Alpha Protocol

Alpha Protocol, asi najmenej známa hra od RPG giganta Obsidian. U recenzentov veľa úspechu nezožala a aj keď predaje neboli pre novú značku najhoršie, vydavateľ Sega s nimi očividne nebol spokojný. V rozhovoroch s legendárnymi tvorcami RPG hier z Obsidianu im často novinári hovoria aký je Alpha Protocol úžasný, a že je škoda, že neuspel u kritikov. Naskytá sa teda otázka „dopadne tak ako Planescape Torment, ktorý nemal dobré predaje no teraz je pokladaný za jedno z najlepších RPG histórie, ak nie vôbec najlepším?“ a ja Vám na ňu dám na konci tejto recenzie odpoveď.

Príbeh

Nechcem spoilerovať a preto nebudem v príbehu zachádzať do detailov. Ste agentom tajnej americkej organizácie a po úvodnom teste Vašich schopností ste vyslaný na misiu. Vašim cieľom je vystopovanie rakiet, ktoré ukradli teroristi a jednu z nich použili na zostrelenie civilného lietadla.

Príbeh na prvý pohľad neznie nijak svetoborne, no postupne sa dostávate k novým informáciám a zisťujete nepríjemné skutočnosti. Stretávate sa s mnohými postavami, z ktorým každá má svoju špecifickú a často naozaj nezabudnuteľnú osobnosť. Informácie o nich získavate z rozhovorov, môžete ich nájsť aj v počítačoch a zložkách pohodených voľne po svete, prípadne si ich kúpiť na čiernom trhu. Všetky informácie o dôležitých ľuďoch a organizáciách sa automaticky ukladajú do Vášho PDA, kde si ich môžete kedykoľvek prečítať. Ak získate všetky dostupné informácie o danej osobe, získate bonus v prípadnej konfrontácii s ňou.

No najdôležitejšie je, že všetky vaše rozhodnutia majú dopad na celkový výsledok hry. Niekedy sú to malé veci, keď zabijete priekupníka so zbraňami, nedostanete sa k dobrej výbave v danej oblasti. Síce ste tým zhoršili zásobovanie nepriateľom, ale aj sebe. No je tu aj veľké množstvo závažných rozhodnutí, je len na Vás či si získate spojencov, ktorí vám budú pomáhať, alebo si všetkých poštvete proti sebe. Alpha Protocol budem najviac prirovnávať k o rok mladšiemu Deus Ex Human Revolution, pretože obe hry spadajú do rovnakej skupiny v rámci RPG. A čo sa príbehu týka tak Alpha Protocol vyhráva na plnej čiare. Množstvo rozhodnutí s ešte väčším množstvom následkov vs. štyri tlačidlá pre štyri „rôzne“ konce.  

Naozaj si nespomínam na modernú hru, ktorá by v sebe zahŕňala toľko rozhodnutí a následkov. Jedine druhý Zaklínač, no ani tam ich nebolo toľko, aj keď na druhú stranu, podľa mňa mali trochu väčšiu váhu a následky vašich rozhodnutí neboli také očividné a priamočiare.

Okrem začiatočnej úrovne, ktorá slúži skôr ako tutoriál, aj keď celkom zaujímavý, sa dostanete do ďalších piatich oblastí. Toto je vyriešené rovnako ako v Deus Ex, prídete do novej oblasti, porobíte úlohy a odcestujete do ďalšej lokality, s tým rozdielom, že tu si môžete vybrať poradie, v ktorom ich navštívite. V každej máte zo začiatku na výber niekoľko úloh a na základe informácií, ktoré v nich získate sa postupne otvárajú ďalšie. Tvorcovia sa snažili o čo najväčšiu diverzitu a s ohľadom na príbeh o tajnom agentovi sa im to podľa mňa celkom dobre podarilo. Nie je to open world hra, takže nečakajte nič iné než koridory, ale všade natrafíte na vedľajšie miestnosti s bonusmi v podobe dodatočných informácií, peňazí alebo vybavenia.

Vývoj postavy/ RPG prvky

Za splnenie úlohy, zabíjanie nepriateľov, alebo nabúranie sa do systému získavate skúsenostné body, pomocou ktorých sa dostávate na ďalšiu úroveň. Na výber máte deväť schopností, ktoré si môžete vylepšovať. Systém je podobný Mass Effectu, kde si pri vylepšovaní danej pasívnej schopnosti odomkýnate určité bonusové aktívne talenty. Nie všetky schopnosti potrebujú rovnaký počet bodov na vylepšenie.

Okrem toho si vylepšujete vybavenie. Do každej zbrane môžete vložiť štyri rôzne modifikácie, ktoré majú pozitívne, prípadne aj negatívne vlastnosti (napr. zvýšite útočnú silu zbrane, ale znížite presnosť, alebo zvýšite stabilitu a spätný ráz no znížite kapacitu zásobníka). Okrem toho môžete prepínať medzi tromi druhmi munície pre každú zbraň. Brnenia môžu mať jedno až štyri vylepšenia a rôznu kapacitu inventára. Ak sa chcete hrať na ramba bude Vás pri výbere armoru zaujímať najmä redukcia zranení, no ak budete hrať za stealth postavu zameriate sa skôr na tlmenie zvukov.

