Dark Earth

   Svoju debutovú recenziu som sa rozhodol venovať bohom zabudnutej adventúre s akčnými prvkami  od Electronic Arts, Mircroprose, Kalisto Entertainment z roku 1997. Táto hra mi ostala v srdci ako malému až tak, že som ju dohral nespočetne krát. Na tú dobu ponúkala vynikajúcu grafiku s peknou animáciou 3D postáv. Hráčom ponúkla hlboký a napínavý príbeh, okorenený kvalitnou akciou so svojským bojovým štýlom. V pozadí neostali ani náročné hádanky a riešenie problémov typické pre adventúrový štýl hry. Hra vám ovládanie nevysvetlí, myš sa tu vôbec nepoužíva.  Celé to funguje len na klávesnici. Ovládanie si samozrejme môžete prenastaviť  v skromnom menu.

   V úvode hry vás privíta cinematic video, ktoré vám vysvetlí situáciu na Zemi a povie vám, čo sa vlastne s ľudstvom stalo.  Kataklystická pohroma zdevastovala Zem v polovici 21. Storočia. Obloha stemnela (z tejto udalosti vznikol aj názov hry) a ľudstvo ostalo zdecimované. Ľudia sa vrátili k primitívnemu uctievaniu boha svetla. Preživší sa vydali hľadať miesto, kde by mohli začať odznova. Po dlhej dobe prvý lúč slnka im ukáže miesto, kde si postavia mesto a nazvú ho Sparta. Celá hra sa v podstate odohráva len tam.

   Hra vás usadí ešte o tri storočia ďalej a do rúk sa vám dostane postava známa pod menom Arkhan.  Je to strážca miestnych náboženských vodcov, ktorí uctievajú svetlo a to úvodné video sa mu vlastne snívalo. Takže hra začína jeho prebudením. 

   Na tú dobu to bolo vcelku pôsobivé intro, ktoré nechalo v hráčovi pocit tajomna. Hlavný ťahač hry sa dostaví  do pätnástich minút hrania. Pri zápletke, kde budete prvý krát bojovať  sa hlavná postava dosť zmení. V druhom pôsobivom cinematic videu vás nakazia zvláštnou chorobou, ktorá spôsobí mutáciu a z Arkhana sa stane zvláštna temná kreatúra. Takže ak ste sa pred tým bojom bavili s nejakými postavami, tak po tomto incidente na vás budú reagovať inak. Táto vaša mutácia a snaha o jej vyliečenie vás bude sprevádzať  celú hru. K normálnu heatlh baru vám pribudne aj ďalší bar, ktorý bude ukazovať  ako sa zhoršuje vaša mutácia. Tá môže prerásť až do druhého stupňa.  Mutáciu vám zhoršuje ak pijete z nečistých vôd, alebo ak vás porania jedovatou zbraňou. Úprimne, ak ste zmutovali do druhého stupňa, tak hra podľa mňa už bola nedohrateľná lebo väčšina postáv sa s vami už nechcela ani baviť, alebo na vás proste len zaútočili. Nič na tom nepridáva ani to, že mutáciu si môžete aj samy zhoršiť tým, že jednou klávesovou skratkou rozzúrite svoju postavu. Tá sa potom dostane do drúhého stupňa a síce je v boji silnejšia, ale hra je znova v podstate v kýbli. Neviem či to bol zámer tvorcov urobiť tú hru nedohratelnú v istom bode postupu.

   V hre sa nachádza sto unikátnych postáv. Každá vyzerá inak a každá ide aj zabiť. Toto som tiež celkom dobre nepochopil, lebo ak sa vám podarí zabiť nejakú postavu, tak hra sa môže stať znova nedohrateľnou.  Ale môže to aj pomôcť k uľahčeniu hry, lebo ak ste dosť šikovný a nevadí vám hru pár krát loadnuť, tak môžete dosť skoro získať také zbrane, že celá hra bude len prechádzka.

