Assassin's Creed 3

Je tomu už takmer šesť rokov, čo populárna séria Assassins Creed uzrela svetlo sveta. V súčasnosti patrí medzi najlepšie zarábajúce herné značky a predaje sa každým dielom zvyšujú. Ubisoft udáva predaj okolo 12 miliónov kópii Assassins Creed 3, čo je takmer trikrát  viac ako napríklad Far Cry 3, ktorý vyšiel len asi o mesiac neskôr. Svedčí to teda o veľkej popularite, ktorá vzrástla hlavne po prevratnej druhej časti série, v ktorej sme mali možnosť prežívať prostredníctvom Animusu renesančné obdobie v koži charizmatického Ezia Auditore da Firenze. Tomu patrili aj ďalšie dva diely série s prívlastkami Brotherhood a Revelations. Po troch rokoch teda nastala už potrebná zmena obdobia a pochopiteľne aj postavy, ktorej kroky aj tentoraz budeme sledovať prostredníctvom Desmonda, ktorého príbeh sa však už definitívne uzavrie. 

Ľudstvu totiž hrozí apokalypsa a Desmond je jediný, kto môže svet zachrániť, samozrejme s pomocou spomienok ďalšieho predka Ratonhnhaké:ton-a. Vďaka nemu tentoraz zavítame na americký svetadiel a budeme priamymi svedkami Americkej revolúcie. Obdobie, ktorým sa vývojári pochopiteľne zavďačili skôr hráčovi americkéme ako európskemu. Bolo to však nevyhnutné vzhľadom na nezanedbateľnú časť amerických hráčov, ktorých volania boli napokon Ubisoftom vyslyšané... Keďže však mestá ako New York či Boston tej doby ani zďaleka tak nezaujmú ako Damašek, Jeruzalem, Benátky, Rím, Istanbul ktoré sme mohli preskúmať v predchádzajúcich častiach, museli sa vývojári popasovať s úlohou, ako pritiahnuť pozornosť ostatných hráčov. Prvou z dvoch zásadných noviniek série je Pohraničie (teda divočina s možnosťou lovu) medzi oboma mestami s množstvom vedľajších úloh a druhou sú námorné misie s úplným ovládaním vlastnej bojovej lode. K obidvom sa vrátime v neskoršej časti recenzie.

Teraz sa vráťme k asasínovi, v koži ktorého budeme bojovať za nezávislosť amerických kolónií. Jeho pravé meno je Ratonhnhaké:ton a je to mestic, ktorého srdce však bije plne pre indiánsky kmeň, v ktorom vyrástal a v ktorom žil, pokým sa mu neprihovorila záhadná Juna. Násladne vstupuje do bratstva asasínov a získava adoptívne meno Connor. A tu leží prvý kameň úrazu. Connor oproti Altairovi či Eziovi pôsobí strašne „sucho“. Nie je sebavedomý až arogantný ako bol Altair v úvode prvej časti, nie je charizmatický a nezvedie toľko žien ako Ezio, oproti nim len ide cez stovky pobitých nepriateľov za svojím cieľom (pochopiteľne eliminácia všetkých templárov) bez väčších prejavov emocií... Kvôli tomu asi nezaujme väčšinu hráčov. A bohužiaľ tu nepomôže ani fakt, že s ním prežijeme spomienky od útleho dectva (na rozdiel od Altaira a Ezia). Z postáv tak zaujmú skôr tie záporné, teda templári. Medzi najlepších záporákov vôbec celej série sa u mňa zaradil Charles Lee, ktorý smelo môže konkurovať Al Mualimovi či Rodrigovi Borgiovi, rovnako ako Haytham Kenway, ktorého však hlbšie analyzovať nebudem, aby som vám neskazil zážitok z hry, pokiaľ ste ju ešte nehrali.

Z kladných postáv sa  mi napokon výraznejšie zapísal do pamäti iba staručký mentor Achilles Davenport, s ktorým sa viaže jeden z najsilnejších momentov v hre ( myslím, že to bola posledná misia usadlosti). 