Od veľkosti vášho inventára závisí počet špeciálnych prístrojov (gadgets), ktoré so sebou môžete mať. Okrem bežných granátov, sú tam napríklad prístroje, ktoré zmätú nepriateľa aby sám deaktivoval alarm. Gadgety sú celkom originálne riešenie pre rozšírenie hrateľnosti a pre tajného agenta sa určite hodia.

Charakter sa vám vylepšuje aj pasívnymi bonusmi, ktoré dostávate automaticky za určité vykonané skutky. Zabili ste 75 nepriateľov strelou do hlavy? Nech sa páči, zvýšime Vám útok na danej zbrani. Takýchto bonusov v priebehu hry získate mnoho a sú Vám ušité na mieru. Bonusy totiž odzrkadľujú Váš spôsob hrania. Ak preferujete streľbu s útočnou puškou, dostanete bonusy práve na ňu. Ak sa ale radšej zakrádate dostanete ako bonus väčšie tlmenie Vášho pohybu.

Ak mám vývoj postavy porovnať s DE: HR tak úprimne neviem povedať, ktorý je lepší. Oba sú zjednodušené a nemajú takú hĺbku ako mali staré RPG, no dnes už je iná doba. DE:HR mal zaujímavejšie schopnosti, napríklad analyzovanie dialógov bolo super a do Alpha Protocolu by sa veľmi hodilo. Problémom ale bola nevyváženosť hry, pred koncom ste mali odomknuté skoro všetky schopnosti a vytratilo sa špecifikovanie Vašej postavy pre určitý štýl hrania.

Na druhú stranu Alpha Protocol je podstatne vyváženejší. Všetky schopnosti nemôžete mať vylepšené na maximum aj keby ste si cheatmi pridali body navyše. V priebehu hry si totižto musíte vybrať tri schopnosti, ktoré sú pre vašu postavu primárne a iba tie si môžete vylepšiť na maximum.

V dialógoch ale určite vyhráva DE:HR hlavne kvôli vylepšeniam špecificky zameraným na rozhovory. V Alpha Protocole síce máte množstvo rozhovorov, vtipných aj zaujímavých, a niekoľko možností na výber, no chýba nejaký zložitejší mechanizmus. Bonusom a zároveň aj negatívom je, že na každú odpoveď máte iba určitý, dosť krátky čas. Hra má spád a nemôžete donekonečna kalkulovať, musíte sa proste rozhodnúť a konať tak ako cítite. Problémom je, že možnosti sa vám zobrazia počas toho ako sa rozprávate s danou postavou a niektoré informácie z rozhovoru Vám môžu uniknúť keď sa zamýšľate nad odpoveďami.

Čaká vás aj niekoľko minihier. Na hackovanie počítačov potrebujete nájsť dva totožné alfanumerické kódy, prejsť na ne v stále sa meniacom zozname a potvrdiť pozíciu. Jeden kód ovládate myšou, druhý klávesnicou. Ďalšou je vylamovanie zámok, hýbete myšou hore a dole a snažíte sa valčeky dostať do polohy pre zaistenie. Treťou a poslednou je premosťovanie obvodov na elektrických zámkoch. V sústave káblov máte označiť tie správne v zostupnom numerickom poradí. Okrem občasných problémov s navigovaním myšou nemám žiadne výhrady. Všetky minihry sú celkom zábavné a do určitej miery aj originálne.

Boje sú zvládnuté veľmi dobre. Z prestreliek som mal dobrý pocit, výstrel zo zbrane naozaj cítite. Ak so zbraňou dlhšie mierite kurzor sa vám postupne zmenšuje a keď následne vystrelíte, spôsobíte kritické zranenie, čo síce nedáva moc zmysel, no rozširuje to možnosti. Buď si dáte na čas, budete  zameriavať nepriateľov a zabíjať ich jednou – dvoma kritickými ranami, no pri cielení nie ste krytý, alebo budete strieľať bez presného zamerania, Vaše strely budú slabšie a použijete viac nábojov, ale môžete sa viac kryť a teda bojovať bezpečnejšie.

Na výber máte aj boj na blízko a musím povedať, že aj keď to nebola jedna z mojich primárnych schopností, pri konci hry som využíval prakticky iba ten. Nie preto, že by bol silnejší ako streľba z útočnej pušky, ktorú som mal vylepšenú na maximum, ale pre pocit z boja. Postupne totiž získavate možnosti dlhšieho reťazenia úderov, alebo napríklad výskoku a kopnutia z behu. A to je naozaj skvelý pocit. Vybehnete z rohu, prišprintujete k nepriateľovi, vyskočíte a kopnete ho, on padne na zem a vy ho dokončite prišliapnutím.