   Celú hru sa pohybujete len po meste. Nefunguje to ako klasická adventúra, že sa len presúvate do ďalšieho aktu a tam zbierate a kombinujete veci. Nie. Tu je pohyb proste neobmedzený. Síce je koridorový a pohľad máte ako v klasickej adventúre, ale hra vás skoro nijako neobmedzuje v tom, kde sa pohybujete. Takže sa môžete vracať na miesta, kde ste boli, alebo sa môže dostať na miesta, ktoré budú mať pre vás význam až v pokročilom štádiu hry. Veci inač zbierate normálne a ukladáte si ich do inventáru. Orientovať sa v ňom budete prirodzene, lebo je jednoducho navrhnutý. Sú tam dve položky. Pre zbrane a pre veci, ktoré môžete použiť, konzumovať, alebo darovať. Dokonca si cez neho môžete prehrať aj dialógy, ktoré ste už v minulosti viedli, takže sa nemusíte báť, že by vám nejaká dôležitá vec unikla a teraz budete tápať na mieste.

    Keďže sme už dávno za vynájdením pušného prachu, tak sa v hre okrem sekier, dýk a mečov nachádzajú aj palné zbrane. Dokonca ak budete robiť čo máte, tak aj plameňomet. Inventár ku každej získanej zbrani priradí číslo. A tým číslom si zbraň v hre vyvoláte. Ale pozor!  Zbrane majú muníciu a náboje sa v hre ťažko zháňajú. Niekto by povedal, že autori vám ani nechceli dať veľa munície, lebo potom tá hra je zrazu o dosť ľahšia. Takže musíte uvažovať, či pri nejakej potýčke tú zbraň použijete, alebo si to rozdáte klasicky na šermovačku. Niekedy sa môže stať, že nepriateľa proste len uplatíte a môžete v poriadku pokračovať ďalej.

   Hra prebieha na niekoľkých úrovniach. Okrem klasického zbierania vecí do inventáru (kde musíte dôkladne skúmať rozmanité miesta a keďže hra vám väčšinou nebráni ísť aj na miesta, kde ste ešte len ani nemali ísť, trochu to komplikuje hľadanie), tu je teda aj samotný boj. Aj napriek šiestim štýlom boja , je táto zložka jednou zo slabších prvkov tohto titulu. Nad postavou máte slabú kontrolu a útoky a úhyby treba  pedantne časovať.  Save game systém je nemotorný, lebo potrebujete nájsť to správne uložené miesto, ktoré je rozrtrúsené  niekde v mori ďalších uložených hier po celej obrazovke. To dosť znechucuje opakovanie bojov, pri ktorých môžete dosť často umierať. Riešenie môže byť aj také, že proste svoju postavu rozzúrite, nahodíte druhý stupeň mutácie, pobijete nepriateľov a môžete rovno hru aj tak loadovovať. Taktiež si ani nemôžete prenastaviť kameru, takže boj sa niekedy odohráva na kraji obrazovky.  

   Hra je poväčšinou lineárna, ale dostanete sa aj na nejaké to rázcestie, kde sa budete musieť  rozhodnúť medzi dvoma možnosťami postupu, ktoré vlastne nijako neovplyvnia hru, iba uvidíte iný uhol pohľadu na nejakú konkrétnu udalosť. Dobre, tak preháňam, stane sa to v hre len raz. Dialógy prebiehajú bez možnosti vyberania odpovede, ale to na ich čare nič neuberá. Prostredie vás tak vtiahne, že proste sa budete s tými ľuďmi baviť, lebo sa o nich budete chcieť niečo dozvedieť, aj napriek tomu, že vás to v príbehu nijak neposunie. 

   Na záver by som chcel vyzdvihnúť príbeh, ktorý vás môže pripútať k stoličke a vážne budete chcieť  vedieť ako to skončí. A keď sa prehryziete cez klasické adventúrové hádanky a niekedy otravné boje, tak sa vám dostaví na záver aj ten boss fight, ktorý je extrémne ťažký, bez jednej konkrétnej zbrane možno ani nedohratelný (mne sa to podarilo aj bez tej zbrane). Kalisto Entertainment francúzska developerkska spoločnosť túto hru robila tri roky.  Je v nej vidieť dôraz na detail a starostlivosť.  Bola aj papier-pero role verzia hry, ktorá ževraj naznačovala druhý diel, ale ten nikdy neuzrel svetlo sveta.  Čo je škoda pre tých, ktorí si vychutnali toto vysoko kvalitné dobrodružstvo a určite sa tešili na pokračovanie.