Druhou príčinou nízkych hodnotení hry od niektorých hráčov vidím aj v samotných misiách hlavnej dejovej línie. „To pravé asasínske“ sa z nich už takmer vytratilo, na úkor akcie a zábavnosti. Cesta k hlavného cieľu väčšinou vedie cez desiatky mŕtvol úbohých vojakov. Odpadá teda možnosť plánovania a taktického útoku, kedy asasín udrie na svoj cieľ a rýchlo sa stratí z dosahu stráži. O tom svedčí aj fakt, že orlí zmysel sa v hre využíva iba zriedka (na úkor analyzovania stôp)  a ak to takto pôjde ďalej, nevylučujem možnosť, že postupne sa z ďalších častí vytratí úplne.

Na druhú stranu sú misie dynamické, akčné a prispôsobené veľkej mase hráčov. Úlohy sa rýchlo striedajú od sledovania, odpočúvania, sabotáže a vôbec všetkého na čo sme v sérii zvyknutí. Vrcholom sú vojnové misie, kedy sa Connor pridá na stranu kolonistov bojujúcich proti Britom vedených templármi. Budeme teda priamymi svedkami najvýznamnejších udalostí vedúcich k vzniku USA, stretneme sa napríklad s Washingtonom, Franklinom, Adamsom či markízom de La Fayette. Tieto momenty sú nezabudnuteľné a potešia aj neamerických hráčov.

Príbehové misie teda hodnotím pozitívne, určili smer akým sa budú uberať ďalšie diely a ja som si ich užil. Otázkou však ostáva, či nejde o príliš veľký odklon od pôvodného konceptu hry, ktorý síce môže prilákať nových hráčov, ale na druhú stranu  môže odradiť tých skúsenejších, ktorí môžu byť z nového poňatia sklamaní. Na túto otázku si už ale musíte odpovedať sami...

Misií za Desmonda je len zopár, prekvapivo sú celkom zábavné a môžem povedať, že hranie za Desmonda som si prvýkrát v sérii užíval.

Hodnotenie hry tento raz výrazne dvíhajú nepovinné misie, ktoré patria medzi to najlepšie, čo sme mali možnosť v sérii zažiť.

Ako už bolo spomenuté na začiatku recenzie, priestor medzi oboma mestami vypĺňa veľké Pohraničie, ktoré poskytuje množstvo možností a navyše sa v ňom môžete pohybovať úplne slobodne. Je len na vás či budete loviť v lesoch husto obývaných všemožnou zverinou alebo budete útočiť na pevnosti, prepadávať konvoje, doručovať zásielky, hľadať orlie pierka a poklady, prípadne plniť originálne misie pre zálesákov táboriacich v Pohraničí...

Lov je však úplná novinka, takže si zaslúži hlbšiu analýzu. Keďže Connor vyrastal medzi indiánmi, ovláda všetky schopnosti lovca potrebné na ulovenie všetkého živého na čo natrafíte. Dokáže behať po stromoch (čo je prekvapivo plynulé a vyladené), skrývať sa v húštinách a vystopovať každé zviera. A zase je iba na vás, či nastrážite pascu s návnadou, do ktorej sa vám zviera chytí samé alebo budete napríklad striehnuť skrytý vysoko v korunách stromov a zabijete ho znenazdania lukom, či skrytou čepeľou vďaka efektívnemu skoku. Spôsobov je mnoho a je len na vás, ktorý si vyberiete. Korisť môžete potom predať a veľmi slušne si zarobiť.

Námorným misiám som pred začiatkom hrania moc nádeje na úspech nedával, predsa len bolo to niečo, čo som nemal šancu si v predošlých dieloch vyskúšať a navyše my to k asasínovi moc „nesedelo“. Ako veľmi som sa však mýlil.