Boj je teda zvládnutý naozaj dobre. A to isté sa dá povedať aj o prikrádaní. K dispozícií máte niekoľko schopností, ktoré vám napomáhajú napríklad pri orientovaní sa v rozostavení nepriateľov. Ak nemáte hrkotajúce brnenie, môžete sa k obeti nehlučne prikradnúť a buď ju spacifikovať alebo podrezať. A musím povedať, že to je tiež naozaj skvelý pocit.

Nemal som problém so súbojovým systémom v DE:HR no zo súbojov v AP mám väčší pôžitok, minimálne v boji nablízko a v tichom pacifikovaní nepriateľov.

Problémom oboch hier je ale umelá inteligencia nepriateľov. Ale aj tu vyhráva AP. Ak vás nepriatelia zbadajú a nestihnete hneď skočiť za nejakú prekážku, začnú strieľať. Ak sa hneď skryjete idú za vami. Niekedy sa  stane, že im to trvá dlhšie a čakajú na Vás za rohom, alebo sa pozerajú do druhej strany, poprípade keď strieľajú po Vás a trafia svojho súdruha, začnú sa strieľať medzi sebou. Stále je to podstatne lepšie ako v DE:HR kde stačilo ak ste zabehli za roh a v absolútnej väčšine prípadov nepriateľ niečo prekvapene zahlásil a nechal vás tak, aby ste mu postupne postrieľali všetkých kolegov.

Technické spracovanie

Hra beží na Unreal Engine 3, tak ako väčšina dnešných hier. A má teda aj rovnaké problémy. Napríklad doskakovanie textúr (to si možno pamätáte aj z Mass Effectu) čo sa stáva dosť často napríklad v inventári. No nemôžem všetko zhodiť na UE3, AP má veľké množstvo technických problémov, ktoré tam vôbec nemuseli a určite ani nemali byť. Bez zmien v *.ini súboroch je do značnej miery nehrateľný. Po prvej hodine hrania som sa na to chcel vykašlať, kamera preskakovala, točila sa, čoho dôsledkom bola úplná dezorientácia. Obraz sa rozmazával a hra sa občas zasekla. Našťastie sa dá väčšina týchto problémov ľahko opraviť. No nájdu sa aj bugy, ktoré veľmi znepríjemňujú hranie. Po načítaní checkopointu niekedy zmiznú nepriatelia, inokedy sa nedajú otvoriť dvere, alebo nemáte možnosť nabúrania sa do dôležitého počítača a hru teda musíte načítať ešte raz. Tieto chyby vedia človeka naozaj vytočiť a skutočnosť, že nie sú opravené ani dva roky po vydaní hry je pre mna nepochopiteľná. Grafická úroveň hry je na dnešnom priemere, čo sa ale nedá povedať o animáciách postáv, ktoré nepripomínajú pohyb človeka, ale skôr pokazeného robota bez akýchkoľvek kĺbov. Aplha Protocolu bohužiaľ chýba atmosféra, čo je minimálne pre mňa veľký problém. V tomto jednoznačne vyhráva DE:HR, nielen cyberpunkovským zasadením, ale aj originálnym art stylom a temnou atmosférou. AP nič z toho bohužiaľ nemá.

Hodnotenie

Alpha Protocol je určite kvalitná hra. Poctivé RPG s dobrým príbehom, množstvom dobre napísaných a zaujímavých postáv, niekoľkými menšími či väčšími zvratmi, ale s jednoduchšími RPG prvkami, čo už je dnes ale bohužiaľ štandard. Hru zrážajú najmä technické problémy a veľmi slabá atmosféra. Hru som na normálnej obtiažnosti dohral za nejakých osemnásť hodín a nebola to moc veľká výzva. No teraz som to rozohral za recruita na ťažkej obtiažnosti a je to podstatne náročnejšie. Pri hraní som sa bavil, no po dokončení vo mne hra nezanechala nejakú významnú stopu. A aby som odpovedal na svoju hlúpu otázku zo začiatku „Určite nie. Na Planescape Torment sa nechytá v ničom. OK, má podstatne uspokojivejší súbojový systém, ale to je rozdielnou dobou a možno aj tým, že mne sa za tie roky DnD pravidlá dosť znechutili.“

Keď už som po celý čas porovnával AP s DE:HR tak by sa možno patrilo aj zhrnutie nakoniec.

DE:HR malo naozaj neskutočne trápny koniec, bol to úplný výsmech. Inak bol príbeh celkom fajn. Najväčším plusom pre mňa bolo zasadenie, art style a úžasná atmosféra. Bojový systém bol fajn, až na príšernú AI nepriateľov. Sklamaný som z nevyvážených schopností, resp. zo skutočnosti, že pri konci ich máte prakticky všetky.

AP má dobrý príbeh, vaše rozhodnutia majú následky, čo beriem ako obrovské plus. Okrem nepríjemných technických problémov, ktoré sa ale dajú opraviť, a chýbajúcej atmosféry nemám hre  čo vytknúť.

PLUSY:

+ Príbeh

+ Postavy

+ Rozhodnutia a následky

+ Súbojový systém

MÍNUSY:

- Technické problémy

- Slabá atmosféra