shaderov, do ktorej sa dalo vkročiť a možno uvidieť nejakú jednoduchú animáciu vlniek. Ešte mi napadá pomerne zaujímavá hra menom Cryostasis, kde bol použitý nVidia Physx na simuláciu vody ako particle častičiek obtekajúcich objekty, vytvárajúc tak netradičný a lesklý dojem na objektoch. No opäť to bola len optická pastva a s vodou sa nedalo nijako vážne manipulovať. Dark Energy Digital a ich Hydrophobia: Prophecy sa k vode stavia celkom inak a vážnejšie. Druhá vec je, či sa tomuto budgetovému projektu s jeho prístupom k vode podarilo spraviť nejakú tú dieru do sveta?

Ako prvé by sa patrilo asi spomenúť hlavný ťahák tejto hry, a to jest Hydroengine. Tento engine má za úlohu prepočítavať a simulovať „reálne“ správanie sa vody, ale vody ako veľkej a tekutej masy! Ťažko si je to predstaviť, ale toto sa chlapcom z DED celkom podarilo a aj keď to má ešte niekoľko múch, dalo by sa povedať, že takéto niečo tu ešte skutočne nebolo. Voda naozaj v tejto hre funguje ako voda. Dajme tomu, že máte jednu miestnosť, kde horí oheň a teda sa nedá prejsť ďalej a druhú miestnosť ktorá je kompletne zaplavená... stačí otvoriť dvere a už sa valí obrovská vlna vody do miestnosti, odráža sa od stien a strháva zo sebou všetko čo jej stojí v ceste – bedne, sudy, nepriateľov a pokojne aj vás. Hladiny sa medzi miestnosťami vyrovnajú a vy sa musíte ďalej brodiť, nakoľko voda má prirodzene svoj odpor. Sem-tam sa síce voda akosi zvláštne odráža a vystrekuje na strany aj z minimálneho objemu, alebo hrdinka sa v nej občas nevie rozhodnúť, či chce kráčať, alebo plávať, ale to sú detaily, ktoré sa dajú prehliadnuť. Počas hrania tejto hry si určite užijete niekoľko momentov, kedy sa Hydroengine ukazuje naozaj v dobrom svetle a nebyť všetkého ostatného, čo táto hra ponúka, by Hydrophobia rúbala naozaj vysoko, čo sa originality a revolučnosti týka.

Hra sa odohráva v pomerne ďalekej budúcnosti, kedy Zem čelí problému prehnane veľkej populácie. Hlavná hrdinka Kate je inžinierkou na gigantickej zaoceánskej lodi Queen of the world, čo je viac-menej jedno plávajúce mesto s vlastnými zákonmi, ústavou a občianstvom – taký menší plávajúci štát. Pri príležitosti osláv výročia fungovania túto loď napadnú teroristi a tak začína vaša cesta za záchranou. Nie len tou vašou, ale ako tomu býva zvykom, za záchranou celého sveta. Nuž a čo sa príbehu týka, to bude asi tak všetko. Človek si pomyslí: „Ej, určite to bude napínavé,“ ale bohužiaľ, ono vôbec nie je, a v podstate nemáte ani najmenšie tušenie, o čo sa v hre vlastne jedná. „Odveci“ intro, ktoré vám nič nepovie, pomerne čudný dejový zvrat na konci 2. aktu, plno nevysvetlených otázok a hlavne totálne divný a chabý koniec vás po dohraní tejto krátkej hry (tak cca 4 – 5 hod.) zanechá v nemom úžase s otázkou na perách: „Do čerta, čo som to vlastne hral a prečo?“ Pár detailov sa síce dozviete, ak budete usilovne študovať všade možne rozhádzané dokumenty, ale ani zďaleka vám to nepomôže s otázkami ako napr. prečo počuť hlas malého dievčatka, keď vám dochádza kyslík; čo to bolo za bossa, proti ktorému bojujete na konci; čo sa stalo s vaším kamošom; čo sa to vôbec stalo s vami?! Celá idea hry vyzerá ako keby sa autori rozhodli natlačiť do nej mnoho nápadov a zvratov, mixnúť to trochu so sci-fi, ale asi tak v 2. tretine im došli peniaze, a tak to len narýchlo nejako dobúchali a nechali tak. A tomu sa naozaj čudujem, nakoľko táto PC verzia je vlastne už druhýkrát prerobená a tretíkrát vydaná tá istá hra...