Pri vstupe do bratstva totiž okrem správy opustenej usadlosti dostanete aj polorozpadnutú loď menom Aquila, ktorá drží pokope len silou vôle. Postupne sa vám ju podarí aspoň čiastočne zrekonštruovať a podniknúť prvú výpravu. Ide o silný zážitok a námorné misie sa stávajú neuveriteľne návykovou vecou. Všetko vďaka jednoduchému aj keď trochu arkádovému ovládaniu lode, kedy máte celú loď plne pod svojou kontrolou. Motivuje aj možnosť upgradovania lode a nákupu nových typov nábojov, vďaka ktorým môžete viac taktizovať.  Z vašej lode sa tak postupne stane postrach všetkých pirátov a Angličanov, ktorí stoja v ceste slobode amerického národa.

Trochu prekvapujúca je absencia frakcií, ktoré vám aspoň čiastočne dokážu vynahradiť vaši asasíni. Ich počet je oproti Revelations značne znížení, v celej hre ich môžete naverbovať maximálne šesť. Vďaka inému poňatiu úloh potrebných na získanie občanov bojujúcich proti britskej korune si k nim vytvoríte celkom vrelý vzťah, čo sa o anonymných asasínov z predchádzajúcich častí povedať nedá. Úlohy sú opäť rôznorodé a nejde vždy o vraždenie, raz budete napríklad v ohňom zdevastovanom New Yorku zastavovať šírenie pravých kiahní napr. pálením infikovaných prikrývok alebo odnášaním chorých ľudí do miestneho improvizovaného špitálu. Tým si získate podporu miestneho občana, ktorý sa k vám ochotne pridá. Ich level môžete zvyšovať systému podobnému  Mediterranean defense z predošlého dielu, kde postupne oslobodzujete kolónie z vplyvu templárov.

Každý nový asasín navyše odomyká novú taktickú možnosť, takže okrem tradičnej vraždy tu máme aj odlákavanie stráži či tajnú eskortu, kedy sa asasíni prezlečú za nepriateľských vojakov a z vás sa stane naoko zajatec. Ľahšie sa tak môžete pohybovať po nepriateľskom území a dostať k svojmu cieľu.

Domovské sídlo nechýba, aj keď systém jeho zveľaďovania je odlišný oproti AC II. Ľudí alebo skôr remeselníkov si musíte najprv získať, tým že im pomôžete a navyše ponúknete možnosť pridať sa do vašej komunity. Opäť sa jedná o príjemné spestrenie medzi hlavným príbehom a poteší sledovať ako sa vaše sídlo rozrastá o kováča, baníka, farmárov, doktora, krajčírku... Pre obyvateľov budete navyše neustále plniť  úlohy, takže si k nim vytvoríte príjemný vzťah. 

Keďže Connor vyrástol ako indián, je logické, že jeho hlavnou zbraňou je okrem tradičnej skrytej čepele tomahawk a luk. Samozrejme v hre sa nachádza aj veľké množstvo iných zbraní, od rôznych mečov, dýk, sekier až po kyje. Ku Connorovi mi však najviac pasoval práve tomahawk, s ktorým som prešiel celou hrou.

Luk má pomerne dobrý dostrel (na rozdiel od kuše z Brotherhood a Revelations) a nepoškodzuje kožu zvierat, takže som ho spomedzi sekundárnych zbraní používal najviac. Opäť je však voľba iba vás, môžete dať prednosť pištoliam, ktoré už nie sú zabudované pri skrytej čepeli, vzhľadom na to, že už nimi disponujú takmer všetci vojaci (sme predsa už v 18. storočí) alebo otráveným šípkam, či oštepom na lane (odkaz na asasínku Shao Jun, ktorú sme mali možnosť spoznať v animáku s názvom Embers). Z bômb sa zachovala iba dymovnica a nástražná mína, takže na experimentovanie s ich výrobou z Revelations môžete hneď zabudnúť. Čo ma sklamalo je absencia vrhacích nožov, ktoré doposiaľ nechýbali v žiadnom diele.