Čo sa obsahu týka, je to taká viac klaustrofobická, zjednodušená a mokrá Tomb Raider záležitosť. Väčšinu času hrania strávite behaním/plávaním hore dole a odomykaním dverí pre ďalší postup. Sem-tam si prečítate nejakú správu, zašplháte po stenách či rebríkoch, riešite jednoduchý rébus, hackujete, objavíte nejaké tajné miesto a získate úplne zbytočné medaily (forma achievementov), aj keď, ako som už spomínal, hra je dosť krátka a nestihne až tak znudiť. Je tu, samozrejme, aj akčná pasáž, kedy uchopíte do ruky AŽ jednu zbraň (našťastie s 5 druhmi nábojov) a pustíte sa do fádnych a ničím výnimočných cover-shoot prestreliek s pár nepriateľmi, kde sa ani nie je čoho báť, keďže super rýchly auto-heal je prítomný, a teda smrť a následný checkpoint je zriedkavosť. Hra vás síce odmeňuje extra bodmi, keď sa vám podarí spraviť nejaký ten combo-kill s tým, že využijete prostredie - ako výbušné sudy, elektrinu, či pomerne zanedbanú vodu, ale je to všetko zbytočné, keďže za tie body nič nezískate a akurát strácate čas čakaním, kým sa nepriateľ priblíži k výbušnému sudu alebo elektrickej skrinke. Na obálke hry má hrdinka čudne svietiacu ruku a autori sa nechali počuť, že budete mať k dispozícii „špeciálne“ schopnosti... V praxi to vyzerá asi tak, že na nejakých posledných 15 min. hry získate schopnosť manipulovať vodou, čo využijete tak na prekročenie jednej prekážky a na zdolanie bossa - fakt duchaplný a záživný element tejto hry. Autori zvolili naozaj originálny prístup a oživiť hrateľnosť niečím, čo teoreticky mal byť hlavný ťahák tejto hry, sa rozhodli tesne pred koncom... naozaj netradičné! Prostredia sú obmedzené len na samé šachty, chodby, sklady, miestnosti s motormi, a tak na nejaké väčšie námestíčka a priestory narazíte zriedkakedy. V podstate, nebyť všadeprítomnej vody a výrazov, ako je „paluba“, tak by si jeden mohol myslieť, že sa to celé odohráva na nejakej obrovskej základni, kdesi uprostred púšte.

Engine je aj na dobu vydania pomerne starý a slabý. Po neviem koľkom patchi je hra celá rozbloorovaná, textúry sú stále chabé, modely postáv tiež, navyše bez nejakej zaujímavej mimiky. Nevšimol som si žiadne svetoborné efekty, teda okrem fungovania vody, ale to mi veru nestačilo. Zvuky, čo sa kvality týka, detto mizerné. Zle načasované skripty, čudne znejúce explózie a celkovo aj čo sa hudby týka, niet o čo veľmi zakopnúť. Dabing naozaj nemá čím ohúriť, či už sa jedná o tých pár vedľajších postáv, alebo hlavnú protagonistku. Celé to znie veľmi jednoducho a amatérsky a okrem nie veľmi atraktívneho modelu hrdinky sa možno pozastavíte snáď len nad tým, prečo skoro pri každej možnej činnosti vzdychá a ochká, ani dáke ranené kozľa. Ktovie, možnože jej celú tú dobu švihá pomedzi stehná teplý golfský prúdik J AI nepriateľov sa dá prirovnať k jednej z tých kompletne dementných a nečudoval by som sa, keby nepriatelia tvorili majoritnú časť hlasujúcich v posledných parlamentných voľbách na Slovensku. Také detaily, ako napr. skutočnosť, že sú schopní vydržať pod vodou celé dni bez potápačského výstroja a kropiť po vás z brokovnice, je škoda vôbec spomínať. Ako som už spomínal, táto hra bola vlastne vydaná 3x. Prvý krát ju autori uviedli na Xbox, avšak po nie veľmi vrúcnom prijatí sa ju rozhodli kompletne prerobiť a vydať znovu s podtitulom Pure. Nie som si istý, aký dôvod mali na to, aby to neskôr prekonvertovali a opäť značne prerobili a vydali tak znovu verziu na Xbox, plus ešte aj na PC, tentokrát s podtitulom Prophecy. Dokonca zaviedli do hry systém, kde hráči môžu počas hrania vytknúť jednotlivé aspekty hry, ktoré sa im nepozdávajú a autori na základe týchto pripomienok budú hru priebežne patchovat a dopĺňať. Naozaj ale pochybujem, či to celé malo vlastne význam. Autori mohli radšej namiesto všetkých týchto piplačiek a námahy vyšperkovať svoj vodný engine a ten predať nejakej spoločnosti, ktorá by s ním vedela spraviť naozaj dobrú hru. Takto to bolo všetko len jedna veľká strata času, ktorá sa pri kvalite tejto hry a budgetovej cene asi ťažko navráti a nečudoval by som sa, ak sú autori momentálne nezamestnaní.

Nuž, zhrniem to asi tak, že Hydrophobia sa mala radšej volať Hydrodisgustia. Síce fyzika vody a jej zapracovanie je naozaj pôsobivé a s niečím takým ste sa určite ešte nestretli, no to na kvalitnú hru ani zďaleka nestačí. Slabšia grafika, biedne ozvučenie a efekty, navyše totálne rozbitý a krátky príbeh s jeho mizernou formou podania nedovoľuje tejto hre dostať dobré hodnotenie. Ťažko povedať, či to stojí za vyskúšanie aspoň kvôli tej vode. Aj keď cena za túto hru je dnes na Steame 5 eur, radšej by som na vašom mieste ušetril tie peniaze a simuloval prelievanie vody pri kúpaní, alebo z pivného pohára do vášho gágora. Bez nejakého multiplayeru a kvôli celkom zbytočnému a nič neponúkajúcemu challenge modu sa po prejdení ani neoplatí ku nej vracať, jedine v takom prípade, že by ste sa fakt neskutočne nudili. Popravde, je to veľká škoda, lebo potenciál by táto hra jednoznačne mala.

+Hydroengine

+hydrofilné prostredia

+cena

-grafika a zvuky

-pribeh a jeho podanie

-nulová opakovateľná hodnota

-nedorobené (aj po tak dlhej dobe)

-krátke