Samotný súbojový systém je založený na obrane a presnom časovaní útokov, kedy stačí vykryť útok a pri spomalení času zaútočiť. Pokiaľ sa nepodarí nikomu Connora zraniť nastáva kombo a po chvíli je „vymaľované“.

Hra nešetrí krvou a tak sa môžete tešiť na brutálne finiše, kedy si to najviac väčšinou odskáče posledný preživší úbožiak. Elitnejší nepriatelia dokážu však aj nepríjemne útočiť a vzhľadom k tomu, že sa zdravie už neobnovuje kedykoľvek liekmi, ale automaticky až po zabití všetkých nepriateľoch, môže vás prekvapivá streľba z pištole dôstojníka stáť desynchronizáciu.

Umelú inteligenciu nepriateľov hodnotím celkom pozitívne, jedinou chybičkou krásy je to, že stále nevedia plávať, takže skok do vody zostáva stále najjednoduchším spôsobom úniku.

Technickú stránku nemôžem hodnotiť inak ako pozitívne a udivujeme ma skutočnosť, že vývojári dokážu „vyžmýkať“ z takmer osemročnej konzoly takýto výkon. O tom, že Xboxova verzia je zvládnutá na jednotku svedčí aj fakt, že obe mestá rovnako ako Pohraničie sa plne načítajú na jedenkrát a pracujú plynule bez väčších problémov.

Anvil engine, ktorý poznáme z predošlých dieloch série, nesie prívlastok Next, čo svedčí o tom, že bol updatovaný a vyladený. Ako sa to prejavilo ale v samotnej hre?

Pribudlo striedanie zimy a leta, ktoré sa prejavilo hlavne v divočine, kde v snehu je beh pomalší a ťažkopádnejší a zamŕzajú časti riek, takže prostredie je v oboch obdobiach mierne odlišné. Samozrejmosťou je plynulý prechod medzi dňom a nocou spolu s dynamickým počasím.

Významné je aj zväčšenie počtu jednotlivých modelov postáv, pričom v sérii vôbec prvýkrát uvidíme deti.

Grafickú kvalitu hry oceníte najmä v prestrihových scénach kde majú hlavné postavy na rozdiel od predošlých dielov veľmi pekne a detailne spracované tváre. Za vrchol považujem prekrásne scenérie v Pohraničí, rovnako ako aj spracovanie a deštrukcia lodí v námorných misiách.

Veľká rozľahlosť však prináša zo sebou aj veľké množstvo chýb... Pokým nepodarenú jazdu koňom, občasné divné chovanie zvierat, nesúlad reči s ústami postáv dokážete hre odpustiť, bugy kvôli ktorým budete musieť znova načítať checkpoint už škodia celkovému dojmu z hry.

Audio je rovnako podarené ako v predchádzajúcich častiach a poteší, že indiáni medzi sebou komunikujú v originálnom indiánskom jazyku a nie v angličtine s indiánskym prízvukom. :-)

VERDIKT: Aj keď mení štýl a poňatie misií v príbehu (ktoré nemusia sadnúť všetkým), posúva Assassins Creed 3 sériu vpred a určuje smer, ktorým sa hra bude uberať ďalej, rovnako ako Assassins Creed 2 v roku 2009. Zárovň ponúka nové možnosti, z ktorých najvýraznejšie sú lov a námorné misie. Škoda len bugov a nevýraznej hlavnej postavy, ktorá sa tým z predošlých častí nevyrovná.  Assassins Creed 3 mal potenciál prekonať druhý diel, v konečnom zúčtovaní kvality však končí tesne pod ním a zaraďuje sa na druhé miesto spomedzi všetkých dielov série.

PLUSY:

+ námorné misie

+ lov

+ originálne a zábavné vedľajšie misie

+ audiovizuálne spracovanie hry

+ pasáže za Desmonda

MÍNUSY:

-  slabší hlavný hrdina

-  bugy